Inflácia opäť stlačená zastropovanými energiami
Týždenný prehľad , 3. Feb
Januárový rýchly odhad inflácie nám dal viac informácií o tom, ako sa zastropované ceny energií a zvýšená DPH preniesli do konečných cien pre spotrebiteľov. Dáta naznačujú, že zatiaľ čo v službách už vyššiu daň z pridanej hodnoty v cenách vidíme, pri tovaroch nateraz išla najmä na úkor zisku podnikov. Očakávame však, že postupne budú v najbližších mesiacoch opäť rozširované ziskové marže aj pri tovaroch. Priemerná miera inflácie tak môže v tomto roku dosiahnuť zhruba štyri percentá. Na druhej strane Atlantiku sa opäť dejú veci. Donald Trump naplnil hrozby a uvalil clá na Kanadu a Mexiko, povedal tiež, že EÚ bude nasledovať. A hoci sa bude Únia snažiť o diplomatické riešenie, recipročné zavedenie ciel nie je vôbec vylúčené. Voľný obchod tak dostáva silné rany. Dúfajme, že prežije v čo najlepšej forme.
Januárová miera inflácie podľa rýchleho odhadu Eurostatu skončila na 4,1%, ťahaná najmä citeľným nárastom cien v službách, kde sa naplno prejavil nárast vyššej DPH a prispeli tak viac než dva percentuálne body k celkovému rastu cien. Ďalším významným prispievateľom boli potraviny s príspevkom vo výške asi jedného percentuálneho bodu. Podobne výrazný príspevok prišiel aj z kategórie tovarov (mimo potravín a energií). Vládne opatrenie na zastropovanie cien energií tak potlačilo infláciu opäť nadol, bez tohto opatrenia by januárový rast cien podľa nášho odhadu presahoval päť percent. Opätovne zavedená plošná pomoc tak znovu drží infláciu na nižších úrovniach, štátnu kasu v časoch nevyhnutnej konsolidácie však bude stáť stovky miliónov eur. Prispôsobenie cien energií trhovým úrovniam si tak opäť presúvame do budúcnosti, pravdepodobne do ďalšieho roka. Systém adresnej pomoci by za týchto okolností bol ideálnym riešením.
Vyššia DPH sa prejavila najmä v cenách služieb, ktoré v januári zrýchlili výrazne nad úroveň tradičnej novoročnej zmeny cenníkov. V cenách potravín sa nateraz vplyv vyššej DPH naplno neprejavil, predpokladáme, že bol do väčšej miery absorbovaný ziskovou prirážkou výrobcov a predajcov. V najbližších mesiacoch však očakávame postupné prelievanie vyššej DPH a zvýšených nákladov (napr. daň z finančných transakcií) do cien pre spotrebiteľov. V ďalších mesiacoch predpokladáme ešte mierne zrýchlenie medziročného rastu cien, kulminovať by mohlo v lete na úrovniach okolo 4,5 % medziročne. Podľa našich odhadov by tak priemerná miera inflácie v metodike HICP mohla v tomto roku skončiť zhruba na úrovni nad štyrmi percentami. V porovnaní s jesennými odhadmi Európskej komisie by mohlo ísť o druhý najvyšší rast spotrebiteľský rast cien zo všetkých krajín Európskej únie. Priemerná miera inflácie v Európskej únii sa očakáva na úrovni 2,4% (odhad EK).
Staronový americký prezident zavádza clá na dovoz výrobkov z Kanady a Mexika – a to až vo výške 25 %, v prípade Číny vo výške 10 %. V prípade Európskej únie ešte žiadne opatrenia prijaté neboli, Donald Trump však oznámil, že “sa to určite stane”. V rámci regiónu strednej a východnej Európy je pre Slovensko americký dopyt najvýznamnejší, podľa amerických dát presiahla hodnota slovenských exportov do USA asi 6 % nášho HDP, drvivú väčšinu tvoria automobily. Práve tie majú byť zasiahnuté uvalenými clami. Okrem toho, ak by sa tieto sľuby naplnili, ďalší z negatívnych vplyvov na našu ekonomiku by prišiel cez spomalenie Nemecka. Podľa výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu a našich kolegov v Erste Group Research by bol rast slovenského HDP nižší asi o 0,2 percentuálneho bodu v 2025 a asi o 0,5 p.b. v roku 2026.
Zavedené clá sú ďalší z predvolebných sľubov Donalda Trumpa, ktorý sa rýchlo dostal do platnosti. Tento krok narušuje voľný tok tovarov, ohrozuje plynulý globálny obchod a vytvára predpoklady na obchodné vojny a protiopatrenia. Pre Slovensko, ako malú, otvorenú a vysoko exportne zameranú ekonomiku, je veľmi dôležité, aby bol voľný svetový obchod zachovaný či práve naopak – ešte viac prehlbovaný. Isté opatrenia v medzinárodnom obchode môžu byť užitočné napríklad na vyrovnávanie podmienok pre domáce aj zahraničné firmy. V ideálnom prípade však žiadne bariéry či zvýhodňovanie v zahraničnom obchode nie sú, keďže je jeho veľkou výhodou, že z neho dokážeme profitovať všetci. Predstavitelia Európskej únie v minulosti hovorili skôr o podpore domácich výrobcov cez zlepšovanie podnikateľského prostredia než cez priamu reakciu na kroky zahraničných partnerov, v tomto momente by som však nevylúčil, že v tomto prípade pristúpi k istej forme protireakcie vo forme ciel. Ide o silný politický nástroj, avšak rozpútanie obchodnej vojny ublíži všetkým. S najväčšou pravdepodobnosťou preto bude zavedenie protiopatrení poslednou možnosťou, preferovaným scenárom iste bude diplomatické riešenie tejto situácie.
ECB na svojom prvom zasadnutí v tomto roku podľa očakávania znížila opäť svoju kľúčovú (depozitnú) sadzbu o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií, sa tak znížia na 2,75 %, 2,90 % a 3,15 %. Najnovšie inflačné údaje podľa ECB poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Uvoľňovanie utiahnutej politiky pokračuje predvídateľným tempom. Menová politika ECB ostáva aj naďalej reštriktívna, pričom do ekonomiky sa ešte nepreniesli plne všetky efekty minulých znížení sadzieb. Očakávame, že ECB by mohla do polovice roka 2025 znížiť sadzby ešte v dvoch krokoch spolu o ďalších 0,5 % a teda v polovici roka by sa depozitná sadzba ECB mohla pohybovať na úrovni 2,25 %.
Januárová miera inflácie podľa rýchleho odhadu Eurostatu skončila na 4,1%, ťahaná najmä citeľným nárastom cien v službách, kde sa naplno prejavil nárast vyššej DPH a prispeli tak viac než dva percentuálne body k celkovému rastu cien. Ďalším významným prispievateľom boli potraviny s príspevkom vo výške asi jedného percentuálneho bodu. Podobne výrazný príspevok prišiel aj z kategórie tovarov (mimo potravín a energií). Vládne opatrenie na zastropovanie cien energií tak potlačilo infláciu opäť nadol, bez tohto opatrenia by januárový rast cien podľa nášho odhadu presahoval päť percent. Opätovne zavedená plošná pomoc tak znovu drží infláciu na nižších úrovniach, štátnu kasu v časoch nevyhnutnej konsolidácie však bude stáť stovky miliónov eur. Prispôsobenie cien energií trhovým úrovniam si tak opäť presúvame do budúcnosti, pravdepodobne do ďalšieho roka. Systém adresnej pomoci by za týchto okolností bol ideálnym riešením.
Vyššia DPH sa prejavila najmä v cenách služieb, ktoré v januári zrýchlili výrazne nad úroveň tradičnej novoročnej zmeny cenníkov. V cenách potravín sa nateraz vplyv vyššej DPH naplno neprejavil, predpokladáme, že bol do väčšej miery absorbovaný ziskovou prirážkou výrobcov a predajcov. V najbližších mesiacoch však očakávame postupné prelievanie vyššej DPH a zvýšených nákladov (napr. daň z finančných transakcií) do cien pre spotrebiteľov. V ďalších mesiacoch predpokladáme ešte mierne zrýchlenie medziročného rastu cien, kulminovať by mohlo v lete na úrovniach okolo 4,5 % medziročne. Podľa našich odhadov by tak priemerná miera inflácie v metodike HICP mohla v tomto roku skončiť zhruba na úrovni nad štyrmi percentami. V porovnaní s jesennými odhadmi Európskej komisie by mohlo ísť o druhý najvyšší rast spotrebiteľský rast cien zo všetkých krajín Európskej únie. Priemerná miera inflácie v Európskej únii sa očakáva na úrovni 2,4% (odhad EK).
Staronový americký prezident zavádza clá na dovoz výrobkov z Kanady a Mexika – a to až vo výške 25 %, v prípade Číny vo výške 10 %. V prípade Európskej únie ešte žiadne opatrenia prijaté neboli, Donald Trump však oznámil, že “sa to určite stane”. V rámci regiónu strednej a východnej Európy je pre Slovensko americký dopyt najvýznamnejší, podľa amerických dát presiahla hodnota slovenských exportov do USA asi 6 % nášho HDP, drvivú väčšinu tvoria automobily. Práve tie majú byť zasiahnuté uvalenými clami. Okrem toho, ak by sa tieto sľuby naplnili, ďalší z negatívnych vplyvov na našu ekonomiku by prišiel cez spomalenie Nemecka. Podľa výpočtov Nemeckého ekonomického inštitútu a našich kolegov v Erste Group Research by bol rast slovenského HDP nižší asi o 0,2 percentuálneho bodu v 2025 a asi o 0,5 p.b. v roku 2026.
Zavedené clá sú ďalší z predvolebných sľubov Donalda Trumpa, ktorý sa rýchlo dostal do platnosti. Tento krok narušuje voľný tok tovarov, ohrozuje plynulý globálny obchod a vytvára predpoklady na obchodné vojny a protiopatrenia. Pre Slovensko, ako malú, otvorenú a vysoko exportne zameranú ekonomiku, je veľmi dôležité, aby bol voľný svetový obchod zachovaný či práve naopak – ešte viac prehlbovaný. Isté opatrenia v medzinárodnom obchode môžu byť užitočné napríklad na vyrovnávanie podmienok pre domáce aj zahraničné firmy. V ideálnom prípade však žiadne bariéry či zvýhodňovanie v zahraničnom obchode nie sú, keďže je jeho veľkou výhodou, že z neho dokážeme profitovať všetci. Predstavitelia Európskej únie v minulosti hovorili skôr o podpore domácich výrobcov cez zlepšovanie podnikateľského prostredia než cez priamu reakciu na kroky zahraničných partnerov, v tomto momente by som však nevylúčil, že v tomto prípade pristúpi k istej forme protireakcie vo forme ciel. Ide o silný politický nástroj, avšak rozpútanie obchodnej vojny ublíži všetkým. S najväčšou pravdepodobnosťou preto bude zavedenie protiopatrení poslednou možnosťou, preferovaným scenárom iste bude diplomatické riešenie tejto situácie.
ECB na svojom prvom zasadnutí v tomto roku podľa očakávania znížila opäť svoju kľúčovú (depozitnú) sadzbu o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií, sa tak znížia na 2,75 %, 2,90 % a 3,15 %. Najnovšie inflačné údaje podľa ECB poukazujú na rovnomerné pokračovanie procesu dezinflácie. Uvoľňovanie utiahnutej politiky pokračuje predvídateľným tempom. Menová politika ECB ostáva aj naďalej reštriktívna, pričom do ekonomiky sa ešte nepreniesli plne všetky efekty minulých znížení sadzieb. Očakávame, že ECB by mohla do polovice roka 2025 znížiť sadzby ešte v dvoch krokoch spolu o ďalších 0,5 % a teda v polovici roka by sa depozitná sadzba ECB mohla pohybovať na úrovni 2,25 %.