Rast ekonomiky pokračuje. Všetky oči smerujú na USA
Týždenný prehľad , 10. Mar
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka rástla o 1,8 % medziročne a o 0,5 % oproti predchádzajúcemu kvartálu. Celoročný rast dosiahol 2 %. Hlavnými faktormi boli tvorba zásob a spotreba domácností, pričom spotrebu podporil pokles inflácie a rast nominálnych miezd. Naopak, investičná aktivita zaznamenala výrazný pokles, keďže staré programové obdobie eurofondov skončilo, prílev z Plánu obnovy tento výpadok plne nekompenzuje a aktivita v súkromnom sektore ostáva potlačená. Výhľad do najbližšieho obdobia ostáva neistý. Slovenská ekonomika je pod tlakom konsolidačných opatrení, ktoré tlmia spotrebu, ale aj nové investície, zároveň vidíme narastať výrazné riziká v zahraničí. Prípadná obchodná vojna medzi USA a EÚ by mohla našu ekonomiku výrazne poškodiť.
Štatistický úrad potvrdil svoj rýchly odhad z minulého mesiaca. Slovenská ekonomika v 4. štvrťroku rástla o 1,8% medziročne, oproti predchádzajúcemu štvrťroku to bolo o 0,5 % (sezónne očistené). Za celý rok 2024 dosiahol hospodársky rast úroveň 2 %. Ak sa pozrieme na posledný štvrťrok minulého roka, hlavné faktory ekonomického rastu neboli prekvapením. Najvýznamnejším pozitívnym driverom bola zmena stavu zásob, nasledovaná silnou spotrebou domácností (+2,7 % medziročne). K rastu výrazne prispela aj spotreba vlády, ktorá medziročne vzrástla o viac ako 2 %. Na druhej strane zaznamenala investičná aktivita prudký pokles, medziročne klesla o viac ako 11 %, keďže staré programové obdobie eurofondov sa skončilo, prílev prostriedkov z fondu NextGen nebol dostatočný na nahradenie chýbajúcich zdrojov a investičná aktivita v súkromnom sektore zostala utlmená. Zahraničný dopyt mal na rast HDP len minimálny vplyv, keďže export aj import stagnovali.
Štruktúra rastu HDP za celý rok 2024 bola veľmi podobá tej, ktorú sme videli v poslednom štvrťroku. Ekonomiku podporila tvorba zásob a spotreba domácností. Tejto prospel pokles inflácie spojený so svižným rastom nominálnych miezd, keďže trh práce ostáva napätý. To vyústilo aj v solídne nárasty reálnych miezd, čo vytvorilo predpoklad na taký nárast spotreby, aký sme v minulom roku videli. Na druhej strane, rast importu výrazne prevýšil rast exportu, čo viedlo k výrazne negatívnemu príspevku zahraničného dopytu.
Výhľad do najbližšieho roka ostáva neistý. Spotreba domácností bude v tomto roku pod tlakom aj v dôsledku prijatých konsolidačných opatrení. Nárast DPH priniesol plošný nárast inflácie, čo bude okresávať rast reálnych miezd. Zároveň bude dopad nových nákladov prichádzajúcich z konsolidačného balíka či rastu príplatkov vo firmách odčerpávať z ich schopnosti zvyšovať mzdy. Predpokladáme preto, že hoci bude spotreba domácností v najbližších kvartáloch medziročne silnejšia, vysoké miery rastu už s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíme. Investičná aktivita (najmä Plán obnovy) by mohla priniesť pozitívny impulz, hoci toto do veľkej miery súvisí aj s našou schopnosťou implementácie reforiem a presúvania financií do ekonomiky. V dôsledku konsolidácie sme znížili odhad rastu HDP v nasledujúcich dvoch rokoch o pol percentuálneho bodu v každom z nich, keďže nižšia spotreba a slabšia investičná aktivita budú tlmiť hospodársky rast. V roku 2025 očakávame rast HDP vo výške 2 %, pričom v roku 2026 by sa mal udržať na podobnej úrovni. Jedným z najvýznamnejších rizík, ktoré aktuálne vnímame, je hrozba vypuknutia obchodnej vojny medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v dôsledku zavádzania ciel zo strany amerického prezidenta. Tieto už boli avizované, predpokladáme však, že ešte budú predmetom politického vyjednávania. V každom prípade však predstavujú významnú hrozbu pre rast európskeho bloku, ale aj slovenskej ekonomiky. Tá je významne naviazaná na voľný pohyb tovarov, keďže exportne orientované priemyselné odvetvia u nás zamestnávajú desaťtisíce ľudí. V tomto momente vieme s istotou povedať, že v prípade eskalácie tohto obchodného konfliktu bude slovenská ekonomika zasiahnutá negatívne. Ako veľmi negatívne, to bude závisieť od prijatých opatrení - výšky ciel, zahrnutých tovarov, protiopatrení zo strany EÚ a podobne. Náš odhad rastu má preto riziká smerom nadol, v závislosti od ďalšieho vývoja budeme naše odhady upravovať.
ECB na svojom minulotýždňovom zasadnutí v súlade s naším očakávaním opäť znížila svoje sadzby o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií sa tak s účinnosťou od 12. marca 2025 znížia na 2,50 %, 2,65 % a 2,90 %. Podľa komunikácie ECB proces dezinflácie rovnomerne pokračuje a inflácia sa naďalej vyvíja zhruba v súlade s očakávaniami. Vidíme posun v komunikácií, keďže menová politika je podľa ECB teraz už citeľne čoraz menej reštriktívna. V dôsledku znižovania úrokových sadzieb klesá cena nových úverov pre podniky a domácnosti a rast úverov sa zrýchľuje. Domáca inflácia zostáva vysoká, najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú marže. Viac v našom reporte (link v PDF).
Výsledky priemyslu za január 2025 nenaplnili naše očakávania, keď skončili medziročne (- 5,2 % r/r) aj medzimesačne (-7,3 % m/m) vo významnom útlme. Najbližšie mesiace pravdepodobne prinesú vysokú mieru neistoty, čo bude pre priemyselný sektor a exportérov predstavovať dodatočnú záťaž. Napätie na strane dopytu pretrváva v dôsledku pomalšieho oživenia spotreby, čo súvisí s celkovou neistotou v ekonomickom prostredí. Pozitívny impulz by mohlo priniesť pokračujúce postupné uvoľňovanie menovej politiky ECB, keďže znižovanie úverových sadzieb sa postupne prenáša do ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové, ako sa podarí zlepšiť konkurencieschopnosť celej EÚ. Efektívnosť priemyselných procesov, energetická bezpečnosť a dostupnosť kapitálu budú hrať rozhodujúcu úlohu v budúcnosti európskeho priemyslu a zahraničného obchodu.
Štatistický úrad potvrdil svoj rýchly odhad z minulého mesiaca. Slovenská ekonomika v 4. štvrťroku rástla o 1,8% medziročne, oproti predchádzajúcemu štvrťroku to bolo o 0,5 % (sezónne očistené). Za celý rok 2024 dosiahol hospodársky rast úroveň 2 %. Ak sa pozrieme na posledný štvrťrok minulého roka, hlavné faktory ekonomického rastu neboli prekvapením. Najvýznamnejším pozitívnym driverom bola zmena stavu zásob, nasledovaná silnou spotrebou domácností (+2,7 % medziročne). K rastu výrazne prispela aj spotreba vlády, ktorá medziročne vzrástla o viac ako 2 %. Na druhej strane zaznamenala investičná aktivita prudký pokles, medziročne klesla o viac ako 11 %, keďže staré programové obdobie eurofondov sa skončilo, prílev prostriedkov z fondu NextGen nebol dostatočný na nahradenie chýbajúcich zdrojov a investičná aktivita v súkromnom sektore zostala utlmená. Zahraničný dopyt mal na rast HDP len minimálny vplyv, keďže export aj import stagnovali.
Štruktúra rastu HDP za celý rok 2024 bola veľmi podobá tej, ktorú sme videli v poslednom štvrťroku. Ekonomiku podporila tvorba zásob a spotreba domácností. Tejto prospel pokles inflácie spojený so svižným rastom nominálnych miezd, keďže trh práce ostáva napätý. To vyústilo aj v solídne nárasty reálnych miezd, čo vytvorilo predpoklad na taký nárast spotreby, aký sme v minulom roku videli. Na druhej strane, rast importu výrazne prevýšil rast exportu, čo viedlo k výrazne negatívnemu príspevku zahraničného dopytu.
Výhľad do najbližšieho roka ostáva neistý. Spotreba domácností bude v tomto roku pod tlakom aj v dôsledku prijatých konsolidačných opatrení. Nárast DPH priniesol plošný nárast inflácie, čo bude okresávať rast reálnych miezd. Zároveň bude dopad nových nákladov prichádzajúcich z konsolidačného balíka či rastu príplatkov vo firmách odčerpávať z ich schopnosti zvyšovať mzdy. Predpokladáme preto, že hoci bude spotreba domácností v najbližších kvartáloch medziročne silnejšia, vysoké miery rastu už s najväčšou pravdepodobnosťou neuvidíme. Investičná aktivita (najmä Plán obnovy) by mohla priniesť pozitívny impulz, hoci toto do veľkej miery súvisí aj s našou schopnosťou implementácie reforiem a presúvania financií do ekonomiky. V dôsledku konsolidácie sme znížili odhad rastu HDP v nasledujúcich dvoch rokoch o pol percentuálneho bodu v každom z nich, keďže nižšia spotreba a slabšia investičná aktivita budú tlmiť hospodársky rast. V roku 2025 očakávame rast HDP vo výške 2 %, pričom v roku 2026 by sa mal udržať na podobnej úrovni. Jedným z najvýznamnejších rizík, ktoré aktuálne vnímame, je hrozba vypuknutia obchodnej vojny medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi v dôsledku zavádzania ciel zo strany amerického prezidenta. Tieto už boli avizované, predpokladáme však, že ešte budú predmetom politického vyjednávania. V každom prípade však predstavujú významnú hrozbu pre rast európskeho bloku, ale aj slovenskej ekonomiky. Tá je významne naviazaná na voľný pohyb tovarov, keďže exportne orientované priemyselné odvetvia u nás zamestnávajú desaťtisíce ľudí. V tomto momente vieme s istotou povedať, že v prípade eskalácie tohto obchodného konfliktu bude slovenská ekonomika zasiahnutá negatívne. Ako veľmi negatívne, to bude závisieť od prijatých opatrení - výšky ciel, zahrnutých tovarov, protiopatrení zo strany EÚ a podobne. Náš odhad rastu má preto riziká smerom nadol, v závislosti od ďalšieho vývoja budeme naše odhady upravovať.
ECB na svojom minulotýždňovom zasadnutí v súlade s naším očakávaním opäť znížila svoje sadzby o 25 bázických bodov. Úrokové sadzby jednodňových sterilizačných operácií, hlavných refinančných operácií a jednodňových refinančných operácií sa tak s účinnosťou od 12. marca 2025 znížia na 2,50 %, 2,65 % a 2,90 %. Podľa komunikácie ECB proces dezinflácie rovnomerne pokračuje a inflácia sa naďalej vyvíja zhruba v súlade s očakávaniami. Vidíme posun v komunikácií, keďže menová politika je podľa ECB teraz už citeľne čoraz menej reštriktívna. V dôsledku znižovania úrokových sadzieb klesá cena nových úverov pre podniky a domácnosti a rast úverov sa zrýchľuje. Domáca inflácia zostáva vysoká, najmä vzhľadom na ďalšie výrazne oneskorené prispôsobovanie miezd a cien v určitých sektoroch predchádzajúcemu prudkému rastu inflácie. Mzdový rast sa však v súlade s očakávaniami zmierňuje a jeho vplyv na infláciu čiastočne absorbujú marže. Viac v našom reporte (link v PDF).
Výsledky priemyslu za január 2025 nenaplnili naše očakávania, keď skončili medziročne (- 5,2 % r/r) aj medzimesačne (-7,3 % m/m) vo významnom útlme. Najbližšie mesiace pravdepodobne prinesú vysokú mieru neistoty, čo bude pre priemyselný sektor a exportérov predstavovať dodatočnú záťaž. Napätie na strane dopytu pretrváva v dôsledku pomalšieho oživenia spotreby, čo súvisí s celkovou neistotou v ekonomickom prostredí. Pozitívny impulz by mohlo priniesť pokračujúce postupné uvoľňovanie menovej politiky ECB, keďže znižovanie úverových sadzieb sa postupne prenáša do ekonomiky. Z dlhodobého hľadiska bude kľúčové, ako sa podarí zlepšiť konkurencieschopnosť celej EÚ. Efektívnosť priemyselných procesov, energetická bezpečnosť a dostupnosť kapitálu budú hrať rozhodujúcu úlohu v budúcnosti európskeho priemyslu a zahraničného obchodu.