Potrebujeme nižší deficit a vyššiu odolnosť
Týždenný prehľad , 22. Apr
Slovenský deficit verejných financií za rok 2024 dosiahol lepší výsledok (5,3 %) v porovnaní s pôvodnými odhadmi, no stále presahuje maastrichtský limit. Konsolidácia verejných financií ostáva nevyhnutná, najmä v kontexte starnúcej populácie, obmedzeného priestoru na ďalšie zadlžovanie, narastajúcich výdavkových tlakov, ale aj geopolitických výziev. Dlhodobý pobyt v pásme vysokého verejného dlhu môže obmedziť schopnosť štátu pružne reagovať na budúce krízy. Preto je potrebné nielen riešiť nerovnováhu medzi príjmami a výdavkami, ale aj zamerať sa na zvyšovanie efektivity verejných výdavkov a posilnen ie konkurencieschopnosti ekonomiky. Na dnešnej aukcii štátnych dlhopisov Slovensko predalo dlhopisy v hodnote 635 miliónov eur. Dopyt po dlhopisoch je podporený očakávaniami ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a tiež hľadaním bezpečnejších prístavov v čase rastúcich globálnych neistôt. Riziková prirážka Slovenska sa síce zvýšila späť na úroveň okolo 100 bázických bodov, no v medziročnom porovnaní zostáva vývoj mierne priaznivý. Rozšírenie spreadu medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi reflektuje fakt, že Slovensko, ako malá a otvorená ekonomika, je výrazne zraniteľné voči geopolitickým napätiam a prebiehajúcej obchodnej vojne. Okrem globálnych faktorov bude k ďalšiemu znižovaniu rizikovej prirážky potrebné pokračovať v konsolidácii verejných financií, znižovaní politického napätia a podpore demokratických inštitúcií, čím sa stabilizuje celkové hospodárske prostredie. Na konci prvej tretiny roka je už pokrytá polovica objemu financovania potrebného pre rok 2025. ECB v súlade s očakávaniami trhu na svojom aprílovom zasadnutí znížila úrokové sadzby o 25 bázických bodov. Cena zlata medzitým dosiahla nový rekord, keď krátkodobo prekročila hranicu 3 500 USD za uncu.
Deficit verejných financií za rok 2024 dopadol lepšie, ako sme očakávali (5,3 % vs. 6,0 %). Naďalej však platí, že z každej stovky, ktorú minieme na verejné výdavky, nám chýba približne 11 eur. Deficit sa tiež naďalej drží nad úrovňou maastrichtských kritérií (3 % HDP) a aj preto bude musieť konsolidácia pokračovať aj v najbližších rokoch. Lepší výsledok deficitu verejnej správy možno pripísať najmä na vrub nedodanej vojenskej techniky, takže tieto prostriedky sa nakoniec do výdavkov aj tak dostanú. Očakávame, že deficit v roku 2025 by sa mohol pohybovať okolo úrovne 4,5 % HDP, následne v roku 2026 by to mohlo byť 3,8 % a 2027 úroveň 3,3 %. Vládny plán konsolidácie počíta s úrovňou deficitu v roku 2027 na úrovni 3 %, ale keďže ide o volebný rok, tento predpoklad môže naraziť na realitu politickoekonomického cyklu. Z európskeho pohľadu dáta Eurostatu ukázali, že v roku 2024 sa v eurozóne pomer vládneho deficitu k HDP znížil z 3,5 % v roku 2023 na 3,1 % v roku 2024 a v EÚ z 3,5 % na 3,2 %. Pomer vládneho dlhu k HDP sa v eurozóne mierne zvýšil z 87,3 % na konci roka 2023 na 87,4 % na konci roka 2024 a v EÚ z 80,8 % na 81 %. Všetky členské štáty okrem Dánska (+4,5 %), Írska a Cypru (obe krajiny +4,3 %), Grécka (+1,3 %), Luxemburska (+1,0 %) a Portugalska (+0,7 %) vykázali deficit. Najvyššie deficity boli zaznamenané v Rumunsku (-9,3 %), Poľsku (-6,6 %), Francúzsku (-5,8 %) a na Slovensku (- 5,3 %). Dvanásť členských štátov malo deficity rovné alebo vyššie ako 3 % HDP.
V posledných piatich rokoch sa prikrývame výrazne väčšou perinou, na akú v skutočnosti máme. A to nie je rozumné, udržateľné či dokonca spravodlivé voči budúcim generáciám. Skôr alebo neskôr narazíme na limity takéhoto prístupu. Čím neskôr to bude, tým budú potrebné opatrenia tvrdšie. Pre zlepšenie dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií musíme pokračovať v konsolidácii, pričom potrebujeme zosúladiť naše výdavky a príjmy a to aj z ohľadom na meniacu sa demografickú situáciu. Starnutie populácie bude čoraz viac zaťažovať zdravotný či sociálny systém a to pri čoraz nižšej základni obyvateľov, ktorá príjmy generuje.
Pozornosť štátu v rámci konsolidácie by sa čoraz viac mala zamerať na zvyšovanie jeho efektívnosti a na dôkladné prehodnotenie rozsahu sociálnych politík, ktoré si ako krajina nemôžeme v súčasnej štedrej podobe dlhodobo dovoliť. Prípadným redukciám pracovných miest v štátnej správe by mal predchádzať dôsledný personálny audit, ktorý zabezpečí, aby nedošlo k oslabeniu kvality a dostupnosti verejných služieb ani k narušeniu poskytovaných funkcií štátu. Slovensku by výrazne prospelo, ak by boli popri konsolidačných opatreniach predstavené aj konkrétne kroky na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky a zároveň jasná, dlhodobo udržateľná vízia ďalšieho rozvoja krajiny, opierajúca sa o široký spoločenský konsenzus. Takéto opatrenia by mohli prispieť k zvýšeniu dôvery domácich aj zahraničných investorov. Dlhodobé zotrvávanie vo vysokom pásme zadlženosti (t.j. nad úrovňou 50 % HDP) významne obmedzuje manévrovací priestor štátu pri reakcii na potenciálne krízové alebo nepredvídané udalosti. V čase globálnych zmien, narušených dodávateľských reťazcov, geopolitických napätí a prehodnocovania doterajších modelov globalizácie môže byť takýchto výziev čoraz viac. Ak sa stav verejných financií nebude systematicky zlepšovať, môže to viesť k ďalšej strate konkurencieschopnosti, obmedzenej schopnosti reagovať na výzvy a v konečnom dôsledku až k hospodárskej stagnácii či úpadku.
Dnešná aukcia štátnych dlhopisov (celkový objem predaja v dnešnej aukcii: 635 mil. eur) potvrdila trend klesajúcich požadovaných výnosov, keď priemerný akceptovaný výnos 10-ročných štátnych dlhopisov splatných v roku 2035 dosiahol úroveň 3,44 %. V polovici marca boli výnosy na našich desaťročných dlhopisoch o takmer 25 bázických bodov vyššie. Zároveň vidíme relatívne silný dopyt zo strany investorov po dlhších splatnostiach, čo sčasti odráža očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zvýšené riziko spomalenia hospodárskeho rastu, prípadne recesie. To by mohlo výnosy ďalej stlačiť nadol. Investori sa tak snažia využiť stále relatívne atraktívne úrovne výnosov. Vyšší dopyt po štátnych dlhopisoch môže súvisieť aj so širšou snahou inštitucionálnych investorov presunúť časť kapitálu z akciového trhu, kde panuje zvýšená volatilita, do bezpečnejších, resp. menej rizikových aktív s pevným výnosom. Naša riziková prirážka sa v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma mesiacmi pohybuje o približne 15 bázických bodov (bp) vyššie na úrovni 100bp, keďže Slovensko ako malá a otvorená ekonomika s výraznou expozíciou na automobilový priemysel bude v prostredí vyhrotenej obchodnej vojny pod tlakom.
Slovensko patrí medzi najviac exponované krajiny eurozóny v súvislosti s dopadmi už zavedených, ako aj potenciálne hroziacich obchodných ciel. Aj napriek dočasnej pauze zo strany USA pri zavádzaní nových opatrení, naďalej ostávajú v platnosti 25 % clá na automobily vyrobené mimo územia Spojených štátov. To predstavuje významnú výzvu pre slovenský priemysel ako taký a teda aj pre potenciál ďalšieho ekonomického rastu. Celkovo však vývoj rizikovej prirážky zostáva z medziročného pohľadu pozitívny – zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka sa slovenský spread pohyboval na úrovni približne 125bp, dnes sa tak nachádza o približne 25bp nižšie. Finančné trhy od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. Slovensku vo financovaní naďalej pomáha integrácia do spoločného menového bloku. Kľúčovým elementom taktiež ostáva vzťah k EÚ a prístup k eurofondom, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch výrazne stimulovať rast slovenského HDP. Okrem globálneho vývoja bude pre ďalšie znižovanie našej rizikovej prirážky potrebné pokračovať v konsolidácii, znižovaní politického pnutia, podpore demokratických inštitúcií a teda v stabilizácii celkového prostredia.
Deficit verejných financií za rok 2024 dopadol lepšie, ako sme očakávali (5,3 % vs. 6,0 %). Naďalej však platí, že z každej stovky, ktorú minieme na verejné výdavky, nám chýba približne 11 eur. Deficit sa tiež naďalej drží nad úrovňou maastrichtských kritérií (3 % HDP) a aj preto bude musieť konsolidácia pokračovať aj v najbližších rokoch. Lepší výsledok deficitu verejnej správy možno pripísať najmä na vrub nedodanej vojenskej techniky, takže tieto prostriedky sa nakoniec do výdavkov aj tak dostanú. Očakávame, že deficit v roku 2025 by sa mohol pohybovať okolo úrovne 4,5 % HDP, následne v roku 2026 by to mohlo byť 3,8 % a 2027 úroveň 3,3 %. Vládny plán konsolidácie počíta s úrovňou deficitu v roku 2027 na úrovni 3 %, ale keďže ide o volebný rok, tento predpoklad môže naraziť na realitu politickoekonomického cyklu. Z európskeho pohľadu dáta Eurostatu ukázali, že v roku 2024 sa v eurozóne pomer vládneho deficitu k HDP znížil z 3,5 % v roku 2023 na 3,1 % v roku 2024 a v EÚ z 3,5 % na 3,2 %. Pomer vládneho dlhu k HDP sa v eurozóne mierne zvýšil z 87,3 % na konci roka 2023 na 87,4 % na konci roka 2024 a v EÚ z 80,8 % na 81 %. Všetky členské štáty okrem Dánska (+4,5 %), Írska a Cypru (obe krajiny +4,3 %), Grécka (+1,3 %), Luxemburska (+1,0 %) a Portugalska (+0,7 %) vykázali deficit. Najvyššie deficity boli zaznamenané v Rumunsku (-9,3 %), Poľsku (-6,6 %), Francúzsku (-5,8 %) a na Slovensku (- 5,3 %). Dvanásť členských štátov malo deficity rovné alebo vyššie ako 3 % HDP.
V posledných piatich rokoch sa prikrývame výrazne väčšou perinou, na akú v skutočnosti máme. A to nie je rozumné, udržateľné či dokonca spravodlivé voči budúcim generáciám. Skôr alebo neskôr narazíme na limity takéhoto prístupu. Čím neskôr to bude, tým budú potrebné opatrenia tvrdšie. Pre zlepšenie dlhodobej udržateľnosti našich verejných financií musíme pokračovať v konsolidácii, pričom potrebujeme zosúladiť naše výdavky a príjmy a to aj z ohľadom na meniacu sa demografickú situáciu. Starnutie populácie bude čoraz viac zaťažovať zdravotný či sociálny systém a to pri čoraz nižšej základni obyvateľov, ktorá príjmy generuje.
Pozornosť štátu v rámci konsolidácie by sa čoraz viac mala zamerať na zvyšovanie jeho efektívnosti a na dôkladné prehodnotenie rozsahu sociálnych politík, ktoré si ako krajina nemôžeme v súčasnej štedrej podobe dlhodobo dovoliť. Prípadným redukciám pracovných miest v štátnej správe by mal predchádzať dôsledný personálny audit, ktorý zabezpečí, aby nedošlo k oslabeniu kvality a dostupnosti verejných služieb ani k narušeniu poskytovaných funkcií štátu. Slovensku by výrazne prospelo, ak by boli popri konsolidačných opatreniach predstavené aj konkrétne kroky na podporu konkurencieschopnosti ekonomiky a zároveň jasná, dlhodobo udržateľná vízia ďalšieho rozvoja krajiny, opierajúca sa o široký spoločenský konsenzus. Takéto opatrenia by mohli prispieť k zvýšeniu dôvery domácich aj zahraničných investorov. Dlhodobé zotrvávanie vo vysokom pásme zadlženosti (t.j. nad úrovňou 50 % HDP) významne obmedzuje manévrovací priestor štátu pri reakcii na potenciálne krízové alebo nepredvídané udalosti. V čase globálnych zmien, narušených dodávateľských reťazcov, geopolitických napätí a prehodnocovania doterajších modelov globalizácie môže byť takýchto výziev čoraz viac. Ak sa stav verejných financií nebude systematicky zlepšovať, môže to viesť k ďalšej strate konkurencieschopnosti, obmedzenej schopnosti reagovať na výzvy a v konečnom dôsledku až k hospodárskej stagnácii či úpadku.
Dnešná aukcia štátnych dlhopisov (celkový objem predaja v dnešnej aukcii: 635 mil. eur) potvrdila trend klesajúcich požadovaných výnosov, keď priemerný akceptovaný výnos 10-ročných štátnych dlhopisov splatných v roku 2035 dosiahol úroveň 3,44 %. V polovici marca boli výnosy na našich desaťročných dlhopisoch o takmer 25 bázických bodov vyššie. Zároveň vidíme relatívne silný dopyt zo strany investorov po dlhších splatnostiach, čo sčasti odráža očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zvýšené riziko spomalenia hospodárskeho rastu, prípadne recesie. To by mohlo výnosy ďalej stlačiť nadol. Investori sa tak snažia využiť stále relatívne atraktívne úrovne výnosov. Vyšší dopyt po štátnych dlhopisoch môže súvisieť aj so širšou snahou inštitucionálnych investorov presunúť časť kapitálu z akciového trhu, kde panuje zvýšená volatilita, do bezpečnejších, resp. menej rizikových aktív s pevným výnosom. Naša riziková prirážka sa v porovnaní s predchádzajúcimi dvoma mesiacmi pohybuje o približne 15 bázických bodov (bp) vyššie na úrovni 100bp, keďže Slovensko ako malá a otvorená ekonomika s výraznou expozíciou na automobilový priemysel bude v prostredí vyhrotenej obchodnej vojny pod tlakom.
Slovensko patrí medzi najviac exponované krajiny eurozóny v súvislosti s dopadmi už zavedených, ako aj potenciálne hroziacich obchodných ciel. Aj napriek dočasnej pauze zo strany USA pri zavádzaní nových opatrení, naďalej ostávajú v platnosti 25 % clá na automobily vyrobené mimo územia Spojených štátov. To predstavuje významnú výzvu pre slovenský priemysel ako taký a teda aj pre potenciál ďalšieho ekonomického rastu. Celkovo však vývoj rizikovej prirážky zostáva z medziročného pohľadu pozitívny – zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka sa slovenský spread pohyboval na úrovni približne 125bp, dnes sa tak nachádza o približne 25bp nižšie. Finančné trhy od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. Slovensku vo financovaní naďalej pomáha integrácia do spoločného menového bloku. Kľúčovým elementom taktiež ostáva vzťah k EÚ a prístup k eurofondom, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch výrazne stimulovať rast slovenského HDP. Okrem globálneho vývoja bude pre ďalšie znižovanie našej rizikovej prirážky potrebné pokračovať v konsolidácii, znižovaní politického pnutia, podpore demokratických inštitúcií a teda v stabilizácii celkového prostredia.