Miera úspor ostáva pod dlhodobým priemerom
Týždenný prehľad , 9. Dez.
Tento rok začal silným rastom ekonomiky. Oživenie spotreby domácností podporené silným trhom práce a rastom miezd je v tomto roku najdôležitejším faktorom, ktorý poháňa ekonomický rast. Inak tomu nebolo ani v treťom štvrťroku. Štatistický úrad minulý týždeň potvrdil, že slovenská ekonomika vzrástla v 3Q24 medziročne o 1,2 %, čo predstavuje najpomalšie tempo medziročného rastu ekonomiky za posledných šesť štvrťrokov. Po sezónnom očistení rástla ekonomika oproti druhému štvrťroku o tri desatiny. Inflácia bude v budúcom roku rásť k úrovni 5 %, ale mzdy by mali stíhať a v reálnom vyjadrení očakávame mierny rast. Spotreba domácností teda ostane dôležitým ťahúňom ekonomického rastu aj naďalej, hoci možno očakávať, že sentiment bude najmä v prvých mesiacoch klesať. Investície šliapli po silnom minulom roku teraz na brzdu. Nie je však všetkým dňom koniec a pozitívnym impulzom môže byť ešte aj investičná aktivita podporovaná peniazmi z EÚ. Dôležitá však bude ich efektívna alokácia do ekonomiky. Polovicu objemu prostriedku z plánu obnovy už máme doma a nové eurofondy sme ešte nezačali čerpať. Potenciál je teda značný. Na druhej strane externé výzvy by mohli v najbližších štvrťrokoch čiastočne obmedziť ekonomický rast Slovenska. Naďalej zostávame opatrní, pokiaľ ide o hrozbu zvýšených protekcionistických opatrení a obchodných vojen, keďže Slovensko je malá a otvorená ekonomika.
Už rýchly odhad naznačil, že hlavnými ťahúňmi ekonomickej aktivity bola spotreba domácností a spotreba vlády, hoci obe zaznamenali výrazné oslabenie dynamiky, čo korešponduje s našimi predpokladmi. Spotreba domácnosti nakoniec rástla medziročne o 1,5 %. V porovnaní s predpandemickým obdobím, resp. vývojom za posledných 5 rokov (3Q19=100) sa spotreba domácností reálne zvýšila o 8,4 %, čo je nad priemerom EÚ. Z krajín EÚ-27 na danom horizonte zaostáva spotreba domácností najvýraznejšie v Česku (-4,8 %). Aj v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, sa spotreba domácností drží jemne pod predpandemickou úrovňou.
Reálny rast spotreby slovenských domácností podporili najmä rast miezd a klesajúca inflácia. Za posledných 12 mesiacov tiež vidieť nárast vkladov na účtoch v bankách. Celkovo možno povedať, že sa domácnosti dostali do komfortnejšej situácie. Hrubá miera úspor, ktoré domácnosti dokážu tvoriť z disponibilných príjmov dosiahla v 3Q24 úroveň 7,2 %. Ak odpočítame úspory, ktoré si šetria v dôchodkových pilieroch na dôchodok, tak miera úspor slovenských domácností dosiahla len 5,7 %. Ide o rovnakú úroveň ako v predchádzajúcom štvrťroku. Hoci sa slovenská miera úspor odrazila od historických miním, ktoré dosiahla začiatkom roka 2023, naďalej ostáva pod dlhodobým priemerom. V budúcom roku očakávame spomalenie tempa rastu miezd. Nominálnych aj reálnych miezd. Miera úspor z disponibilných príjmov slovenských domácností ostane pravdepodobne naďalej pod dlhodobým priemerom. Spotreba domácnosti bude rásť aj v budúcom roku, ale tempo rastu výrazne pribrzdí. Na druhej strane ani vysoká miera úspor nemusí byť dobrá pre ekonomický rast, ako vidíme na príklade Nemecka a Česka. V oboch prípadoch je miera úspor na úrovni 20 % a spotreba domácnosti sa doteraz nevrátila na predpandemickú úroveň a oslabuje tak ich ekonomický rast. Česi teda podľa Rašinovej rady pracujú a šetria.
Výkon slovenskej ekonomiky v 3Q24 zas pribrzdil medziročný pokles investičnej aktivity v rámci tvorby hrubého fixného kapitálu (-8 % y/y). Zatiaľ sa nám nedarí do ekonomiky efektívne prenášať peniaze z plánu obnovy, resp. nových eurofondov. Na druhej strane je báza z minulého roka vysoko, nakoľko sme v takto pred rokom dočerpávali končiace fondy z minulého obdobia. Jemne pozitívny príspevok prišiel zo strany zahraničného dopytu, kde bol pokles dovozu vyšší ako pokles vývozu. Ide však aj o dôsledok nižšej aktivity v priemysle a slabšej domácej spotrebe. Export však skončil nakoniec medziročne v jemnom mínuse. Pozitívnym impulzom môže byť ešte aj investičná aktivita podporovaná EÚ fondmi (NextGen), hoci jej vplyv bude závisieť od rôznych faktorov, ako je napríklad účinnosť jej implementácie. Výzvy z externého prostredia by mohli v nasledujúcich štvrťrokoch čiastočne obmedziť ekonomický rast Slovenska. Naďalej zostávame opatrní, pokiaľ ide o hrozbu zvýšených protekcionistických opatrení a obchodných vojen, keďže Slovensko je malá a otvorená ekonomika.
Po zapracovaní aktuálnych čísel sme mierne revidovali náš odhad rastu ekonomiky pre tento rok. Predpokladáme, že rast HDP v roku 2024 bude na úrovni 2,0 %. Očakávame, že konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať v najbližších rokoch nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a rast HDP. Vďaka opatreniam by mohol byť HDP v každom z nasledujúcich dvoch rokov nižší o pol percentuálneho bodu, keďže znížená spotreba a investičná aktivita môžu tlmiť rast v dlhšom horizonte. Tlak na rozpočty firiem ovplyvní aj schopnosť zvyšovať mzdy, hoci relatívne napätý trh práce bude stále uprednostňovať zamestnancov. Na rok 2025 predpokladáme rast HDP na úrovni 2,0 % a v roku 2026 očakávame, že rast slovenského HDP zostane na podobnej úrovni. V roku 2026 by sa tiež mali naplno prejaviť negatívne dôsledky obchodných vojen.
Už rýchly odhad naznačil, že hlavnými ťahúňmi ekonomickej aktivity bola spotreba domácností a spotreba vlády, hoci obe zaznamenali výrazné oslabenie dynamiky, čo korešponduje s našimi predpokladmi. Spotreba domácnosti nakoniec rástla medziročne o 1,5 %. V porovnaní s predpandemickým obdobím, resp. vývojom za posledných 5 rokov (3Q19=100) sa spotreba domácností reálne zvýšila o 8,4 %, čo je nad priemerom EÚ. Z krajín EÚ-27 na danom horizonte zaostáva spotreba domácností najvýraznejšie v Česku (-4,8 %). Aj v najväčšej európskej ekonomike, v Nemecku, sa spotreba domácností drží jemne pod predpandemickou úrovňou.
Reálny rast spotreby slovenských domácností podporili najmä rast miezd a klesajúca inflácia. Za posledných 12 mesiacov tiež vidieť nárast vkladov na účtoch v bankách. Celkovo možno povedať, že sa domácnosti dostali do komfortnejšej situácie. Hrubá miera úspor, ktoré domácnosti dokážu tvoriť z disponibilných príjmov dosiahla v 3Q24 úroveň 7,2 %. Ak odpočítame úspory, ktoré si šetria v dôchodkových pilieroch na dôchodok, tak miera úspor slovenských domácností dosiahla len 5,7 %. Ide o rovnakú úroveň ako v predchádzajúcom štvrťroku. Hoci sa slovenská miera úspor odrazila od historických miním, ktoré dosiahla začiatkom roka 2023, naďalej ostáva pod dlhodobým priemerom. V budúcom roku očakávame spomalenie tempa rastu miezd. Nominálnych aj reálnych miezd. Miera úspor z disponibilných príjmov slovenských domácností ostane pravdepodobne naďalej pod dlhodobým priemerom. Spotreba domácnosti bude rásť aj v budúcom roku, ale tempo rastu výrazne pribrzdí. Na druhej strane ani vysoká miera úspor nemusí byť dobrá pre ekonomický rast, ako vidíme na príklade Nemecka a Česka. V oboch prípadoch je miera úspor na úrovni 20 % a spotreba domácnosti sa doteraz nevrátila na predpandemickú úroveň a oslabuje tak ich ekonomický rast. Česi teda podľa Rašinovej rady pracujú a šetria.
Výkon slovenskej ekonomiky v 3Q24 zas pribrzdil medziročný pokles investičnej aktivity v rámci tvorby hrubého fixného kapitálu (-8 % y/y). Zatiaľ sa nám nedarí do ekonomiky efektívne prenášať peniaze z plánu obnovy, resp. nových eurofondov. Na druhej strane je báza z minulého roka vysoko, nakoľko sme v takto pred rokom dočerpávali končiace fondy z minulého obdobia. Jemne pozitívny príspevok prišiel zo strany zahraničného dopytu, kde bol pokles dovozu vyšší ako pokles vývozu. Ide však aj o dôsledok nižšej aktivity v priemysle a slabšej domácej spotrebe. Export však skončil nakoniec medziročne v jemnom mínuse. Pozitívnym impulzom môže byť ešte aj investičná aktivita podporovaná EÚ fondmi (NextGen), hoci jej vplyv bude závisieť od rôznych faktorov, ako je napríklad účinnosť jej implementácie. Výzvy z externého prostredia by mohli v nasledujúcich štvrťrokoch čiastočne obmedziť ekonomický rast Slovenska. Naďalej zostávame opatrní, pokiaľ ide o hrozbu zvýšených protekcionistických opatrení a obchodných vojen, keďže Slovensko je malá a otvorená ekonomika.
Po zapracovaní aktuálnych čísel sme mierne revidovali náš odhad rastu ekonomiky pre tento rok. Predpokladáme, že rast HDP v roku 2024 bude na úrovni 2,0 %. Očakávame, že konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať v najbližších rokoch nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a rast HDP. Vďaka opatreniam by mohol byť HDP v každom z nasledujúcich dvoch rokov nižší o pol percentuálneho bodu, keďže znížená spotreba a investičná aktivita môžu tlmiť rast v dlhšom horizonte. Tlak na rozpočty firiem ovplyvní aj schopnosť zvyšovať mzdy, hoci relatívne napätý trh práce bude stále uprednostňovať zamestnancov. Na rok 2025 predpokladáme rast HDP na úrovni 2,0 % a v roku 2026 očakávame, že rast slovenského HDP zostane na podobnej úrovni. V roku 2026 by sa tiež mali naplno prejaviť negatívne dôsledky obchodných vojen.