Prázdniny sa končia. Mnohí rodičia si vydýchnu.
Týždenný prehľad , 26. Aug
Prázdniny sú skoro za nami a pre podstatnú časť rodičov sa dosť pravdepodobne končí jedno z najstresujúcejších období roka. Pravdepodobne najviac by vedeli rozprávať rodičia z nízkopríjmových domácností, ale aj rodičia, ktorí ostali na výchovu potomstva sami. Romantizovaná predstava o prázdninách hovorí o šťastných deťoch, ktoré majú vyplnený program a týždne trávia na dovolenkách (doma či v zahraničí), záhradách či lúkach u starých rodičov za domom či gazdovstvom. Realitou ostáva, že až 36 % obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova. Okrem toho dlhé prázdniny znamenajú aj to, že deti zabudnú relatívne veľa učiva. Kľúčom k úspechu nemusí byť nutne zníženie počtu voľných dní, ale predovšetkým efektívne nastavená pomoc pri kvalitnom trávení prázdnin. Klimatická zmena a energetická náročnosť klimatizovania budov, prípadne plnohodnotné využívanie voľného času v skutočne horúcom lete, budú v relatívne blízkom čase asi tiež tlačiť na zmeny v usporiadaní prázdnin alebo na spôsoby ako deti trávia leto. Dodatočné náklady, ktoré by bolo pre kvalitnejšie trávenie voľného času potrebné vynaložiť, musia byť použité adresne, pretože v prostredí potrebnej konsolidácie potrebujeme každé euro otočiť dvakrát. Investície do detí (a ich rodičov) sú však vkladmi do budúcnosti tejto krajiny.
Hoci sa vekový priemer prvorodičiek posúva vyššie, "nestíha" za posúvaním veku odchodu do dôchodku ich rodičov. Slovenky majú v priemere prvé dieťa vo veku 27 rokov a priemerný vek rodičky je iba o necelé dva roky vyšší (dáta z roku 2022), v tej dobe ich rodičom, resp. najmä matkám, ostáva do odchodu na dôchodok aj viac ako 10 rokov. Mladé rodiny tak môžu v menšej miere počítať s pomocou starých rodičov pri opatrovaní detí počas prázdnin. Vyššia mobilita na pracovnom trhu komplikuje medzigeneračnú pomoc pochopiteľne tiež. Samostatnou kategóriu sú jednorodičovské domácnosti, ktoré sú podľa prieskumu EU-SILC najviac vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (46 %). V týchto domácnostiach nemá jednorodič možnosť podeliť si starostlivosť s partnerom, čo mu pridáva dodatočné starosti a vytvára ďalší zdroj tlaku a stresu.
Romantizovaná predstava o prázdninách hovorí o šťastných deťoch, ktoré majú vyplnený program a týždne trávia na dovolenkách (doma či v zahraničí), záhradách či lúkach u starých rodičov za domom či gazdovstvom. Realitou ostáva, že až 36 % obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova. Pre nízkopríjmové domácnosti sú teda dlhé prázdniny skutočným problémom. Nie len kvôli chýbajúcej dovolenke, ale napr. aj kvôli zabezpečovaniu pravidelného jedla pre deti, ale aj kvalitného vyplnenia ich voľného času.
V čase sociálnych sietí možno tiež predpokladať, že niektoré deti v priebehu prázdnin stratia v ešte väčšej miere kontakt s rovesníkmi. Kvalitné vyplnenie voľného času je najmä vo väčších mestách zväčša drahé, prípadne to bezplatné/lacné je málo dostupné. Štúdie tiež ukazujú, že deti cez prázdniny dosť učiva zabudnú (zdroj: The Economist), a teda ak nie sú dostatočne stimulované (napr. vzdelávacie tábory), prehlbuje sa medzi nimi aj gap v znalostiach. Faktorom je teda aj príjem domácnosti v ktorej deti vyrastajú. To sa neskôr môže prejaviť v úspešnosti a kvalite života. Chudoba je aj preto dedičná. Uniká nám tak potenciál v deťoch z nízko príjmových domácností.
Pri uvažovaní o skrátení prázdnin pravdepodobne narazíme na sentiment spoločnosti a zároveň na potrebu dodatočných financií, ktoré by sme museli do školstva naliať. Učitelia by zmeny v počte dní dovolenky asi tiež neprijímali ľahko, hoci by ako protihodnotu mohli získať väčšiu flexibilitu pri plánovaní svojich dovoleniek. Na druhej strane by práve väčšia flexibilita učiteľov mohla rodičom spôsobovať dodatočné komplikácie. Aktuálny trade off tak vyzerá byť relatívne dobre nastavený. Cestou by mohlo byť viac aktivity zo strany štátu/samospráv zameranej na kvalitnejšie trávenie voľného času detí počas prázdnin. Aj tu platí, že pomoc by mala byť čo najviac adresná, lebo v najbližších rokoch bude na stole najmä konsolidácia verejných financií.
Pomôcť by mohlo poštuchnutie ("nudge") smerom k rodičom v podobe automatizovanej pripomienky, aby sa uistili, že ich deti nebudú sedieť iba pred obrazovkou (môžu napr. viac čítať, alebo používať vzdelávacie appky). Školy/múzea by mohli vypracovať a pravidelne (automatizovane) posielať zábavné úlohy aj počas prázdnin. Nie žeby sa to už v nejakej forme nedialo, potrebujeme však tieto činnosti široko popularizovať a dostať aj k nízkopríjmovým domácnostiam. Komunitná starostlivosť o deti (nie len vo väčších mestách) je asi tiež budúcnosť, s ktorou treba rátať a podporovať ju. Firemný benefit v podobe táborov alebo škôlok by sa mal častejšie objavovať v pracovných inzerátoch. Prerozdelenie prázdnin (skrátenie letných a predlženie zimných/jarných) by tiež mohlo znížiť výpadky v zabudnutých vedomostiach. Nemecko má v priemere regiónov výrazne kratšie letné prázdniny, ale celkovo je počet dní prázdnin podobný ako na Slovensku. Hoci sa pôvod prázdnin traduje v potrebe pomoci detí pri práci na poli, faktické dôkazy skôr chýbajú. Ďalším dôvodom môže byť napríklad samotné teplo, ktoré v prípade meniacej sa klímy bude mať čoraz väčší dopad a v budúcnosti môže podstatne ovplyvniť rozloženie prázdnin. To by teda taktiež mohlo hovoriť v prospech prerozdelenia počtu alebo posunu dní medzi letom a chladnejšími mesiacmi. Úspešnosť akéhokoľvek riešenia je však závislá najmä od kvality služby, ktorú dokáže vzdelávací systém poskytnúť deťom aj v období, keď je škola zatvorená.
Hoci sa vekový priemer prvorodičiek posúva vyššie, "nestíha" za posúvaním veku odchodu do dôchodku ich rodičov. Slovenky majú v priemere prvé dieťa vo veku 27 rokov a priemerný vek rodičky je iba o necelé dva roky vyšší (dáta z roku 2022), v tej dobe ich rodičom, resp. najmä matkám, ostáva do odchodu na dôchodok aj viac ako 10 rokov. Mladé rodiny tak môžu v menšej miere počítať s pomocou starých rodičov pri opatrovaní detí počas prázdnin. Vyššia mobilita na pracovnom trhu komplikuje medzigeneračnú pomoc pochopiteľne tiež. Samostatnou kategóriu sú jednorodičovské domácnosti, ktoré sú podľa prieskumu EU-SILC najviac vystavené riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia (46 %). V týchto domácnostiach nemá jednorodič možnosť podeliť si starostlivosť s partnerom, čo mu pridáva dodatočné starosti a vytvára ďalší zdroj tlaku a stresu.
Romantizovaná predstava o prázdninách hovorí o šťastných deťoch, ktoré majú vyplnený program a týždne trávia na dovolenkách (doma či v zahraničí), záhradách či lúkach u starých rodičov za domom či gazdovstvom. Realitou ostáva, že až 36 % obyvateľov Slovenska si nemôže dovoliť ani týždeň dovolenky mimo domova. Pre nízkopríjmové domácnosti sú teda dlhé prázdniny skutočným problémom. Nie len kvôli chýbajúcej dovolenke, ale napr. aj kvôli zabezpečovaniu pravidelného jedla pre deti, ale aj kvalitného vyplnenia ich voľného času.
V čase sociálnych sietí možno tiež predpokladať, že niektoré deti v priebehu prázdnin stratia v ešte väčšej miere kontakt s rovesníkmi. Kvalitné vyplnenie voľného času je najmä vo väčších mestách zväčša drahé, prípadne to bezplatné/lacné je málo dostupné. Štúdie tiež ukazujú, že deti cez prázdniny dosť učiva zabudnú (zdroj: The Economist), a teda ak nie sú dostatočne stimulované (napr. vzdelávacie tábory), prehlbuje sa medzi nimi aj gap v znalostiach. Faktorom je teda aj príjem domácnosti v ktorej deti vyrastajú. To sa neskôr môže prejaviť v úspešnosti a kvalite života. Chudoba je aj preto dedičná. Uniká nám tak potenciál v deťoch z nízko príjmových domácností.
Pri uvažovaní o skrátení prázdnin pravdepodobne narazíme na sentiment spoločnosti a zároveň na potrebu dodatočných financií, ktoré by sme museli do školstva naliať. Učitelia by zmeny v počte dní dovolenky asi tiež neprijímali ľahko, hoci by ako protihodnotu mohli získať väčšiu flexibilitu pri plánovaní svojich dovoleniek. Na druhej strane by práve väčšia flexibilita učiteľov mohla rodičom spôsobovať dodatočné komplikácie. Aktuálny trade off tak vyzerá byť relatívne dobre nastavený. Cestou by mohlo byť viac aktivity zo strany štátu/samospráv zameranej na kvalitnejšie trávenie voľného času detí počas prázdnin. Aj tu platí, že pomoc by mala byť čo najviac adresná, lebo v najbližších rokoch bude na stole najmä konsolidácia verejných financií.
Pomôcť by mohlo poštuchnutie ("nudge") smerom k rodičom v podobe automatizovanej pripomienky, aby sa uistili, že ich deti nebudú sedieť iba pred obrazovkou (môžu napr. viac čítať, alebo používať vzdelávacie appky). Školy/múzea by mohli vypracovať a pravidelne (automatizovane) posielať zábavné úlohy aj počas prázdnin. Nie žeby sa to už v nejakej forme nedialo, potrebujeme však tieto činnosti široko popularizovať a dostať aj k nízkopríjmovým domácnostiam. Komunitná starostlivosť o deti (nie len vo väčších mestách) je asi tiež budúcnosť, s ktorou treba rátať a podporovať ju. Firemný benefit v podobe táborov alebo škôlok by sa mal častejšie objavovať v pracovných inzerátoch. Prerozdelenie prázdnin (skrátenie letných a predlženie zimných/jarných) by tiež mohlo znížiť výpadky v zabudnutých vedomostiach. Nemecko má v priemere regiónov výrazne kratšie letné prázdniny, ale celkovo je počet dní prázdnin podobný ako na Slovensku. Hoci sa pôvod prázdnin traduje v potrebe pomoci detí pri práci na poli, faktické dôkazy skôr chýbajú. Ďalším dôvodom môže byť napríklad samotné teplo, ktoré v prípade meniacej sa klímy bude mať čoraz väčší dopad a v budúcnosti môže podstatne ovplyvniť rozloženie prázdnin. To by teda taktiež mohlo hovoriť v prospech prerozdelenia počtu alebo posunu dní medzi letom a chladnejšími mesiacmi. Úspešnosť akéhokoľvek riešenia je však závislá najmä od kvality služby, ktorú dokáže vzdelávací systém poskytnúť deťom aj v období, keď je škola zatvorená.