Konsolidácia je potrebná, utlmí však ekonomický rast.
Týždenný prehľad , 23. Sep
Vláda minulý týždeň oznámila 17 opatrení na konsolidáciu verejných financií v celkovej hodnote 2,7 mld. eur. Vzhľadom na súčasný stav verejných financií a očakávanú trajektóriu vývoja verejného dlhu je konsolidácia viac než nevyhnutná a je vítané, že sa stáva predmetom verejnej debaty. Objem predstavenej konsolidácie je z nášho pohľadu viac ako dostatočný. Na druhej strane, vzhľadom na potrebu skorého predstavenia rozpočtu a vedenia debaty s Európskou komisiou prišlo oznámenie opatrení pomerne neskoro, preto je aj čas na vedenie odbornej verenej debaty značne okresaný. Niektoré opatrenie priamo zvýšia celkové náklady firiem, čo sa môže prejaviť v cenách tovarov a služieb. Ďalšie zdanenie firiem a živnostníkov tiež zmenená, že im ostane menej prostriedkov pre investície, inovácie a rozvoj ľudského kapitálu. Vyššie daňové náklady sa teda prejavia v nižších ziskoch, čo zníži atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia. Je to práve motivácia ziskom, ktorá sa v čase pretaví do inovácií, efektívnejších procesov a pokroku, čo zabezpečí udržateľný rast kvality života občanov Slovenska. Zdanenie spotreby zas možno považovať za rozumnejšie ako zdanenie práce. Konsolidácia je robustnejšia ako sa čakalo, čo vytvára priestor na ďalšie výdavky o ktorých sa zatiaľ nehovorilo. Bude preto dôležité sledovať, kde tieto peniaze skončia.
Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov. V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest. Ide tiež o systémové a relatívne transparentné opatrenie.
Zvýšenie DPH a sektorových daní spolu so zrušením energopomoci premietne do výrazne vyššej inflácie pre rok 2025. Upravujeme preto náš súčasný odhad budúcoročnej inflácie na úrovni 3,5 % (HICP) o 1,5 percentuálneho bodu. V budúcom roku teda očakávame infláciu (HICP) v priemere na úrovni 5 %. Štát iba na zmenách v DPH plánuje po úpravách v budúcom roku dodatočne vybrať necelú miliardu eur, čo predstavuje ročný dopad približne 170 eur na každého obyvateľa. Opatrenia, na základe skladby spotrebných košov, by mali mať najmenší negatívny vplyv najmä na domácnostiam, kde žijú dôchodcovia. V ich spotrebnom košíku majú položky, kde sa uplatní znížená DPH vyšší pomer. Potraviny a bývanie (vrátane elektrickej energie) majú v prípade dôchodcov výrazne vyšší pomer (61 %), v porovnaní s domácnosťami zamestnancov (47 %) alebo v rámci nízkopríjmových domácností (48 %). Dôchodcovia majú v spotrebnom koši tiež vyššie zastúpenie položiek z kategórie zdravie. Domácnosti zamestnancov zas ovplyvnia položky z kategórie reštaurácie a hotely (gastro sektor – jedná v reštauračných zariadeniach), kde majú oproti dôchodcom signifikantne vyšší pomer výdavkov. Pri nízkopríjmových domácnostiach možno očakávať, že v jednotlivých položkách, na ktoré sa uplatní nižšia DPH budú viac zastúpene tovary a služby, ktoré nemožno vylúčiť, preto im nižšia DPH na vybrane položky pomôže mierne viac v porovnaní s priemernou domácnosťou. Pri nevyhnutnej doprave, oblečení či obuvi je však dopad pomerovo takmer rovnaký. Konsolidácia sa bezpochyby dotkne všetkých obyvateľov. Pochopiteľne, keďže v prípade HDP ide najmä o zdanenie spotreby, dopad bude väčší na domácnosti, ktoré majú vyšší príjem.
Niektoré z opatrení, napríklad daň z finančných transakcií alebo zvýšenie DPPO, zas majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia teda povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie. Špeciálne a dodatočné zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu a znížiť ochotu investovať či inovovať. Takéto selektívne zdaňovanie sa tiež môže stať akýmsi „trestom za úspech“, čo prirodzene nie je cieľom hospodárskej politiky. Opatrenia vytvoria tlak, pre ktorý nebudú vedieť firmy zvyšovať mzdy v rovnakom tempe ako doteraz, hoci ceny porastú. Aj rast miezd vo verejnom sektore čaká útlm. Z nášho pohľadu by nominálny rast miezd v budúcom roku mohol dosiahnuť 6,5 %, čo bude znamenať, že reálne mzdy budú rasť tesne nad úrovňou jedného percenta. Takáto dynamika sa pretaví aj v nižšej dynamike medziročného rastu kľúčovej spotreby domácnosti. Tlak na náklady vo firmách bude utlmovať aj investičný apetít firiem. Očakávame preto aj nižšie investície na horizonte rokov 2025-2027. Odhady investícií sú stále ovplyvnené čerpaním Plánu obnovy, súkromné investície ostávajú pod tlakom už dnes. Rast HDP v budúcom roku teda znižujeme z 2,5 % na 2 %. V roku 2026 aktuálne počítame s rastom 1,9 % namiesto 2,5 %.
Pozitívne možno hodnotiť, že v prípade niektorých skorších opatrení bude zohľadnená adresnosť, čo zvyšuje efektivitu sociálneho transferu a šetrí zdroje. Adresnosť by sa mala zaviesť aj v prípade dotovania cien energií. V prípade rodičovského dôchodku sa podpora pri priemernej mzde a dvoch rodičoch na dôchodku znižuje z 515 eur na 78 eur. V praxi by bolo príliš nákladné vyplácať rodičovský a aj 13. dôchodok. Ďalšia konsolidácia na strane štedrej politiky v oblasti dôchodkov je potrebná a celková koncepcia by ešte mala byť oznámená. Aj pri 13. dôchodku tiež existuje priestor pre vyššiu adresnosť, keďže aktuálne nastavenie nezohľadňuje výšku dôchodku konkrétneho dôchodcu. Na druhej strane toto opatrenie prirodzene vyvoláva vlnu nevôle u časti populácie, pričom netreba zabúdať, že aj princíp solidarity má svoje rozumné limity.
Cieľ konsolidácie na úrovni 4,7% HDP by bolo možné dosiahnuť aj s novými opatreniami vo výške asi 1,5 miliardy eur. Konsolidácia je teda robustnejšia ako sa čakalo, čo vytvára priestor na ďalšie výdavky o ktorých sa zatiaľ nehovorilo. Bude preto dôležité sledovať, ako efektívne budú tieto peniaze potenciálne využité. Predkladané návrhy a konsolidačné opatrenia sú relatívne komplikované. Komplikovanosť môže viesť ku nejednoznačnosti (potreba opráv), zložitej implantácií (ďalšie zbytočné náklady), zlej vysvetliteľnosti, sťaženej verejnej kontrole, komplikovaným a častým úpravám. Prax ukazuje, že v zložitých systémoch sa ľahko strácajú zdroje. Čas aj peniaze. V ideálnom svete sa potrebujeme zbaviť výnimiek, pásem, bonusov, rôznych poplatkov za ktorými sa skrýva ďalšie zdanenie a pod. Aj transparentnosť je časťou kľúča k prosperujúcej budúcnosti. Štát má svoju cenu a preto by mal mať aj svoj cenník, ktorý by zas mal byť čo najjednoduchší. Tak jednoduchý, aby obyvatelia na prvý pohľad videli, či sa štátu darí alebo nedarí. Či sú služby štátu dráhe alebo nie.
Súčasná podoba konsolidácie sa sústreďuje najmä na príjmovú stranu rozpočtu, menší dôraz je kladený na zoštíhľovanie a efektívnejšie fungovanie štátnej a verejnej správy, čím by sa väčší dôraz kládol na osekávanie a zefektívňovanie výdavkov. V prvom rade sa tak musíme sústrediť najmä na zvyšovanie hodnoty za peniaze existujúcich výdavkov, digitalizáciu procesov, zjednodušovanie agendy či zlučovanie činností tam, kde to má zmysel. V nastavení daňového mixu máme priestor najmä vo zvyšovaní daňového zaťaženia z majetku a environmentálnych daní, čím sa nám vytvorí priestor na znižovanie iných daní, napríklad z práce. Pri takto masívnej konsolidácii je z pohľadu pomeru spravodlivosti a výnosu práve daň z pridanej hodnoty jednou z najrýchlejších a najefektívnejších ciest. Ide tiež o systémové a relatívne transparentné opatrenie.
Zvýšenie DPH a sektorových daní spolu so zrušením energopomoci premietne do výrazne vyššej inflácie pre rok 2025. Upravujeme preto náš súčasný odhad budúcoročnej inflácie na úrovni 3,5 % (HICP) o 1,5 percentuálneho bodu. V budúcom roku teda očakávame infláciu (HICP) v priemere na úrovni 5 %. Štát iba na zmenách v DPH plánuje po úpravách v budúcom roku dodatočne vybrať necelú miliardu eur, čo predstavuje ročný dopad približne 170 eur na každého obyvateľa. Opatrenia, na základe skladby spotrebných košov, by mali mať najmenší negatívny vplyv najmä na domácnostiam, kde žijú dôchodcovia. V ich spotrebnom košíku majú položky, kde sa uplatní znížená DPH vyšší pomer. Potraviny a bývanie (vrátane elektrickej energie) majú v prípade dôchodcov výrazne vyšší pomer (61 %), v porovnaní s domácnosťami zamestnancov (47 %) alebo v rámci nízkopríjmových domácností (48 %). Dôchodcovia majú v spotrebnom koši tiež vyššie zastúpenie položiek z kategórie zdravie. Domácnosti zamestnancov zas ovplyvnia položky z kategórie reštaurácie a hotely (gastro sektor – jedná v reštauračných zariadeniach), kde majú oproti dôchodcom signifikantne vyšší pomer výdavkov. Pri nízkopríjmových domácnostiach možno očakávať, že v jednotlivých položkách, na ktoré sa uplatní nižšia DPH budú viac zastúpene tovary a služby, ktoré nemožno vylúčiť, preto im nižšia DPH na vybrane položky pomôže mierne viac v porovnaní s priemernou domácnosťou. Pri nevyhnutnej doprave, oblečení či obuvi je však dopad pomerovo takmer rovnaký. Konsolidácia sa bezpochyby dotkne všetkých obyvateľov. Pochopiteľne, keďže v prípade HDP ide najmä o zdanenie spotreby, dopad bude väčší na domácnosti, ktoré majú vyšší príjem.
Niektoré z opatrení, napríklad daň z finančných transakcií alebo zvýšenie DPPO, zas majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a oslabujúcej sa konkurencieschopnosti. Takéto opatrenia teda povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie. Špeciálne a dodatočné zdaňovanie určitých sektorov zhoršuje predvídateľnosť ekonomického prostredia a môže vo firmách zvýšiť neistotu a znížiť ochotu investovať či inovovať. Takéto selektívne zdaňovanie sa tiež môže stať akýmsi „trestom za úspech“, čo prirodzene nie je cieľom hospodárskej politiky. Opatrenia vytvoria tlak, pre ktorý nebudú vedieť firmy zvyšovať mzdy v rovnakom tempe ako doteraz, hoci ceny porastú. Aj rast miezd vo verejnom sektore čaká útlm. Z nášho pohľadu by nominálny rast miezd v budúcom roku mohol dosiahnuť 6,5 %, čo bude znamenať, že reálne mzdy budú rasť tesne nad úrovňou jedného percenta. Takáto dynamika sa pretaví aj v nižšej dynamike medziročného rastu kľúčovej spotreby domácnosti. Tlak na náklady vo firmách bude utlmovať aj investičný apetít firiem. Očakávame preto aj nižšie investície na horizonte rokov 2025-2027. Odhady investícií sú stále ovplyvnené čerpaním Plánu obnovy, súkromné investície ostávajú pod tlakom už dnes. Rast HDP v budúcom roku teda znižujeme z 2,5 % na 2 %. V roku 2026 aktuálne počítame s rastom 1,9 % namiesto 2,5 %.
Pozitívne možno hodnotiť, že v prípade niektorých skorších opatrení bude zohľadnená adresnosť, čo zvyšuje efektivitu sociálneho transferu a šetrí zdroje. Adresnosť by sa mala zaviesť aj v prípade dotovania cien energií. V prípade rodičovského dôchodku sa podpora pri priemernej mzde a dvoch rodičoch na dôchodku znižuje z 515 eur na 78 eur. V praxi by bolo príliš nákladné vyplácať rodičovský a aj 13. dôchodok. Ďalšia konsolidácia na strane štedrej politiky v oblasti dôchodkov je potrebná a celková koncepcia by ešte mala byť oznámená. Aj pri 13. dôchodku tiež existuje priestor pre vyššiu adresnosť, keďže aktuálne nastavenie nezohľadňuje výšku dôchodku konkrétneho dôchodcu. Na druhej strane toto opatrenie prirodzene vyvoláva vlnu nevôle u časti populácie, pričom netreba zabúdať, že aj princíp solidarity má svoje rozumné limity.
Cieľ konsolidácie na úrovni 4,7% HDP by bolo možné dosiahnuť aj s novými opatreniami vo výške asi 1,5 miliardy eur. Konsolidácia je teda robustnejšia ako sa čakalo, čo vytvára priestor na ďalšie výdavky o ktorých sa zatiaľ nehovorilo. Bude preto dôležité sledovať, ako efektívne budú tieto peniaze potenciálne využité. Predkladané návrhy a konsolidačné opatrenia sú relatívne komplikované. Komplikovanosť môže viesť ku nejednoznačnosti (potreba opráv), zložitej implantácií (ďalšie zbytočné náklady), zlej vysvetliteľnosti, sťaženej verejnej kontrole, komplikovaným a častým úpravám. Prax ukazuje, že v zložitých systémoch sa ľahko strácajú zdroje. Čas aj peniaze. V ideálnom svete sa potrebujeme zbaviť výnimiek, pásem, bonusov, rôznych poplatkov za ktorými sa skrýva ďalšie zdanenie a pod. Aj transparentnosť je časťou kľúča k prosperujúcej budúcnosti. Štát má svoju cenu a preto by mal mať aj svoj cenník, ktorý by zas mal byť čo najjednoduchší. Tak jednoduchý, aby obyvatelia na prvý pohľad videli, či sa štátu darí alebo nedarí. Či sú služby štátu dráhe alebo nie.