Obchodné vojny nemajú víťaza, ale majú svoju cenu.
Týždenný prehľad , 11. Nov
Po víťazstve Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách možno očakávať vyostrenie obchodných vojen, čo pre Slovensko, ktoré je malou a exportne zameranou ekonomikou, nie je dobrá správa. Potenciál hrozby zavedenia ciel má priamy vplyv na náš priemysel. Súčasne sa čoraz viac prehlbuje tlak čínskej konkurencie na európskom trhu s elektromobilmi a odvetné opatrenie na clá, ktoré EÚ zaviedla voči elektromobilom z Číny, pravdepodobne na seba nenechajú dlho čakať. Vplyv obchodných vojen a globálnej neistoty na Slovensko je teda viacvrstvový a potenciálne závažný, pričom sa očakáva, že dôsledky by mohli byť citeľné v raste HDP, zamestnanosti aj budúcich investíciách. Vieme tiež, že populistické a protekcionistické opatrenia majú svoju cenu, ktorú s vysokou pravdepodobne zaplatíme všetci. Samozrejme, žiadna kaša sa neje tak horúca, ako sa navarí. Je po voľbách a začiatkom roka príde na rad reálna politika. Možno očakávať, že novú americkú administratívu budú zamestnávať predovšetkým domáce výzvy. FED sa napríklad bude musieť vysporiadať s proinflačnou politikou. Zdá sa, že smerujeme k menej predvídateľnému svetu, ktorý prinesie svoje výzvy, ale aj príležitosti. Nie príliš vzdialená budúcnosť preverí, ako sme si urobili domáce úlohy.
Potenciálne široko zavedené clá, o ktorých staronový americký prezident hovorí, môžu mať s podstatnou pravdepodobnosťou negatívny dopad na našu ekonomiku. Objavujú sa však aj predikcie, podľa ktorých by Európa ako taká mohla z vysokých ciel pre Čínu profitovať. Na druhej strane si je vcelku ťažké predstaviť, že Čína bude sedieť so založenými rukami a nepresunie svoju produkciu na iné, potenciálne dostupnejšie, trhy. To samo o sebe zvýši tlak aj na európskych producentov. Samozrejme, zložitý svet vytvorí aj príležitosti a nie len hrozby. Možné negatívne dopady vidíme najmä v možnej nižšej miere rastu HPD a vyššej miere nezamestnanosti. Podľa Konfederácie dánskeho priemyslu na základe globálneho modelu Oxford Economics by mohli obchodné vojny v roku 2027 znížiť slovenské HDP o 4 mld. eur, čo predstavuje reálne HDP nižšie o 3 % oproti stav ak by sa vojny nekonali. Zamestnanosť by mohla poklesnúť o jedno percento a pokles produktivity by bol na úrovni dvoch percent. Naše HDP na hlavu by mohlo byť potenciálne nižšie o 642 eur. Z domácich faktorov by dodatočné clá na tovar z Európy predstavovali výzvu napríklad pre našu najväčšiu automobilku, ktorá vyváža do Severnej Ameriky približne jednu štvrtinu svojej produkcie. Dopady ciel by sa tu mohli pohybovať na úrovni desiatok až stoviek miliónov eur a to v závislostí od konečnej cenovej elasticity, miery zavedených ciel a príležitosti, ktoré by sa podarilo využiť na úkor konkurencie, ktorá bude mať clá potenciálne ešte vyššie. Celkový dopad na Slovensko možno očakávať najmä v sekundárnej rovine, keďže tri štvrtiny nášho exportu smeruje na trhy EÚ a bude teda závisieť, ako sa jednotlivé krajiny s budúcimi clami vysporiadajú.
Nebude to však iba Donald Trump, kto vyzve európskych producentov. Dopady pokračujúceho prechodu smerom k elektromobilite a prenikanie čínskej konkurencie na európsky trh vytvorí na automobilový sektor samostatný tlak. Podľa jedného zo scenárov správy MMF by šok, plynúci z čínskej konkurencie v oblasti elektrických áut, mohol pre Slovensko znamenať v dlhodobom horizonte pokles HDP o 1 % a výrazne posuny zamestnancov pracujúcich v celom automobilovom priemysle. Tie by boli na úrovni 2,6 % celkovej pracovnej sily, čo predstavuje približne 65 tisíc zamestnancov. Miera samotných pohybov a dopadov bude samozrejme závisieť od veľkosti šoku a rýchlosti zmien. Pri napnutom trhu práce by sa títo zamestnanci mali vedieť umiestniť v iných odvetviach priemyslu, resp. v službách. Takéto pohyby by si však pochopiteľne vyžiadali dodatočné náklady, ktoré by sa preniesli aj do spotreby domácnosti či investícií.
Je tu tiež pozitívny sentiment Donalda Trumpa smerom k populistickým stredoeurópskym lídrom, čo by v krátkodobom horizonte mohlo prípadne negatívne ekonomické dopady na náš región aspoň čiastočne tlmiť. Ide však skôr o hypotetickú možnosť. So zvolením Donalda Trumpa sa rozhodne spája vyššia miera neistoty v jeho budúcich krokoch, čo pre našu ekonomiku môže predstavovať dodatočné náklady plynúce z rizikovejšieho globálneho prostredia. Keďže sme malá krajina na vonkajšej hranici EÚ aj NATO, je v našom najvyššom záujme, aby obranná aliancia ostala stabilná a plne reakcie schopná. Od Donalda Trumpa možno očakávať tlak na navýšenie obranných rozpočtov v rámci celej EÚ, čo sa dotkne aj Slovenska. V jednoduchej matematike platí, že ak potrebujeme nakupovať viac zbraní, môžeme stavať menej škôlok či opravovať menej mostov. Platí však tiež, že týmto výdavkom by sme sa pravdepodobne v istom čase nevyhli ani pri víťazstve Kamaly Harrisovej. Je tiež isté, že EÚ by mala plne prevziať zodpovednosť za svoju kolektívnu bezpečnosť. Ostrá politika Donalda Trumpa voči NATO však môže vytvárať tlak na členské štáty. NATO pod záštitou USA je od svojho vzniku 1949 garantom kolektívnej bezpečnosti a mieru v Európe. Oslabenie vplyvu NATO v Európe vytvorí dodatočnú výzvu pre EÚ-27, čo môže skončiť vyššou mierou integrácie alebo prehlbujúcou sa krízou v rámci EÚ.
Základnou otázkou pri obchodných vojnách je, kto bude ich víťazom. V posledných rokoch sa v mnohých krajinách presadili politické populistické hnutia, ktoré obhajujú „domáce“ pred „medzinárodným“ a spochybňujú potrebu globálnej spolupráce, pričom často pracujú s názormi, ktoré dávajú do kontrastu záujmy všeobecnej populácie voči záujmom etablovaných elít. Čoraz častejšie vidieť politické postoje, ktoré uprednostňujú silných vodcov bez demokratických bŕzd a protiváh. Minuloročná štúdia ukazuje, že populizmus je aj ekonomicky nákladný. V krajinách s populistickými vládami je HDP na obyvateľa po 15 rokoch od začiatku populistickej vlády o 10 percent nižšie, ako v prípade, kde populistická vláda nebola. Jednoduchá odpoveďou na otázku, kto nakoniec vyhrá, je tak vo všeobecnosti pomerne jednoduchá. Málokto, v podstate nikto. Drvivá väčšina obyvateľov, bez ohľadu na to ako volili, nebude napokon tak bohatá, ako by mohla byť, ak by bola politika menej protekcionistická a populistická.
Potenciálne široko zavedené clá, o ktorých staronový americký prezident hovorí, môžu mať s podstatnou pravdepodobnosťou negatívny dopad na našu ekonomiku. Objavujú sa však aj predikcie, podľa ktorých by Európa ako taká mohla z vysokých ciel pre Čínu profitovať. Na druhej strane si je vcelku ťažké predstaviť, že Čína bude sedieť so založenými rukami a nepresunie svoju produkciu na iné, potenciálne dostupnejšie, trhy. To samo o sebe zvýši tlak aj na európskych producentov. Samozrejme, zložitý svet vytvorí aj príležitosti a nie len hrozby. Možné negatívne dopady vidíme najmä v možnej nižšej miere rastu HPD a vyššej miere nezamestnanosti. Podľa Konfederácie dánskeho priemyslu na základe globálneho modelu Oxford Economics by mohli obchodné vojny v roku 2027 znížiť slovenské HDP o 4 mld. eur, čo predstavuje reálne HDP nižšie o 3 % oproti stav ak by sa vojny nekonali. Zamestnanosť by mohla poklesnúť o jedno percento a pokles produktivity by bol na úrovni dvoch percent. Naše HDP na hlavu by mohlo byť potenciálne nižšie o 642 eur. Z domácich faktorov by dodatočné clá na tovar z Európy predstavovali výzvu napríklad pre našu najväčšiu automobilku, ktorá vyváža do Severnej Ameriky približne jednu štvrtinu svojej produkcie. Dopady ciel by sa tu mohli pohybovať na úrovni desiatok až stoviek miliónov eur a to v závislostí od konečnej cenovej elasticity, miery zavedených ciel a príležitosti, ktoré by sa podarilo využiť na úkor konkurencie, ktorá bude mať clá potenciálne ešte vyššie. Celkový dopad na Slovensko možno očakávať najmä v sekundárnej rovine, keďže tri štvrtiny nášho exportu smeruje na trhy EÚ a bude teda závisieť, ako sa jednotlivé krajiny s budúcimi clami vysporiadajú.
Nebude to však iba Donald Trump, kto vyzve európskych producentov. Dopady pokračujúceho prechodu smerom k elektromobilite a prenikanie čínskej konkurencie na európsky trh vytvorí na automobilový sektor samostatný tlak. Podľa jedného zo scenárov správy MMF by šok, plynúci z čínskej konkurencie v oblasti elektrických áut, mohol pre Slovensko znamenať v dlhodobom horizonte pokles HDP o 1 % a výrazne posuny zamestnancov pracujúcich v celom automobilovom priemysle. Tie by boli na úrovni 2,6 % celkovej pracovnej sily, čo predstavuje približne 65 tisíc zamestnancov. Miera samotných pohybov a dopadov bude samozrejme závisieť od veľkosti šoku a rýchlosti zmien. Pri napnutom trhu práce by sa títo zamestnanci mali vedieť umiestniť v iných odvetviach priemyslu, resp. v službách. Takéto pohyby by si však pochopiteľne vyžiadali dodatočné náklady, ktoré by sa preniesli aj do spotreby domácnosti či investícií.
Je tu tiež pozitívny sentiment Donalda Trumpa smerom k populistickým stredoeurópskym lídrom, čo by v krátkodobom horizonte mohlo prípadne negatívne ekonomické dopady na náš región aspoň čiastočne tlmiť. Ide však skôr o hypotetickú možnosť. So zvolením Donalda Trumpa sa rozhodne spája vyššia miera neistoty v jeho budúcich krokoch, čo pre našu ekonomiku môže predstavovať dodatočné náklady plynúce z rizikovejšieho globálneho prostredia. Keďže sme malá krajina na vonkajšej hranici EÚ aj NATO, je v našom najvyššom záujme, aby obranná aliancia ostala stabilná a plne reakcie schopná. Od Donalda Trumpa možno očakávať tlak na navýšenie obranných rozpočtov v rámci celej EÚ, čo sa dotkne aj Slovenska. V jednoduchej matematike platí, že ak potrebujeme nakupovať viac zbraní, môžeme stavať menej škôlok či opravovať menej mostov. Platí však tiež, že týmto výdavkom by sme sa pravdepodobne v istom čase nevyhli ani pri víťazstve Kamaly Harrisovej. Je tiež isté, že EÚ by mala plne prevziať zodpovednosť za svoju kolektívnu bezpečnosť. Ostrá politika Donalda Trumpa voči NATO však môže vytvárať tlak na členské štáty. NATO pod záštitou USA je od svojho vzniku 1949 garantom kolektívnej bezpečnosti a mieru v Európe. Oslabenie vplyvu NATO v Európe vytvorí dodatočnú výzvu pre EÚ-27, čo môže skončiť vyššou mierou integrácie alebo prehlbujúcou sa krízou v rámci EÚ.
Základnou otázkou pri obchodných vojnách je, kto bude ich víťazom. V posledných rokoch sa v mnohých krajinách presadili politické populistické hnutia, ktoré obhajujú „domáce“ pred „medzinárodným“ a spochybňujú potrebu globálnej spolupráce, pričom často pracujú s názormi, ktoré dávajú do kontrastu záujmy všeobecnej populácie voči záujmom etablovaných elít. Čoraz častejšie vidieť politické postoje, ktoré uprednostňujú silných vodcov bez demokratických bŕzd a protiváh. Minuloročná štúdia ukazuje, že populizmus je aj ekonomicky nákladný. V krajinách s populistickými vládami je HDP na obyvateľa po 15 rokoch od začiatku populistickej vlády o 10 percent nižšie, ako v prípade, kde populistická vláda nebola. Jednoduchá odpoveďou na otázku, kto nakoniec vyhrá, je tak vo všeobecnosti pomerne jednoduchá. Málokto, v podstate nikto. Drvivá väčšina obyvateľov, bez ohľadu na to ako volili, nebude napokon tak bohatá, ako by mohla byť, ak by bola politika menej protekcionistická a populistická.