Kde majú Slováci svoje bohatstvo?
Týždenný prehľad , 14. Oct
Slovensko si v rebríčku finančného bohatstva jemne pohoršilo, keď pokleslo o jednu priečku na 41. miesto spomedzi 57 hodnotených krajín. O financiách slovenských domácností sme na tomto mieste hovorili už niekoľkokrát a dôvody, pre ktoré je Slovensko v rebríčku takto nízko, tak môžu u pozorného čitateľa vyvolávať déjà vu. Samozrejme, jedným z hlavných dôvodov je samotná ekonomická úroveň, zaostávanie oproti vyspelým krajinám, slabšie HDP a z toho vyplývajúce nižšie mzdy. Na druhej strane je potrebné dodať, že pri spravovaní svojich financií ostávajú Slováci pomerne konzervatívni, čím sa však pripravujú aj o zaujímavé zhodnotenie. Veľkú časť svojho finančného bohatstva totiž uchovávajú v hotovosti a na svojich bežných účtoch, pričom zainvestovanú majú výrazne menšiu časť z neho než ľudia vo vyspelých západných krajinách. Z dlhodobého hľadiska sa tak investovanie javí ako najlepší spôsob budovania finančnej prosperity, musíme však vždy zvážiť individuálnu situáciu každého jedného investora.
Slovensko si v rebríčku finančného bohatstva jemne pohoršilo. V tomto roku obsadilo 41. miesto spomedzi 57 krajín, čo je o jednu priečku nižšie než v uplynulom roku. Čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa (očistené o dlhy) dosiahlo 9160 EUR. Ide o výsledky z Allianz Global Wealth Report 2024. Samotné porovnanie založené na nominálnych veličinách však môže byť problematické. Úroveň cenovej hladiny a miezd môže zohrávať významnú rolu v porovnaní, čo menej rozvinuté krajiny posúva výraznejšie nadol. Pre hlbší pohľad do problematiky sa môžeme pozrieť na štruktúru finančného majetku domácností v krajinách Európskej únie. Slovenské domácnosti držia až 47% svojho finančného majetku v hotovosti, s väčším odstupom nasledujú investície (tvoria približne jednu štvrtinu) a majetok v poistných a penzijných fondoch (asi pätina).
V porovnaní s priemerom EÚ či vyspelými európskymi krajinami, ako napríklad Nemecko, Francúzsko či Belgicko, sa Slováci vyznačujú konzervatívnym prístupom, keďže veľkú časť majetku držia v likvidnej forme v hotovosti či na bežných účtoch. To je zároveň aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa finančný majetok medzi jednotlivými krajinami vyvíja rôzne. Keďže domácnosti v iných krajinách majú zainvestované aj výrazne väčšie podiely a objemy svojho majetku, zhodnotenie na finančnom trhu ich ovplyvňuje výrazne viac. Napríklad len za rok 2023 vzrástol index S&P500 o takmer 24% (prirodzene reagujúci aj na makroekonomické prostredie a vývoj z predchádzajúcich rokov). Rok 2023 bol zároveň aj rokom sprísnenej menovej politiky. Tá spolu s aktuálnym makroekonomickým prostredím zhoršovala sentiment medzi investormi, ťahala ich viac k bezpečnejším investíciám a zároveň po mnohých rokoch priniesla aj zaujímavejšie zhodnotenie v dlhopisoch. Dlhové cenné papiere tvoria na Slovensku asi štyri percentá finančného majetku, oproti roku 2019 nedošlo k zásadnejšiemu posunu. Citeľnejší posun bol viditeľný napríklad v Belgicku či Nemecku, v oboch prípadoch o približne jeden percentuálny bod viac (z 2,7 na 3,9 % v Belgicku, z 1,8 na 2,6 % v Nemecku).
Ak sa však pozrieme na štruktúru celkového bohatstva, významnú rolu na Slovensku zohrávajú nehnuteľnosti. Podľa analytického komentára NBS, hodnota čistého bohatstva domácností rástla od roku 2017 do roku 2021 po zohľadnení inflácie o 25 %, pričom ťahúňom rastu bol rast cien nehnuteľnosti. Keďže ide spravidla zároveň o nehnuteľnosti, ktoré slúžia ako hlavné bývanie, nemá takýto nárast reálny úžitok. Iné aktíva, ktoré sa podieľali na budovaní majetku Slovákov, mali iba menej významné príspevky k rastu čistého bohatstva v danom období – boli to ďalšie vlastnené nehnuteľnosti, pričom iné reálne aktíva a finančné aktíva mali zlomkový vplyv na bohatstvo než dve spomínané kategórie. Pre budovanie dlhodobej prosperity a bohatstva je dôležité nájsť vhodnú formu zhodnocovania majetku. Pri dlhodobom investičnom horizonte (napríklad príprava na dôchodok, tvorba dlhodobej rezervy a pod.) sa ako najlepšia alternatíva ukazuje investovanie, predovšetkým to rizikovejšie do akcií, ktoré však na dlhodobom horizonte môže priniesť aj najzaujímavejšie zhodnotenie. Konkrétne nastavenie investičného portfólia však vždy závisí od individuálnych potrieb, nastavenia, cieľov či averzie k riziku konkrétneho investora.
V dôsledku predstavenej konsolidácie pristupujeme k zmenám našich odhadov. Ekonomický rast v budúcom roku môže podľa našich odhadov dosiahnuť 2 % medziročne (o 0,5 bodu menej než pôvodne). Stále očakávame pozitívny príspevok zo spotreby domácností, hoci menší než v predkonsolidačných odhadoch. Potiahnuť ekonomiku by mohlo aj čerpanie financií z Plánu obnovy. Oslabený ostáva zahraničný dopyt v dôsledku problémov u našich zahraničných partnerov, najmä v Nemecku. Medziročná miera inflácie v druhej polovici tohto roka na Slovensku opäť jemne rastie. Po zvyšok roka sa môže pohybovať v okolí troch percent. Napätý trh práce vytvára podmienky na rýchly rast miezd, z čoho vyplývajú aj inflačné tlaky – najmä v službách. Nové konsolidačné opatrenia (DPH, transakčná daň...) potlačia infláciu v budúcom roku smerom nahor. Priemerná inflácia v 2025 tak môže dosiahnuť 5 % (pôvodný odhad 3,5 %). Detailnejšie informácie nájdete v našom Dlhodobom výhľade (link v priloženom PDF alebo na stránke Researchu SLSP).
Slovensko plánuje v marci budúceho roka vydať štátne dlhopisy pre obyvateľstvo, pričom má ísť o dve emisie so splatnosťou 2 a 4 roky s kupónom okolo 3 %. Očakávaný objem je 300 miliónov eur, bude predstavovať približne 2,5 % budúcoročného plánu potrieb financovania. Minimálne investícia bude od 1 000 eur. Dlhopis tak bude dostupný pre relatívne širokú verejnosť, avšak stále ide o investičný nástroj a alokáciu peňazí do neho je potrebné zvážiť podľa individuálnej situácie. Výnosy z dlhopisov budú oslobodené od daní a odvodov. Myšlienka poskytovať štátne dlhopisy občanom je v okolitých štátoch pomerne etablovaná a hoci pôjde o doplnkový druh financovania z pohľadu štátu, pre domácnosti bude ďalšou alternatívou, prostredníctvom ktorej môžu vstúpiť do sveta investovania.
Slovensko si v rebríčku finančného bohatstva jemne pohoršilo. V tomto roku obsadilo 41. miesto spomedzi 57 krajín, čo je o jednu priečku nižšie než v uplynulom roku. Čisté finančné bohatstvo na jedného obyvateľa (očistené o dlhy) dosiahlo 9160 EUR. Ide o výsledky z Allianz Global Wealth Report 2024. Samotné porovnanie založené na nominálnych veličinách však môže byť problematické. Úroveň cenovej hladiny a miezd môže zohrávať významnú rolu v porovnaní, čo menej rozvinuté krajiny posúva výraznejšie nadol. Pre hlbší pohľad do problematiky sa môžeme pozrieť na štruktúru finančného majetku domácností v krajinách Európskej únie. Slovenské domácnosti držia až 47% svojho finančného majetku v hotovosti, s väčším odstupom nasledujú investície (tvoria približne jednu štvrtinu) a majetok v poistných a penzijných fondoch (asi pätina).
V porovnaní s priemerom EÚ či vyspelými európskymi krajinami, ako napríklad Nemecko, Francúzsko či Belgicko, sa Slováci vyznačujú konzervatívnym prístupom, keďže veľkú časť majetku držia v likvidnej forme v hotovosti či na bežných účtoch. To je zároveň aj jeden z dôvodov, pre ktorý sa finančný majetok medzi jednotlivými krajinami vyvíja rôzne. Keďže domácnosti v iných krajinách majú zainvestované aj výrazne väčšie podiely a objemy svojho majetku, zhodnotenie na finančnom trhu ich ovplyvňuje výrazne viac. Napríklad len za rok 2023 vzrástol index S&P500 o takmer 24% (prirodzene reagujúci aj na makroekonomické prostredie a vývoj z predchádzajúcich rokov). Rok 2023 bol zároveň aj rokom sprísnenej menovej politiky. Tá spolu s aktuálnym makroekonomickým prostredím zhoršovala sentiment medzi investormi, ťahala ich viac k bezpečnejším investíciám a zároveň po mnohých rokoch priniesla aj zaujímavejšie zhodnotenie v dlhopisoch. Dlhové cenné papiere tvoria na Slovensku asi štyri percentá finančného majetku, oproti roku 2019 nedošlo k zásadnejšiemu posunu. Citeľnejší posun bol viditeľný napríklad v Belgicku či Nemecku, v oboch prípadoch o približne jeden percentuálny bod viac (z 2,7 na 3,9 % v Belgicku, z 1,8 na 2,6 % v Nemecku).
Ak sa však pozrieme na štruktúru celkového bohatstva, významnú rolu na Slovensku zohrávajú nehnuteľnosti. Podľa analytického komentára NBS, hodnota čistého bohatstva domácností rástla od roku 2017 do roku 2021 po zohľadnení inflácie o 25 %, pričom ťahúňom rastu bol rast cien nehnuteľnosti. Keďže ide spravidla zároveň o nehnuteľnosti, ktoré slúžia ako hlavné bývanie, nemá takýto nárast reálny úžitok. Iné aktíva, ktoré sa podieľali na budovaní majetku Slovákov, mali iba menej významné príspevky k rastu čistého bohatstva v danom období – boli to ďalšie vlastnené nehnuteľnosti, pričom iné reálne aktíva a finančné aktíva mali zlomkový vplyv na bohatstvo než dve spomínané kategórie. Pre budovanie dlhodobej prosperity a bohatstva je dôležité nájsť vhodnú formu zhodnocovania majetku. Pri dlhodobom investičnom horizonte (napríklad príprava na dôchodok, tvorba dlhodobej rezervy a pod.) sa ako najlepšia alternatíva ukazuje investovanie, predovšetkým to rizikovejšie do akcií, ktoré však na dlhodobom horizonte môže priniesť aj najzaujímavejšie zhodnotenie. Konkrétne nastavenie investičného portfólia však vždy závisí od individuálnych potrieb, nastavenia, cieľov či averzie k riziku konkrétneho investora.
V dôsledku predstavenej konsolidácie pristupujeme k zmenám našich odhadov. Ekonomický rast v budúcom roku môže podľa našich odhadov dosiahnuť 2 % medziročne (o 0,5 bodu menej než pôvodne). Stále očakávame pozitívny príspevok zo spotreby domácností, hoci menší než v predkonsolidačných odhadoch. Potiahnuť ekonomiku by mohlo aj čerpanie financií z Plánu obnovy. Oslabený ostáva zahraničný dopyt v dôsledku problémov u našich zahraničných partnerov, najmä v Nemecku. Medziročná miera inflácie v druhej polovici tohto roka na Slovensku opäť jemne rastie. Po zvyšok roka sa môže pohybovať v okolí troch percent. Napätý trh práce vytvára podmienky na rýchly rast miezd, z čoho vyplývajú aj inflačné tlaky – najmä v službách. Nové konsolidačné opatrenia (DPH, transakčná daň...) potlačia infláciu v budúcom roku smerom nahor. Priemerná inflácia v 2025 tak môže dosiahnuť 5 % (pôvodný odhad 3,5 %). Detailnejšie informácie nájdete v našom Dlhodobom výhľade (link v priloženom PDF alebo na stránke Researchu SLSP).
Slovensko plánuje v marci budúceho roka vydať štátne dlhopisy pre obyvateľstvo, pričom má ísť o dve emisie so splatnosťou 2 a 4 roky s kupónom okolo 3 %. Očakávaný objem je 300 miliónov eur, bude predstavovať približne 2,5 % budúcoročného plánu potrieb financovania. Minimálne investícia bude od 1 000 eur. Dlhopis tak bude dostupný pre relatívne širokú verejnosť, avšak stále ide o investičný nástroj a alokáciu peňazí do neho je potrebné zvážiť podľa individuálnej situácie. Výnosy z dlhopisov budú oslobodené od daní a odvodov. Myšlienka poskytovať štátne dlhopisy občanom je v okolitých štátoch pomerne etablovaná a hoci pôjde o doplnkový druh financovania z pohľadu štátu, pre domácnosti bude ďalšou alternatívou, prostredníctvom ktorej môžu vstúpiť do sveta investovania.