Transakčná daň a clá sú tu. Firmám uštedrujú ďalšiu ranu
Týždenný prehľad , 7. Apr
Začiatok apríla prináša zásadné zmeny pre podnikateľov. Do platnosti vstúpila nielen daň z finančných transakcií, ale už o niekoľko dní aj clá uvalené na dovozy tovarov z Európskej únie do USA. Podnikatelia tak dostávajú výraznú ranu pre svoju konkurencieschopnosť a ekonomická aktivita bude pod tlakom – a to globálne. V reakcii na to znižujeme odhad rastu HDP na horizonte troch rokov zhruba o jeden percentuálny bod. Nateraz však reflektujeme iba časť z možných negatívnych dopadov, v prípade ich plného prejavenia by rast HDP mohol byť nižší kumulatívne až o tri percentuálne body. Ďalšie daňové zaťaženie slovenských podnikateľov im v tomto boji veľmi nepomôže.
Začiatkom apríla vstúpila do platnosti nová daň z finančných transakcií, čím sa Slovensko pridalo k dvom krajinám sveta, ktoré takúto daň vyberajú – Maďarsku a Venezuele. Sadzba dane je vo výške 0,4 % transakcie (max. 40 eur), vo výške 0,8 % pri výbere hotovosti bez limitu či 2 eurá ročne pri použití platobnej karty. Vláda si sľubuje z tejto dane získať viac než pol miliardy eur v tomto roku, v budúcich rokoch očakáva príjmy až cez 0,8 miliardy eur. Daň z finančných transakcií je škodlivá pre ekonomiku. Znevýhodňuje slovenských podnikateľov, podporuje využívanie jednej formy platenia (hotovosti), poskytuje impulz na využívanie zahraničných účtov a v konečnom dôsledku spôsobí nárast inflácie, zníženie ekonomického rastu a odčerpanie firemných zdrojov na investovanie. Firmy budú totiž prirodzene premietať tieto náklady do konečných cien pre ľudí, zaplatia ju tak z veľkej časti spotrebitelia. Práve v týchto časoch, v prostredí komplikácií v zahraničnom obchode, hrozbe výrazného spomalenia globálneho ekonomického rastu je slovenským podnikateľom kladená do cesty ďalšia prekážka. Konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov tak utrpí, aj v kombinácii s ďalšími opatreniami z konsolidačného balíka.
Dajme si to však do čísel. V roku 2024 patrila sadzba dane z príjmov pre firmy medzi najvyššie v regióne – 21 %, na rovnakej úrovni s Českom a jemne pod Rakúskom (23%). Pre zaujímavosť, Poľsko vyberá 19 %, spomínané Maďarsko – ktoré tiež má daň z finančných transakcií – zdaňuje zisk 9timi percentami. Od tohto roka však daň z príjmov najväčších firiem vzrastie na 24 %, čím sa stane suverénne najvyššia v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor. Výpočet však nekončí. Daň z finančných transakcií je ekvivalentom dvoch až troch percentuálnych bodov navyše k dani z príjmov firiem. Zaťaženie firiem je však vysoké aj v iných oblastiach. Dáta Eurostatu za rok 2024 napríklad ukázali, že slovenskí zamestnávatelia znášajú percentuálne tretie najvyššie nemzdové náklady práce spomedzi všetkých krajín EÚ – medziročne sme tak poskočili o jedno miesto vyššie. Už dnes Slovensko bojuje s nízkou konkurencieschopnosťou. V rebríčku konkurencieschopnosti od inštitútu IMD sme v roku 2024 spomedzi 67 krajín dosiahli 59 priečku, čo je najhoršie umiestnenie zo všetkých okolitých krajín (prirodzene, s výnimkou Ukrajiny).
Na transakčnú daň sa tak pozeráme najmä v celkovom kontexte kokurencieschopnosti. Niektoré z opatrení predstavenej konsolidácie, napríklad aj daň z finančných transakcií, majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a zostrujúcej sa ekonomickej situácie. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil zavedenie plošných ciel fakticky voči celému svetu, pričom clá na EÚ by sa od stredy mali nachádzať na úrovni 20 %. Uvalené clá sa netýkajú napríklad ocele, hliníka či automobilov, keďže tie už podliehajú skôr oznámeným 25%-tným clám. Aj keď americký prezident prezentuje tieto clá ako recipročné, považujeme túto intrepretáciu za chybnú – ide len o reakciu na deficit v obchode s tovarmi s rôznymi krajinami sveta, nie reakciu na nimi uvalené clá. Už teraz je však jasné, že clá prinesú Slovensku stratu stoviek miliónov eur ročne v exportoch, resp. celkovej ekonomickej aktivity a citeľný negatívny dopad aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín. Podľa nášho skoršieho scenára by rast slovenského HDP iba v dôsledku zavedených ciel na automobily mohol byť nižší kumulatívne asi o 1,5 percentuálneho bodu na horizonte troch rokov. V prípade aktuálnej eskalácie v podobe plošnej obchodnej vojny budú dopady pochopiteľne ešte väčšie, pretože veľká časť našej exportnej produkcie, ktorá smeruje na trhy v rámci EÚ končí v rámci reexportu v Spojených štátoch. Časť uvoľnených výrobných kapacít bude možné následne umiestniť napríklad v rámci programu ReArm Europe pri posilnení obranyschopnosti Európy.
Eskalácia situácie znamená, že aj rast slovenského HDP bude v tomto roku ešte nižší. V súčasnosti očakávame reálny rast v tomto roku na úrovni 1,8 % (pôvodne 2,0%), v budúcom roku očakávame výraznejší zásah (1,5% vs. pôvodne 2,0 %), pre rok 2027 predpokladáme nateraz rast na úrovni 1,8 %. Tieto odhady však rátajú s ďalším vyjednávaním medzi EÚ a USA, nereflektujú celkové možné negatívne dopady. Zatiaľ čo nateraz sme kumulatívny rast HDP pre najbližšie tri roky znížili o zhruba jeden percentuálny bod, ide iba o tretinu z celkových odhadovaných negatívnych dopadov. Tie by mali byť najviditeľnejšie v budúcom roku. Z pohľadu EÚ by sa mala hlavná pozornosť okrem ďalších vyjednávaní zamerať aj na domáce európske obchodné bariéry a posilnenie konkurencieschopnosti. Podľa MMF, priemerné obchodné náklady v rámci EÚ môžu dosahovať až 44 % pri tovaroch (okrem poľnohospodárstva) a až 110 % pri službách. Je to preto priestor na zlepšenie odolnosti vnútorného európskeho trhu.
Začiatkom apríla vstúpila do platnosti nová daň z finančných transakcií, čím sa Slovensko pridalo k dvom krajinám sveta, ktoré takúto daň vyberajú – Maďarsku a Venezuele. Sadzba dane je vo výške 0,4 % transakcie (max. 40 eur), vo výške 0,8 % pri výbere hotovosti bez limitu či 2 eurá ročne pri použití platobnej karty. Vláda si sľubuje z tejto dane získať viac než pol miliardy eur v tomto roku, v budúcich rokoch očakáva príjmy až cez 0,8 miliardy eur. Daň z finančných transakcií je škodlivá pre ekonomiku. Znevýhodňuje slovenských podnikateľov, podporuje využívanie jednej formy platenia (hotovosti), poskytuje impulz na využívanie zahraničných účtov a v konečnom dôsledku spôsobí nárast inflácie, zníženie ekonomického rastu a odčerpanie firemných zdrojov na investovanie. Firmy budú totiž prirodzene premietať tieto náklady do konečných cien pre ľudí, zaplatia ju tak z veľkej časti spotrebitelia. Práve v týchto časoch, v prostredí komplikácií v zahraničnom obchode, hrozbe výrazného spomalenia globálneho ekonomického rastu je slovenským podnikateľom kladená do cesty ďalšia prekážka. Konkurencieschopnosť slovenských podnikateľov tak utrpí, aj v kombinácii s ďalšími opatreniami z konsolidačného balíka.
Dajme si to však do čísel. V roku 2024 patrila sadzba dane z príjmov pre firmy medzi najvyššie v regióne – 21 %, na rovnakej úrovni s Českom a jemne pod Rakúskom (23%). Pre zaujímavosť, Poľsko vyberá 19 %, spomínané Maďarsko – ktoré tiež má daň z finančných transakcií – zdaňuje zisk 9timi percentami. Od tohto roka však daň z príjmov najväčších firiem vzrastie na 24 %, čím sa stane suverénne najvyššia v regióne. Nad túto úroveň ešte musíme nadsadiť sektorové dane, napríklad pre bankový či energetický sektor. Výpočet však nekončí. Daň z finančných transakcií je ekvivalentom dvoch až troch percentuálnych bodov navyše k dani z príjmov firiem. Zaťaženie firiem je však vysoké aj v iných oblastiach. Dáta Eurostatu za rok 2024 napríklad ukázali, že slovenskí zamestnávatelia znášajú percentuálne tretie najvyššie nemzdové náklady práce spomedzi všetkých krajín EÚ – medziročne sme tak poskočili o jedno miesto vyššie. Už dnes Slovensko bojuje s nízkou konkurencieschopnosťou. V rebríčku konkurencieschopnosti od inštitútu IMD sme v roku 2024 spomedzi 67 krajín dosiahli 59 priečku, čo je najhoršie umiestnenie zo všetkých okolitých krajín (prirodzene, s výnimkou Ukrajiny).
Na transakčnú daň sa tak pozeráme najmä v celkovom kontexte kokurencieschopnosti. Niektoré z opatrení predstavenej konsolidácie, napríklad aj daň z finančných transakcií, majú výrazne negatívny vplyv na podnikateľské prostredie, ktoré už teraz bojuje s byrokraciou a vysokým daňovo-odvodovým zaťažením. Ide tak o ďalšie znevýhodnenie slovenských podnikateľov, čo je dôležité najmä v prostredí rastúcej medzinárodnej konkurencie a zostrujúcej sa ekonomickej situácie. Takéto opatrenia tak povedú k nižšiemu ekonomickému rastu a dobiehanie ekonomickej úrovne krajín EÚ bude ešte náročnejšie.
Americký prezident Donald Trump minulý týždeň oznámil zavedenie plošných ciel fakticky voči celému svetu, pričom clá na EÚ by sa od stredy mali nachádzať na úrovni 20 %. Uvalené clá sa netýkajú napríklad ocele, hliníka či automobilov, keďže tie už podliehajú skôr oznámeným 25%-tným clám. Aj keď americký prezident prezentuje tieto clá ako recipročné, považujeme túto intrepretáciu za chybnú – ide len o reakciu na deficit v obchode s tovarmi s rôznymi krajinami sveta, nie reakciu na nimi uvalené clá. Už teraz je však jasné, že clá prinesú Slovensku stratu stoviek miliónov eur ročne v exportoch, resp. celkovej ekonomickej aktivity a citeľný negatívny dopad aj na trh práce v podobe nárastu nezamestnanosti o niekoľko desatín. Podľa nášho skoršieho scenára by rast slovenského HDP iba v dôsledku zavedených ciel na automobily mohol byť nižší kumulatívne asi o 1,5 percentuálneho bodu na horizonte troch rokov. V prípade aktuálnej eskalácie v podobe plošnej obchodnej vojny budú dopady pochopiteľne ešte väčšie, pretože veľká časť našej exportnej produkcie, ktorá smeruje na trhy v rámci EÚ končí v rámci reexportu v Spojených štátoch. Časť uvoľnených výrobných kapacít bude možné následne umiestniť napríklad v rámci programu ReArm Europe pri posilnení obranyschopnosti Európy.
Eskalácia situácie znamená, že aj rast slovenského HDP bude v tomto roku ešte nižší. V súčasnosti očakávame reálny rast v tomto roku na úrovni 1,8 % (pôvodne 2,0%), v budúcom roku očakávame výraznejší zásah (1,5% vs. pôvodne 2,0 %), pre rok 2027 predpokladáme nateraz rast na úrovni 1,8 %. Tieto odhady však rátajú s ďalším vyjednávaním medzi EÚ a USA, nereflektujú celkové možné negatívne dopady. Zatiaľ čo nateraz sme kumulatívny rast HDP pre najbližšie tri roky znížili o zhruba jeden percentuálny bod, ide iba o tretinu z celkových odhadovaných negatívnych dopadov. Tie by mali byť najviditeľnejšie v budúcom roku. Z pohľadu EÚ by sa mala hlavná pozornosť okrem ďalších vyjednávaní zamerať aj na domáce európske obchodné bariéry a posilnenie konkurencieschopnosti. Podľa MMF, priemerné obchodné náklady v rámci EÚ môžu dosahovať až 44 % pri tovaroch (okrem poľnohospodárstva) a až 110 % pri službách. Je to preto priestor na zlepšenie odolnosti vnútorného európskeho trhu.