Málo využívame čiastočné úväzky
Týždenný prehľad , 19. May
Od roku 2008 sa priemerný počet odpracovaných hodín v hlavnom zamestnaní na Slovensku znížil približne o dve hodiny týždenne. Ide o trend, ktorý zodpovedá vývoju v rámci celej Európskej únie, kde bol pokles na úrovni 1,9 hodiny. Pracujeme teda menej. V prepočte na celý rok to predstavuje zhruba 2,5 týždňa. Údaje zároveň ukazujú, že obyvatelia západných a severských členských štátov pracujú v priemere kratší čas. Vo veľkej miere je to spôsobené širším využívaním čiastočných úväzkov, najmä medzi ženami, čo môže zvyšovať mieru ich participácie na trhu práce, ale napríklad aj zhoršovať ukazovateľ rodového mzdového rozdielu . Na Slovensku pracujú na skrátený úväzok len približne 4 % zamestnancov. V oblasti geopolitiky a obchodných sporov došlo minulý týždeň k dočasnej dohode medzi Spojenými štátmi a Čínou, pričom vzájomne uvalené clá sa vrátili z iracionálnej roviny do roviny, ktorá má síce naďalej ďaleko od voľného obchodu (30 % USA resp. 10 % čínske clá), ale pre túto chvíľu ju možno považovať za výraznú eskaláciu situácie. Na druhej strane však zaznel návrh zo strany USA uvaliť sekundárne clá až do výšky 500 % na krajiny, ktoré nakupujú ruské energetické suroviny. Tento návrh by sa potenciálne mohol týkať aj Slovenska, no zatiaľ ho hodnotíme ako málo pravdepodobný. Slovenská ekonomika predbežne rástla v prvom štvrťroku 2025 len mierne. Medzikvartálny rast dosiahol 0,2 % a medziročný 0,9 %. Hoci ešte čakáme na podrobnejšiu štruktúru HDP, už teraz vieme, že k spomaleniu rastu došlo v oblasti spotreby domácností. To ostane naznačovali aj maloobchodné tržby, ktoré v prvom kvartáli vykazovali utlmený vývoj. Ratingová agentúra Fitch ponechala Slovensku hodnotenie na úrovni A- so stabilným výhľadom. Medzi hlavnými výzvami opätovne zdôraznila výzvy pochádzajúce z externého prostredia a potrebu pokračovať v konsolidácii verejných financií.
Podľa údajov Eurostatu za základe LFS v roku 2024 dosiahla priemerná skutočná týždenná odpracovaná doba v hlavnom zamestnaní pre pracujúcich vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-27 hodnotu 36,0 hodiny (vrátane plného aj čiastočného úväzku). V roku 2008 to bolo ešte 37,9 hodiny. Podrobnejší pohľad na jednotlivé krajiny EÚ ukazuje výrazné rozdiely. V roku 2024 bol najdlhší pracovný týždeň v Grécku (39,8 hodiny), Bulharsku (39,0) a Poľsku (38,9). Naopak, najkratší pracovný týždeň mali v Holanďania (32,1), nasledovaní Dánskom, Nemeckom a Rakúskom (33,9). Na Slovensku pracujeme v hlavnom zamestnaní počas týždňa v priemere 37,9 hodiny. Do tejto hodnoty sa počítajú aj nadčasy bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli zaplatené. Oproti roku 2008 pracujeme o takmer dve hodiny kratšie (-1,9). V rámci EÚ-27 sa priemerný počet odpracovaných hodín od roku 2008 znížil najmä v Rakúsku (-4,0 hodiny) a susednom Česku (-3,7). Výsledky výrazne ovplyvňuje rôzny podiel pracovníkov na čiastočný úväzok medzi krajinami, ako aj rozdiely v právnych rámcoch a bežnej dĺžke pracovného týždňa v jednotlivých krajinách. Práve v čiastočných úväzkoch možno hľadať kľúč ku výrazne nižším hodnotám v západných a severných krajinách, alebo napríklad aj v susednom Rakúsku.Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 pracuje na Slovensku na čiastočný úväzok iba približne 4 % zamestnaných vo veku 20 až 64 rokov. V porovnaní s priemerom eurozóny, ktorý dosahuje takmer 20 %, a priemerom celej EÚ-27 na úrovni 17 %, ide o výrazne nižší podiel. V susednom Rakúsku je situácia odlišná, keďže až 31 % zamestnaných pracuje na skrátený úväzok. Tento typ pracovného pomeru tu preferuje približne polovica žien, no iba 12 % mužov. Takýto rozdiel je však aj jedným z faktorov, ktoré v Rakúsku prispievajú k vyššiemu rodovému mzdovému rozdielu. Zároveň však vysoký podiel čiastočných úväzkov poukazuje na väčšiu flexibilitu pracovného trhu. Slovensko sa so štvrtým najnižším podielom využívania skrátených úväzkov v rámci EÚ-27 stále nachádza v pásme výrazného nevyužitého potenciálu. Potenciálny priestor pre rozvoj čiastočných úväzkov vidieť najmä v efektívnejšom zapájaní žien počas alebo tesne po rodičovskej dovolenke (ktorá je nás najdlhšia v EÚ) na pracovnom trhu a vo vytváraní podmienok, ktoré by umožnili lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život. Samozrejme nie len u žien. Limity sú, prirodzene, dané aj štruktúrou ekonomiky. No s postupným presunom smerom k službám a znalostne orientovaným odvetviam bude aj rastúce využívanie flexibilných foriem práce, vrátane čiastočných úväzkov, pravdepodobne prirodzenou súčasťou vývoja.
Hoci sa pokles priemernej odpracovanej doby o dve hodiny týždenne môže zdať ako marginálny posun, pri pohľade na celý rok, počítame so 47 pracovnými týždňami (teda s odpočítaním 5 týždňov dovolenky), ide v priemere o prácu v objeme takmer 2,5 pracovného týždňa na jedného zamestnaného. Pri hodinovom prepočte a predpoklade približne 2,4 milióna pracujúcich na Slovensku to predstavuje menej práce na úrovni viac ako 220 miliónov hodín ročne, ktoré sme mohli stráviť mimo hlavného zamestnania. To všetko pri raste ekonomiky. V priemere teda pracujeme menej a zároveň bohatneme, čo je fakticky jednoduchá definícia pokroku. Časť týchto hodín nepochybne smerovala do vedľajších pracovných činností, no významná časť mohla byť využitá aj na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, na zvyšovanie kvalifikácie, alebo na obľúbené voľnočasové aktivity. V mnohých prípadoch tak išlo o aktívnu formu spotreby, ktorá zároveň podporila slovenskú ekonomiku. Na druhej strane netreba zabúdať, že práca a najmä rast produktivity sú nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj našej ekonomiky. Z tohto pohľadu si preto rozhodne nemôžeme dovoliť zaspať na vavrínoch. Výzvy v podobe posunu k znalostnej ekonomike či väčše j miere služieb, menej práce v noci či vyššia miera robotizácie môžu životnú úroveň na Slovensku ďalej posúvať. Nevyhnutným predpokladom je budovanie odolnej a flexibilnej ekonomiky, pričom nemožno zabúdať na pracovníkov, často v priemysle či nízkokvalifikovaných činnostiach, ktorí môžu byť rýchlym zmenám vystavení najviac.
Minister zahraničných USA vecí Marco Rubio minulý týždeň predstavil návrh na zavedenie tvrdých sankcií voči krajinám (clá až do výšky 500%), ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy a energetických produktov. Návrh podporuje vplyvný senátor Lindsey Grahamom, ktorý vie dodať podporu viac ako 70 senátorov (zo 100). Cieľom je obmedziť príjmy ruského štátneho rozpočtu a zvýšiť tlak na prezidenta Putina pri ochote rokovať o zastavení bojov na Ukrajine. Návrh treba vnímať primárne ako tvrdý vyjednávací nástroj, a preto ho zatiaľ hodnotíme ako hypotetický scenár s nízkou pravdepodobnosťou realizácie. Neistota sa však stáva novým normálom. Primárnym cieľom týchto tzv. sekundárnych sankcií sú najmä veľké ekonomiky ako Čína či India (alebo aj Španielsko, Turecko či Taliansko), ktoré majú geopolitickú a ekonomickú váhu na ovplyvnenie krokov prezidenta Putina. Konkrétne podmienky návrhu nie sú známe a je pravdepodobné, že v praxi by existovali výnimky, ktoré by zmierňovali dopady na americkú ekonomiku. V prípade obchodnej vojny medzi Čínou a USA sme už videli, že sadzby nad úrovňou 100 % presahujú rámec konštruktívneho vyjednávania. Nový návrh sekundárnych ciel preto v zásade ohrozuje čerstvo dosiahnutú deeskalačnú dohodu medzi USA a Čínou, ktorú obe strany vyhlasujú za svoje víťazstvo.
Slovensko dnes v konkurenčnej časti aukcii štátnych dlhopisoch predalo dlhopisy v objeme 607 miliónov EUR pri celkovom dopyte 1,6 miliardy EUR. Investori prejavili záujem najmä o dlhšie splatnosti dlhopisov s maturitou v roku 2033 a 2035. Priemerný výnos na dlhopise so splatnosťou 02/2035 (10 rokov) dosiahol úroveň 3,47 %. Dopyt aj objem predaja ostali na podobnej úrovni ako v minulom mesiaci. Relatívne silný dopyt zo strany investorov po dlhších splatnostiach z časti odráža očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zvýšené riziko spomalenia hospodárskeho rastu, prípadne recesie. To by mohlo výnosy potenciálne stlačiť nadol. Investori sa tak snažia využiť stále relatívne atraktívne úrovne výnosov. Naša riziková prirážka sa po minulo mesačnom náraste k úrovni 100 bázických bodov mierne korigovala k úrovniam okolo 90 bázických bodov, čo možno pripísať deeskalácií výziev z externého prostredia, ktoré priniesli obchodné vojny a vyššia miera protekcionistických opatrení (ciel). Slovensko ako malá a otvorená ekonomika s výraznou expozíciou na automobilový priemysel je v prostredí vyhrotenej obchodnej vojny naďalej pod tlakom. Finančné trhy od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. V prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty však bude nevyhnutné prijať aj opatrenia, ktoré posilnia odolnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Pôjde o náročnú, no kľúčovú úlohu pre udržateľný rast v nasledujúcich rokoch. Slovensku vo financovaní naďalej pomáha integrácia do spoločného menové bloku - eurozóny. Kľúčovým elementom taktiež ostáva vzťah k EÚ a prístup k eurofondom, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch výrazne stimulovať rast slovenského HDP. Okrem globálneho vývoja bude pre pozitívny vývoj našej rizikovej prirážky potrebné pokračovať v konsolidácií, znižovaní politického pnutia, podpore demokratických inštitúcií a teda v stabilizácií celkového prostredia. Podľa nášho odhadu sú potreby financovania Slovenska na rok 2025 pokryté približne na 58 %.
Ratingová agentúra Fitch potvrdila rating Slovenska na úrovni A- so stabilným výhľadom. Nezmenené hodnotenie Slovenska je podporené členstvom v EÚ a eurozóne, čo zabezpečuje makroekonomickú stabilitu a stabilný prílev fondov EÚ, ktoré v najbližších rokov budú podporovať rast slovenskej ekonomiky. Silnými stránkami Slovenska sú aj rozvinutý exportný sektor a stabilné priame zahraničné investície. Na druhej strane, rating obmedzujú vysoké fiškálne deficity, rastúci verejný dlh, starnúca populácia, nízka produktivita práce a vysoká závislosť od automobilového priemyslu, Nemecka, USA a dodávok energií z Ruska. Podobne ako v prípade agentúry S&P teda agentúra Fitch akcentovala výzvy z externého prostredia. Konsolidácia verejných financií je taktiež naďalej v hľadáčiku. Fitch očakáva, že v roku 2025 sa deficit fiškálne stabilizuje na úrovni 5,2 % HDP (v porovnaní s mediánom kategórie „A“ na úrovni 2,6 %), a to vďaka konsolidačným opatreniam zavedeným začiatkom roka. Očakávania agentúry sú pesimistickejšie v porovnaní s plánom vlády či našimi dohadmi, keď Fitch predpovedá zníženie fiškálneho deficitu na 4,6 % v roku 2026 a na 3,2 % v roku 2028. Tento odhad je vyšší ako vládna prognóza, čo odráža riziká spojené s volebným cyklom v roku 2027 a tesnou parlamentnou väčšinou vládnej koalície. Ďalšie riziká fiškálnej konsolidácie súvisia s geopolitickou neistotou. Fitch predpokladá, že verejný dlh Slovenska vzrastie na približne 62 % HDP v roku 2026 (v porovnaní s mediánom „A“ na úrovni 57 %), z úrovne 59,3 % v roku 2024. Stabilizáciu dlhu očakáva v roku 2028, na úrovni vyše 64 %. Nárast dlhu je spôsobený vysokými primárnymi deficitmi, vrátane zvýšených výdavkov na obranu, a pomalším rastom nominálneho HDP. Agentúra Fitch nám zhoršila rating v decembri 2023, keďže aktuálne očakávania agentúry sú už teraz pesimistickejšie, neočakávame v tomto roku v hodnotení Slovenska bez prípadných šokov z externého alebo inertného prostredia výrazne zmeny v hodnotení. Samozrejme vzťah z inštitúciami EÚ ostáva pre Slovensko kľúčový.
Podľa údajov Eurostatu za základe LFS v roku 2024 dosiahla priemerná skutočná týždenná odpracovaná doba v hlavnom zamestnaní pre pracujúcich vo veku 20 – 64 rokov v EÚ-27 hodnotu 36,0 hodiny (vrátane plného aj čiastočného úväzku). V roku 2008 to bolo ešte 37,9 hodiny. Podrobnejší pohľad na jednotlivé krajiny EÚ ukazuje výrazné rozdiely. V roku 2024 bol najdlhší pracovný týždeň v Grécku (39,8 hodiny), Bulharsku (39,0) a Poľsku (38,9). Naopak, najkratší pracovný týždeň mali v Holanďania (32,1), nasledovaní Dánskom, Nemeckom a Rakúskom (33,9). Na Slovensku pracujeme v hlavnom zamestnaní počas týždňa v priemere 37,9 hodiny. Do tejto hodnoty sa počítajú aj nadčasy bez ohľadu na to, či boli, alebo neboli zaplatené. Oproti roku 2008 pracujeme o takmer dve hodiny kratšie (-1,9). V rámci EÚ-27 sa priemerný počet odpracovaných hodín od roku 2008 znížil najmä v Rakúsku (-4,0 hodiny) a susednom Česku (-3,7). Výsledky výrazne ovplyvňuje rôzny podiel pracovníkov na čiastočný úväzok medzi krajinami, ako aj rozdiely v právnych rámcoch a bežnej dĺžke pracovného týždňa v jednotlivých krajinách. Práve v čiastočných úväzkoch možno hľadať kľúč ku výrazne nižším hodnotám v západných a severných krajinách, alebo napríklad aj v susednom Rakúsku.Podľa údajov Eurostatu z roku 2024 pracuje na Slovensku na čiastočný úväzok iba približne 4 % zamestnaných vo veku 20 až 64 rokov. V porovnaní s priemerom eurozóny, ktorý dosahuje takmer 20 %, a priemerom celej EÚ-27 na úrovni 17 %, ide o výrazne nižší podiel. V susednom Rakúsku je situácia odlišná, keďže až 31 % zamestnaných pracuje na skrátený úväzok. Tento typ pracovného pomeru tu preferuje približne polovica žien, no iba 12 % mužov. Takýto rozdiel je však aj jedným z faktorov, ktoré v Rakúsku prispievajú k vyššiemu rodovému mzdovému rozdielu. Zároveň však vysoký podiel čiastočných úväzkov poukazuje na väčšiu flexibilitu pracovného trhu. Slovensko sa so štvrtým najnižším podielom využívania skrátených úväzkov v rámci EÚ-27 stále nachádza v pásme výrazného nevyužitého potenciálu. Potenciálny priestor pre rozvoj čiastočných úväzkov vidieť najmä v efektívnejšom zapájaní žien počas alebo tesne po rodičovskej dovolenke (ktorá je nás najdlhšia v EÚ) na pracovnom trhu a vo vytváraní podmienok, ktoré by umožnili lepšie zosúladiť pracovný a rodinný život. Samozrejme nie len u žien. Limity sú, prirodzene, dané aj štruktúrou ekonomiky. No s postupným presunom smerom k službám a znalostne orientovaným odvetviam bude aj rastúce využívanie flexibilných foriem práce, vrátane čiastočných úväzkov, pravdepodobne prirodzenou súčasťou vývoja.
Hoci sa pokles priemernej odpracovanej doby o dve hodiny týždenne môže zdať ako marginálny posun, pri pohľade na celý rok, počítame so 47 pracovnými týždňami (teda s odpočítaním 5 týždňov dovolenky), ide v priemere o prácu v objeme takmer 2,5 pracovného týždňa na jedného zamestnaného. Pri hodinovom prepočte a predpoklade približne 2,4 milióna pracujúcich na Slovensku to predstavuje menej práce na úrovni viac ako 220 miliónov hodín ročne, ktoré sme mohli stráviť mimo hlavného zamestnania. To všetko pri raste ekonomiky. V priemere teda pracujeme menej a zároveň bohatneme, čo je fakticky jednoduchá definícia pokroku. Časť týchto hodín nepochybne smerovala do vedľajších pracovných činností, no významná časť mohla byť využitá aj na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom, na zvyšovanie kvalifikácie, alebo na obľúbené voľnočasové aktivity. V mnohých prípadoch tak išlo o aktívnu formu spotreby, ktorá zároveň podporila slovenskú ekonomiku. Na druhej strane netreba zabúdať, že práca a najmä rast produktivity sú nevyhnutným predpokladom pre ďalší rozvoj našej ekonomiky. Z tohto pohľadu si preto rozhodne nemôžeme dovoliť zaspať na vavrínoch. Výzvy v podobe posunu k znalostnej ekonomike či väčše j miere služieb, menej práce v noci či vyššia miera robotizácie môžu životnú úroveň na Slovensku ďalej posúvať. Nevyhnutným predpokladom je budovanie odolnej a flexibilnej ekonomiky, pričom nemožno zabúdať na pracovníkov, často v priemysle či nízkokvalifikovaných činnostiach, ktorí môžu byť rýchlym zmenám vystavení najviac.
Minister zahraničných USA vecí Marco Rubio minulý týždeň predstavil návrh na zavedenie tvrdých sankcií voči krajinám (clá až do výšky 500%), ktoré pokračujú v nákupe ruskej ropy a energetických produktov. Návrh podporuje vplyvný senátor Lindsey Grahamom, ktorý vie dodať podporu viac ako 70 senátorov (zo 100). Cieľom je obmedziť príjmy ruského štátneho rozpočtu a zvýšiť tlak na prezidenta Putina pri ochote rokovať o zastavení bojov na Ukrajine. Návrh treba vnímať primárne ako tvrdý vyjednávací nástroj, a preto ho zatiaľ hodnotíme ako hypotetický scenár s nízkou pravdepodobnosťou realizácie. Neistota sa však stáva novým normálom. Primárnym cieľom týchto tzv. sekundárnych sankcií sú najmä veľké ekonomiky ako Čína či India (alebo aj Španielsko, Turecko či Taliansko), ktoré majú geopolitickú a ekonomickú váhu na ovplyvnenie krokov prezidenta Putina. Konkrétne podmienky návrhu nie sú známe a je pravdepodobné, že v praxi by existovali výnimky, ktoré by zmierňovali dopady na americkú ekonomiku. V prípade obchodnej vojny medzi Čínou a USA sme už videli, že sadzby nad úrovňou 100 % presahujú rámec konštruktívneho vyjednávania. Nový návrh sekundárnych ciel preto v zásade ohrozuje čerstvo dosiahnutú deeskalačnú dohodu medzi USA a Čínou, ktorú obe strany vyhlasujú za svoje víťazstvo.
Slovensko dnes v konkurenčnej časti aukcii štátnych dlhopisoch predalo dlhopisy v objeme 607 miliónov EUR pri celkovom dopyte 1,6 miliardy EUR. Investori prejavili záujem najmä o dlhšie splatnosti dlhopisov s maturitou v roku 2033 a 2035. Priemerný výnos na dlhopise so splatnosťou 02/2035 (10 rokov) dosiahol úroveň 3,47 %. Dopyt aj objem predaja ostali na podobnej úrovni ako v minulom mesiaci. Relatívne silný dopyt zo strany investorov po dlhších splatnostiach z časti odráža očakávania ďalšieho uvoľňovania menovej politiky a zvýšené riziko spomalenia hospodárskeho rastu, prípadne recesie. To by mohlo výnosy potenciálne stlačiť nadol. Investori sa tak snažia využiť stále relatívne atraktívne úrovne výnosov. Naša riziková prirážka sa po minulo mesačnom náraste k úrovni 100 bázických bodov mierne korigovala k úrovniam okolo 90 bázických bodov, čo možno pripísať deeskalácií výziev z externého prostredia, ktoré priniesli obchodné vojny a vyššia miera protekcionistických opatrení (ciel). Slovensko ako malá a otvorená ekonomika s výraznou expozíciou na automobilový priemysel je v prostredí vyhrotenej obchodnej vojny naďalej pod tlakom. Finančné trhy od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. V prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty však bude nevyhnutné prijať aj opatrenia, ktoré posilnia odolnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Pôjde o náročnú, no kľúčovú úlohu pre udržateľný rast v nasledujúcich rokoch. Slovensku vo financovaní naďalej pomáha integrácia do spoločného menové bloku - eurozóny. Kľúčovým elementom taktiež ostáva vzťah k EÚ a prístup k eurofondom, ktoré budú v najbližších dvoch rokoch výrazne stimulovať rast slovenského HDP. Okrem globálneho vývoja bude pre pozitívny vývoj našej rizikovej prirážky potrebné pokračovať v konsolidácií, znižovaní politického pnutia, podpore demokratických inštitúcií a teda v stabilizácií celkového prostredia. Podľa nášho odhadu sú potreby financovania Slovenska na rok 2025 pokryté približne na 58 %.
Ratingová agentúra Fitch potvrdila rating Slovenska na úrovni A- so stabilným výhľadom. Nezmenené hodnotenie Slovenska je podporené členstvom v EÚ a eurozóne, čo zabezpečuje makroekonomickú stabilitu a stabilný prílev fondov EÚ, ktoré v najbližších rokov budú podporovať rast slovenskej ekonomiky. Silnými stránkami Slovenska sú aj rozvinutý exportný sektor a stabilné priame zahraničné investície. Na druhej strane, rating obmedzujú vysoké fiškálne deficity, rastúci verejný dlh, starnúca populácia, nízka produktivita práce a vysoká závislosť od automobilového priemyslu, Nemecka, USA a dodávok energií z Ruska. Podobne ako v prípade agentúry S&P teda agentúra Fitch akcentovala výzvy z externého prostredia. Konsolidácia verejných financií je taktiež naďalej v hľadáčiku. Fitch očakáva, že v roku 2025 sa deficit fiškálne stabilizuje na úrovni 5,2 % HDP (v porovnaní s mediánom kategórie „A“ na úrovni 2,6 %), a to vďaka konsolidačným opatreniam zavedeným začiatkom roka. Očakávania agentúry sú pesimistickejšie v porovnaní s plánom vlády či našimi dohadmi, keď Fitch predpovedá zníženie fiškálneho deficitu na 4,6 % v roku 2026 a na 3,2 % v roku 2028. Tento odhad je vyšší ako vládna prognóza, čo odráža riziká spojené s volebným cyklom v roku 2027 a tesnou parlamentnou väčšinou vládnej koalície. Ďalšie riziká fiškálnej konsolidácie súvisia s geopolitickou neistotou. Fitch predpokladá, že verejný dlh Slovenska vzrastie na približne 62 % HDP v roku 2026 (v porovnaní s mediánom „A“ na úrovni 57 %), z úrovne 59,3 % v roku 2024. Stabilizáciu dlhu očakáva v roku 2028, na úrovni vyše 64 %. Nárast dlhu je spôsobený vysokými primárnymi deficitmi, vrátane zvýšených výdavkov na obranu, a pomalším rastom nominálneho HDP. Agentúra Fitch nám zhoršila rating v decembri 2023, keďže aktuálne očakávania agentúry sú už teraz pesimistickejšie, neočakávame v tomto roku v hodnotení Slovenska bez prípadných šokov z externého alebo inertného prostredia výrazne zmeny v hodnotení. Samozrejme vzťah z inštitúciami EÚ ostáva pre Slovensko kľúčový.