O odlive talentov, chýbajúcom plyne či menovej politike
Týždenný prehľad , 27. Jan
Slovensko, podobne ako celá Európa, čelí komplexným výzvam, ktoré majú zásadný vplyv na jeho budúci ekonomický rozvoj, sociálnu stabilitu a postavenie v globálnom systéme. Témy ako odliv talentov a študentov do zahraničia, otázky energetickej bezpečnosti v čase geopolitického napätia a menová politika Európskej centrálnej banky tvoria kľúčové oblasti, ktoré ovplyvňujú súčasnosť i budúcnosť krajiny. V dnešnom týždenníku sa preto pozrieme práve na ne. Z dlhodobého pohľadu sa venujeme odlivu mozgov, v strednodobom horizonte bude Európa potrebovať viac plynu a vo štvrtok zasadne ECB. Jednou z najvýraznejších výziev je úbytok vysokoškolsky vzdelaných mladých ľudí, ktorý limituj inovačný potenciál Slovenska. Tento odliv talentov má zásadné dopady na pracovný trh, hospodársky rast a schopnosť krajiny udržať si konkurencieschopnosť. Podobne energetická politika hrá kľúčovú úlohu v čase, keď Európa čelí vyšším cenám plynu, zmenšujúcim sa zásobám a potrebe diverzifikovať svoje zdroje. Medzitým u nás stropujeme cenu energií pre domácnosti, čo vytvára dodatočný tlak na napnuté verejné financie. Vo štvrtok zas očakávané zníženie sadzieb Európskou centrálnou bankou. Dopady očakávaného zníženia na úrokové a depozitné sadzby však bude výrazne limitovať vyššia cena dlhých peňazí. Začnime chýbajúcimi vysokoškolákmi.
Od roku 2017 sa počet vysokoškolákov študujúcich na Slovensku stabilizoval v priemere tesne nad úrovňou 136 tisíc. Oproti rokom 2008/2009 tak ide o pokles študujúcich bezmála o 100 tisíc. Tento pokles je prevažne spojený s nižším počtom narodených detí okolo roku 2000. Nárast počtu študentov do roku 2008/2009 bol naopak ovplyvnený vyšším percentom populácie navštevujúcej univerzity. Podobný trend bol zaznamenaný aj na českých univerzitách, čo naznačuje, že tento jav súvisí s prenatálnou politikou v 70. a 80. rokoch v Československu a jej dlhodobými dopadmi a zároveň zvýšenou dostupnosťou vysokoškolského štúdia v deväťdesiatych a nultých rokoch. Demografia bude z pohľadu početnosti nových študentov ďalej nepriaznivá. Tento trend zhorší aj skutočnosť, že Slovensko patrí medzi krajiny OECD s druhým najvyšším podielom študentov študujúcich v zahraničí, hneď po Luxembursku. V roku 2020 študovalo v zahraničí viac ako 30 tisíc slovenských študentov, pričom tento podiel je výrazne vyšší ako priemer 4 % v krajinách EÚ-27. Podľa nášho prieskumu z jesene 2022 až dvaja z troch študentov uvažujú nad štúdiom v zahraničí. Až 20 % študentov chce zo Slovenska odísť natrvalo a okrem nich takmer polovica aspoň na nejaký čas. Iba 38 % študentov hovorilo v roku 2021, že zo Slovenska odísť neplánuje.
Nie je prekvapujúce, že najviac študentov študuje v susednom Česku, kde v podstate absentuje jazyková bariéra a zároveň má vysoké školstvo vyššiu kvalitu. V pohraničných okresoch z Českom je prirodzene zvýšená miera študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Študenti, ktorí maturovali z matematiky odchádzajú do susednej krajiny študovať vo zvýšenej miere STEM odbory, pričom práve tie majú v budúcnosti potenciál vytvárať inovatívne pracovné prostredie s vysokou pridanou hodnotou. Podľa OECD (2011) v priemerne 25 % zahraničných študentov mení svoj status na pracovný v krajine, kde študovali a v danej krajne ostávajú minimálne niekoľko rokov. Tento trend spôsobuje nedostatok vysoko vzdelaných mladých ľudí na Slovensku, čo vážne obmedzuje ekonomický rast, inovácie a zvyšuje mieru závislosti starnúcej populácie. Bez dôkladných zmien alebo vonkajších faktorov v podobe zahraničných investícií hrozí v priebehu času stagnácia alebo dokonca pokles ekonomiky. Za rast ekonomiky sú zo 45 % zodpovedné inovácie a ďalších 40 % spolu zaberajú ľudský kapitál a jeho správna alokácia, bez ľudského kapitálu však nebudú ani inovácie. Vytvoriť krajinu, v ktorej budú chcieť mladí a kompetentní ľudia žiť, pracovať a vychovávať deti, je tak kriticky dôležité.
Európske zásobníky plynu sú aktuálne naplnené na približne 56 %. Slovenské zásoby plynu sú na úrovni približne 62 %. Pred rokom bola úroveň v Európe o približne 15 % vyššia. Dôvodmi sú aktuálne chladnejšia zima aj zastavený tranzit ruského plynu cez Ukrajinu. Európa tak bude musieť pravdepodobne v lete kúpiť ďalších viac než 100 tankerov skvapalneného zemného plynu (LNG) za približne 6 miliárd USD. To vyvolá ďalší tlak na cenu. Z pohľadu staronového amerického prezidenta pôjde o dobrý výsledok. Aktuálna cena plynu sa v Európe pohybuje okolo úrovne 49 eur/MWh (Dutch TTF Natural Gas), čo síce viac ako minulý rok (+73 % r/r), ale od panických cien po začiatku vojny sme ďaleko. Diverzifikácia funguje, úlohy boli urobené. Pochopiteľne, odstrihnutie sa od lacných komodít z východu má svoju cenu, pričom so sebou nesie náklady aj v podobe pálenia politického kapitálu. V geopolitickej hre má Európa v oblasti energií (zvlášť plynu a ropy) horšie karty. Naopak USA majú lacný zemný plyn vďaka veľkým zásobám, technologickým inováciám (napr. fracking) a silnej konkurencii na domácom trhu. Americká produkcia je dostatočne vysoká, čo spolu s nízkymi prepravnými nákladmi a priaznivou reguláciou drží ceny nízko. Medzitým v Atlantiku menia tankery cieľovú destináciu a mieria do Európy, teoreticky aj po zaplatení prípadnej pokuty sa im to oplatí a zarobia o približne 5 mil. USD viac/tanker (Zdroj: FT/Spark Commodities).Situáciu a cenu plynu by v najbližších týždňoch tiež mohla stabilizovať možnosť, že Ukrajina umožní prepravu azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu do Európy. Z tohto transferu o ktorom hovoril prezident Zelenský cez víkend by profitovalo najmä Moldavsko, Slovensko aj Maďarsko.
Predbežné výsledky predstihového ukazovateľa PMI (HCOB Composite Flash PMI) za január naznačujú, že ekonomická aktivita sa v eurozóne vrátila do pásma rastu, keď index dosiahol na hodnotu 50,2 bodu. Ide o prvé prekročenie 50 bodovej hranice od augusta. Aktivitu ťahajú služby. Priemysel ostáva pod tlakom a je naďalej v zóne recesie, aj keď hodnoty sa mierne zlepšili. Celkovému výsledku eurozóny pomohlo Nemecko, keď sa PMI merané pre Nemecko taktiež dostalo nad úroveň 50 bodov (50,1). Aj tu hrajú prim služby a priemysel vykázal vyššiu očakávanú aktivitu (stále však pod 50). Úvod roka teda začína sľubne.
V súvislosti so štvrtkovým zasadnutím ECB tieto správy mierne znižujú tlak na prípadne razantnejšie znižovanie sadzieb. Na druhej strane však celkovo ekonomický výkon eurozóny ostáva slabý, Nemecko sa borí s politickou nestabilitou a štrukturálnymi problémami, inflácia v eurozóne sa vyvíja v súlade s očakávanými, trh práce ostáva stabilný, a preto naďalej očakávame, že ECB vo štvrtok zníži svoju základnú sadzbu o 0,25 %. Pozornosť ECB sa bude upierať naďalej ku mzdám, pretože tie v priemere eurozóny rástli v 3Q2024 najdynamickejšie (5,4 % r/r) od vzniku eura. ECB by mohla do polroka znížiť sadzby následne v dvoch krokoch ešte o ďalších 0,5% čím by sa výrazne posunula, z nášho pohľadu, k neutrálnej úrovni sadzieb. Jadrové inflačné tlaky prichádzajúce z vyšších miezd a, ako naznačil PMI, aj vyšších vstupných cien výrobcov podporujú predpoklad, že k uvoľňovaniu bude dochádzať postupne a výraznejšie zníženia o 0,5 % rozhodne nie sú hlavným scenárom, s ktorým treba počítať. Tlak na rast cien môže prísť aj zo zámoria v súvislosti so silnejším dolárom a pritvrdením v protekcionistickej politike, ktorú presadzuje staronový prezident Donald Trump.
Od roku 2017 sa počet vysokoškolákov študujúcich na Slovensku stabilizoval v priemere tesne nad úrovňou 136 tisíc. Oproti rokom 2008/2009 tak ide o pokles študujúcich bezmála o 100 tisíc. Tento pokles je prevažne spojený s nižším počtom narodených detí okolo roku 2000. Nárast počtu študentov do roku 2008/2009 bol naopak ovplyvnený vyšším percentom populácie navštevujúcej univerzity. Podobný trend bol zaznamenaný aj na českých univerzitách, čo naznačuje, že tento jav súvisí s prenatálnou politikou v 70. a 80. rokoch v Československu a jej dlhodobými dopadmi a zároveň zvýšenou dostupnosťou vysokoškolského štúdia v deväťdesiatych a nultých rokoch. Demografia bude z pohľadu početnosti nových študentov ďalej nepriaznivá. Tento trend zhorší aj skutočnosť, že Slovensko patrí medzi krajiny OECD s druhým najvyšším podielom študentov študujúcich v zahraničí, hneď po Luxembursku. V roku 2020 študovalo v zahraničí viac ako 30 tisíc slovenských študentov, pričom tento podiel je výrazne vyšší ako priemer 4 % v krajinách EÚ-27. Podľa nášho prieskumu z jesene 2022 až dvaja z troch študentov uvažujú nad štúdiom v zahraničí. Až 20 % študentov chce zo Slovenska odísť natrvalo a okrem nich takmer polovica aspoň na nejaký čas. Iba 38 % študentov hovorilo v roku 2021, že zo Slovenska odísť neplánuje.
Nie je prekvapujúce, že najviac študentov študuje v susednom Česku, kde v podstate absentuje jazyková bariéra a zároveň má vysoké školstvo vyššiu kvalitu. V pohraničných okresoch z Českom je prirodzene zvýšená miera študentov, ktorí odchádzajú študovať do zahraničia. Študenti, ktorí maturovali z matematiky odchádzajú do susednej krajiny študovať vo zvýšenej miere STEM odbory, pričom práve tie majú v budúcnosti potenciál vytvárať inovatívne pracovné prostredie s vysokou pridanou hodnotou. Podľa OECD (2011) v priemerne 25 % zahraničných študentov mení svoj status na pracovný v krajine, kde študovali a v danej krajne ostávajú minimálne niekoľko rokov. Tento trend spôsobuje nedostatok vysoko vzdelaných mladých ľudí na Slovensku, čo vážne obmedzuje ekonomický rast, inovácie a zvyšuje mieru závislosti starnúcej populácie. Bez dôkladných zmien alebo vonkajších faktorov v podobe zahraničných investícií hrozí v priebehu času stagnácia alebo dokonca pokles ekonomiky. Za rast ekonomiky sú zo 45 % zodpovedné inovácie a ďalších 40 % spolu zaberajú ľudský kapitál a jeho správna alokácia, bez ľudského kapitálu však nebudú ani inovácie. Vytvoriť krajinu, v ktorej budú chcieť mladí a kompetentní ľudia žiť, pracovať a vychovávať deti, je tak kriticky dôležité.
Európske zásobníky plynu sú aktuálne naplnené na približne 56 %. Slovenské zásoby plynu sú na úrovni približne 62 %. Pred rokom bola úroveň v Európe o približne 15 % vyššia. Dôvodmi sú aktuálne chladnejšia zima aj zastavený tranzit ruského plynu cez Ukrajinu. Európa tak bude musieť pravdepodobne v lete kúpiť ďalších viac než 100 tankerov skvapalneného zemného plynu (LNG) za približne 6 miliárd USD. To vyvolá ďalší tlak na cenu. Z pohľadu staronového amerického prezidenta pôjde o dobrý výsledok. Aktuálna cena plynu sa v Európe pohybuje okolo úrovne 49 eur/MWh (Dutch TTF Natural Gas), čo síce viac ako minulý rok (+73 % r/r), ale od panických cien po začiatku vojny sme ďaleko. Diverzifikácia funguje, úlohy boli urobené. Pochopiteľne, odstrihnutie sa od lacných komodít z východu má svoju cenu, pričom so sebou nesie náklady aj v podobe pálenia politického kapitálu. V geopolitickej hre má Európa v oblasti energií (zvlášť plynu a ropy) horšie karty. Naopak USA majú lacný zemný plyn vďaka veľkým zásobám, technologickým inováciám (napr. fracking) a silnej konkurencii na domácom trhu. Americká produkcia je dostatočne vysoká, čo spolu s nízkymi prepravnými nákladmi a priaznivou reguláciou drží ceny nízko. Medzitým v Atlantiku menia tankery cieľovú destináciu a mieria do Európy, teoreticky aj po zaplatení prípadnej pokuty sa im to oplatí a zarobia o približne 5 mil. USD viac/tanker (Zdroj: FT/Spark Commodities).Situáciu a cenu plynu by v najbližších týždňoch tiež mohla stabilizovať možnosť, že Ukrajina umožní prepravu azerbajdžanského plynu cez Ukrajinu do Európy. Z tohto transferu o ktorom hovoril prezident Zelenský cez víkend by profitovalo najmä Moldavsko, Slovensko aj Maďarsko.
Predbežné výsledky predstihového ukazovateľa PMI (HCOB Composite Flash PMI) za január naznačujú, že ekonomická aktivita sa v eurozóne vrátila do pásma rastu, keď index dosiahol na hodnotu 50,2 bodu. Ide o prvé prekročenie 50 bodovej hranice od augusta. Aktivitu ťahajú služby. Priemysel ostáva pod tlakom a je naďalej v zóne recesie, aj keď hodnoty sa mierne zlepšili. Celkovému výsledku eurozóny pomohlo Nemecko, keď sa PMI merané pre Nemecko taktiež dostalo nad úroveň 50 bodov (50,1). Aj tu hrajú prim služby a priemysel vykázal vyššiu očakávanú aktivitu (stále však pod 50). Úvod roka teda začína sľubne.
V súvislosti so štvrtkovým zasadnutím ECB tieto správy mierne znižujú tlak na prípadne razantnejšie znižovanie sadzieb. Na druhej strane však celkovo ekonomický výkon eurozóny ostáva slabý, Nemecko sa borí s politickou nestabilitou a štrukturálnymi problémami, inflácia v eurozóne sa vyvíja v súlade s očakávanými, trh práce ostáva stabilný, a preto naďalej očakávame, že ECB vo štvrtok zníži svoju základnú sadzbu o 0,25 %. Pozornosť ECB sa bude upierať naďalej ku mzdám, pretože tie v priemere eurozóny rástli v 3Q2024 najdynamickejšie (5,4 % r/r) od vzniku eura. ECB by mohla do polroka znížiť sadzby následne v dvoch krokoch ešte o ďalších 0,5% čím by sa výrazne posunula, z nášho pohľadu, k neutrálnej úrovni sadzieb. Jadrové inflačné tlaky prichádzajúce z vyšších miezd a, ako naznačil PMI, aj vyšších vstupných cien výrobcov podporujú predpoklad, že k uvoľňovaniu bude dochádzať postupne a výraznejšie zníženia o 0,5 % rozhodne nie sú hlavným scenárom, s ktorým treba počítať. Tlak na rast cien môže prísť aj zo zámoria v súvislosti so silnejším dolárom a pritvrdením v protekcionistickej politike, ktorú presadzuje staronový prezident Donald Trump.