Potrebujeme reformy, ktoré podporia našu konkurencieschopnosť
Krátka správa , 13. Juni
Aj v treťom vydaní nášho Indexu prosperity zostávame ako krajina v spodnej tretine rebríčka. Hoci v niektorých čiastkových ukazovateľoch dochádza k objektívnemu zlepšeniu – napríklad v miere nezamestnanosti, raste ekonomiky za posledných 5 rokov – celkové poradie sa nemení. Dôvodom je, že viaceré krajiny napredujú rovnakým alebo dokonca rýchlejším tempom. Najvýraznejší prepad Slovensko zaznamenalo v indikátore slobody médií, čo zhoršilo jeho celkovú pozíciu v rebríčku v rámci skupiny indikátorov, ktoré hodnotia spoločnosť.
V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o 8 percent. To je síce lepší výsledok ako je 5-percetný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka.
Recept na prosperitu je pomerne jednoduchý – podpora kapitálu (domáceho aj zahraničného), pracovnej sily (cez vzdelanie, schopnosť prilákať a udržať talent č migráciu) a technológií. Zároveň podpora a ochrana podnikateľského prostredia. Napríklad vyššie daňové zaťaženie podnikateľov a firiem zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska vo svete a brzdí budúce investície. Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 % nie je extrémne veľa, ak však k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledok bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast o takmer 25 percent. A pre rok 2026 hovoria odhady o ďalších 8 percentách. To sú peniaze, ktoré chýbajú slovenským podnikateľom a firmám pre investície. Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v tak štedrej podobe dlhodobo dovoliť.
Aj ceny energií zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržaní konkurencieschopnosti, pričom slovenská ekonomika patrí medzi tie energeticky náročnejšie v rámci EÚ. Tento stav súvisí najmä s vysokým podielom energeticky intenzívneho priemyslu (napr. hutníctvo, chemický a automobilový priemysel) na tvorbe HDP a exporte. Vyššiu spotreba energie na jednotku HDP tiež zvyšuje zraniteľnosť voči cenovým šokom na energetických trhoch. Transformácia hospodárstva smerom k vyššiemu podielu služieb, digitalizácií či výskumu, spolu s podporou zelených technológií (vrátane jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov), bude kľúčová pre znižovanie našej energetickej náročnosti v strednodobom horizonte. Naše podporné opatrenia sa v posledných rokoch viac orientovali na domácnosti (plošné stropovanie cien), zatiaľ čo konkurencieschopnosť priemyslu skrz cien energií je pod výrazným tlakom.
Naďalej platí, že členstvo v EÚ a eurozóne predstavuje pre slovenskú ekonomiku významný oporný bod. Prístup k eurofondom má potenciál pôsobiť ako kľúčový stabilizačný a rozvojový nástroj. Ich efektívne využitie môže byť rozhodujúcim faktorom v otázke, či dôjde k pokračovaniu konvergencie životnej úrovne, alebo k jej stagnácii až poklesu.
V rokoch 2019 až 2024 sa zväčšila naša ekonomika o 8 percent. To je síce lepší výsledok ako je 5-percetný rast Európskej únie ako celku, v porovnaní s ostatnými krajinami strednej a východnej Európy však zaostávame. Napríklad Chorvátsko narástlo o 19 percent a Poľsko s Bulharskom o 14. A ak chceme EÚ ekonomicky dobiehať, potrebujeme rýchlejšie tempo rastu, pretože v produkcii na obyvateľa patríme stále do spodnej tretiny rebríčka.
Recept na prosperitu je pomerne jednoduchý – podpora kapitálu (domáceho aj zahraničného), pracovnej sily (cez vzdelanie, schopnosť prilákať a udržať talent č migráciu) a technológií. Zároveň podpora a ochrana podnikateľského prostredia. Napríklad vyššie daňové zaťaženie podnikateľov a firiem zhoršuje konkurencieschopnosť Slovenska vo svete a brzdí budúce investície. Máme najvyššiu sadzbu dane z príjmov právnických osôb v našom regióne. 24 % nie je extrémne veľa, ak však k tomu pripočítame transakčnú daň, výsledok bude nárast objemu vybraných daní od slovenských podnikateľov z vlaňajších 4,5 miliardy eur na 5,6 miliardy v tomto roku. To je nárast o takmer 25 percent. A pre rok 2026 hovoria odhady o ďalších 8 percentách. To sú peniaze, ktoré chýbajú slovenským podnikateľom a firmám pre investície. Je nevyhnutné, aby sme sa pri konsolidácii zamerali aj na zvyšovanie efektívnosti štátu a prehodnotenie rozsahu sociálnych politík. Tie si vzhľadom na aktuálny stav verejných financií nemôžeme v tak štedrej podobe dlhodobo dovoliť.
Aj ceny energií zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržaní konkurencieschopnosti, pričom slovenská ekonomika patrí medzi tie energeticky náročnejšie v rámci EÚ. Tento stav súvisí najmä s vysokým podielom energeticky intenzívneho priemyslu (napr. hutníctvo, chemický a automobilový priemysel) na tvorbe HDP a exporte. Vyššiu spotreba energie na jednotku HDP tiež zvyšuje zraniteľnosť voči cenovým šokom na energetických trhoch. Transformácia hospodárstva smerom k vyššiemu podielu služieb, digitalizácií či výskumu, spolu s podporou zelených technológií (vrátane jadrovej energie a obnoviteľných zdrojov), bude kľúčová pre znižovanie našej energetickej náročnosti v strednodobom horizonte. Naše podporné opatrenia sa v posledných rokoch viac orientovali na domácnosti (plošné stropovanie cien), zatiaľ čo konkurencieschopnosť priemyslu skrz cien energií je pod výrazným tlakom.
Naďalej platí, že členstvo v EÚ a eurozóne predstavuje pre slovenskú ekonomiku významný oporný bod. Prístup k eurofondom má potenciál pôsobiť ako kľúčový stabilizačný a rozvojový nástroj. Ich efektívne využitie môže byť rozhodujúcim faktorom v otázke, či dôjde k pokračovaniu konvergencie životnej úrovne, alebo k jej stagnácii až poklesu.