Dobrá reforma samospráv nám môže pomôcť
Týždenný prehľad , 26. May
Téma reformy samospráv sa v uplynulých dňoch opäť objavila vo verejnej diskusii, a preto sa v dnešnom týždenníku vraciame k našim minuloročným postrehom o počte municipalít v krajinách EÚ-27. Slovensko patrí medzi štáty s najvyšším počtom samospráv v prepočte na obyvateľa. S takmer 54 municipalitami na 100-tisíc obyvateľov sme druhí v EÚ-27, hneď za Českou republikou. Tento stav výrazne kontrastuje s krajinami ako Fínsko či Poľsko, kde je počet samospráv násobne nižší. Rozdrobená štruktúra verejnej správy na Slovensku vytvára priestor na zefektívnenie riadenia, ktoré by mohlo priniesť nielen finančné úspory, ale aj kvalitnejšie služby pre občanov. Silnejšie a funkčnejšie samosprávy zároveň zvyšujú pravdepodobnosť, že investície či eurofondy sa do regiónov dostanú rýchlejšie a cielenejšie, čo ostatne môže prispieť k rozvoju územia aj tvorbe nových pracovných miest. Kľúčovým predpokladom úspechu každej reformy bude rozvoj digitálnej infraštruktúry a širšia dostupnosť online služieb, vďaka ktorým si občania budú môcť vybaviť väčšinu administratívy pohodlne z domu a teda bez ohľadu na to, kde sídli ich obecný úrad či spracovateľské centrum. Vyššia transparentnosť v správe verejných financií by mala byť samozrejmosťou. V priebehu času ako spoločnosť bohatneme, čo sa odráža aj na raste počtu áut. V západných krajinách je však tento rast prirodzene miernejší, pričom badať známky stagnácie, ale aj zmeny spotrebiteľského správania, ktoré môžu zásadne ovplyvniť budúcnosť európskeho automobilového priemyslu. Výzvy v tejto budú ešte umocnené demografickou zmenou. Medzitým Donald Trump vyostril rétoriku v súvislosti s vyjednávaním o tzv. „recipročných“ clách. Hoci na dosiahnutie dohody zostáva čas do začiatku júla, na rokovacom stole sa objavila hrozba zavedenia až 50 % ciel.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou hustotou samospráv v Európskej únii. Na 100 tisíc obyvateľov u nás pripadá takmer 54 municipalít. Vyšší pomer má už len Česko (59), tesne za nami nasleduje Francúzsko (52). Pre porovnanie, vo Fínsku, ktoré má podobný počet obyvateľov ako Slovensko, je tento počet takmer desaťnásobne nižší (5,6 samosprávy na 100 tisíc obyvateľov). V susednom Poľsku je pomer osem násobne (6,5). Práve Poľsko býva často uvádzané ako príklad úspešného čerpania eurofondov na úrovni miest a obcí. Maďarsko (32,5) aj Rakúsko (23,5) síce dosahujú desiatky samospráv na 100-tisíc obyvateľov, no stále ide o výrazne nižšie hodnoty než na Slovensku. Priemerná veľkosť samosprávy na Slovensku je približne 1 850 obyvateľov. Viac ako 80 % obcí má menej obyvateľov, pričom v týchto obciach žije spolu menej ako tretina populácie krajiny. Vo Fínsku, ktoré má výrazne menej municipalít, pritom pripadá na jednu samosprávu v priemere okolo 17 850 obyvateľov. Primerané zníženie počtu subjektov verejnej správy by nutne neznamenalo centralizáciu moci, ale predovšetkým zvýšenie efektívnosti pri riadení verejných zdrojov na regionálnej úrovni. Takzvaná „lokálna centralizácia“ by mohla priniesť občanom kvalitnejšie, dostupnejšie a najmä lacnejšie verejné služby. Zároveň by uľahčila aj prenášanie kompetencií na úroveň samospráv, čo počas posledných volieb požadovali viaceré politické strany.
Výdavky obcí a vyšších územných celkov dnes dosahujú približne 5 % HDP. Ide o objem prostriedkov, v rámci ktorého by bolo možné optimalizáciou ušetriť desiatky až stovky miliónov eur. Samozrejme nutnou podmienkou pre úspešnú reformu je zmena bez toho, aby sa ohrozila dostupnosť či kvalitu služieb. Jedným z prvých krokov k zefektívneniu služieb samospráv by mohlo byť diskutované zriadenie centier zdieľaných služieb, ktoré by prevzali značnú časť administratívnej agendy a zabezpečili jej profesionálne a jednotné spracovanie. Paralelne by mala postupne prebiehať aj hlbšia integrácia obcí a to najmä pri príprave a riadení väčších investičných a rozvojových projektov. To si však bude vyžadovať aj reformu rozhodovacích procesov, ktoré sú dnes rozdrobené medzi tisíce obcí (viac ako 2 900) s malou finančnou či personálnou kapacitou. Neoddeliteľnou súčasťou celého procesu by mala byť digitalizácia. Lepšie digitálne služby štátu a samospráv môžu výrazne prispieť k tomu, aby občania mohli väčšinu administratívnych úkonov vybaviť z pohodlia domova. Teda bez ohľadu na to, kde sa nachádza sídlo úradu. Vďaka digitalizácii je zároveň možné zachovať kultúrnu identitu jednotlivých miest a obcí, ktoré by aj naďalej plnili úlohu lokálnych kultúrnych a komunitných centier, aj keď budú vybrané kompetencie a služby riadené na úrovni širších celkov. Samozrejme, štruktúra osídlenia a geografické podmienky sa v jednotlivých krajinách líšia a môžu si vyžadovať odlišné modely verejnej správy. Napriek tomu však možno predpokladať, že Slovensko má ešte značný priestor na zefektívnenie riadenia samospráv. Akékoľvek zmeny by pochopiteľne nemali vychádzať len z počtu obyvateľov, ale zohľadniť aj územnú rozlohu a geografické špecifiká jednotlivých oblastí.
Podľa údajov Eurostatu (za rok 2023) má Slovensko 487 osobných áut na tisíc obyvateľov, čo nás radí na 20. miesto spomedzi krajín EÚ-27. Oproti roku 2004 sa tento ukazovateľ viac než zdvojnásobil (z 223 na 487 áut na 1000 obyvateľov). Najviac osobných áut na obyvateľa je registrovaných v Taliansku, Luxembursku a Fínsku, naopak najmenej v Lotyšsku, Rumunsku a Maďarsku. Najvýraznejší relatívny nárast od roku 20004 zaznamenalo Rumunsko (+185 %), nasledované Slovenskom (+118 %) a Poľskom (+89 %). Tento vývoj úzko súvisí s rastom ekonomickej úrovne krajín strednej a východnej Európy. Vlastníctvo osobného auta sa tu dlhodobo spájalo nielen s praktickosťou, ale aj s vyjadrením sociálneho postavenia a úspechu. Auto v mnohých prípadoch symbolizovalo dosiahnutie vyššej životnej úrovne, nezávislosť a vstup do strednej triedy. Na druhej strane, krajiny ako Švédsko (+4 %), Luxembursko (+4 %) či Nemecko (+8 %) zaznamenali za rovnaké obdobie len mierny nárast, čo naznačuje odlišné hodnotové nastavenie, ale aj vyššiu úroveň bohatstva v referenčnom roku 2004. V západných a severských štátoch je auto čoraz menej vnímané ako symbol statusu. Dôležité sú aj ekologické aspekty, kvalita verejnej dopravy či život v mestách, kde vlastníctvo auta nie je nevyhnutnosťou.
Zaujímavý vývoj možno očakávať aj v postojoch mladších generácií. V mnohých západných krajinách je badať trend, že mladí ľudia kladú väčší dôraz na udržateľnosť, flexibilitu a digitálne riešenia. Vlastniť auto už pre nich nie je samozrejmosťou ani prioritou. Mladí často uprednostňujú carsharing, bicykel, MHD či kombináciu rôznych druhov mobility. Ak sa tento trend rozšíri aj do strednej a východnej Európy, môžeme v budúcnosti očakávať spomalenie rastu počtu áut na obyvateľa, najmä vo väčších mestách, kde budú mať ľudia lepšie alternatívy k individuálnej doprave. Zmena trendov predstavuje významnú výzvu pre európsky automobilový priemysel, ktorý sa bude musieť vyrovnať s klesajúcim dopytom na domácom trhu a to v čase, keď čelí čoraz ostrejšej konkurencii zo strany výrobcov mimo Európy, najmä čínskej konkurencií v segmente elektrických áut. Pre Slovensko ako krajinu, ktorá v prepočte na počet obyvateľov vyrába najviac aut na svete (198 áut/1000 obyvateľov) ide o jednu z kľúčových výziev.
Ak vnímame vlastníctvo auta ako ukazovateľ životnej úrovne, regionálny pohľad na Slovensko odhaľuje zaujímavé, ale očakávané, rozdiely. V relatívnom vyjadrení si najviac polepšili obyvatelia stredného Slovenska, kde počet osobných vozidiel na 1000 obyvateľov vzrástol od roku 2004 až o 132 %. Najmenší nárast zaznamenal Bratislavský kraj, „iba“ o 83 %, čo je však prirodzené vzhľadom na už východiskovo vysokú úroveň. Z vyššieho základu je tempo rastu spravidla nižšie. V roku 2023 dosiahol Bratislavský kraj priemer 668 áut na tisícku obyvateľov, čo zodpovedá celonárodnému priemeru Fínska (664). Naopak, východné Slovensko zaostávalo – jeho priemer (405) bol nižší než celkový priemer Rumunska (425). Aj dlhodobý vývoj podielu jednotlivých regiónov na celoslovenskom priemere ukazuje zmeny. Bratislavský kraj mal v roku 2004 až 164 % celoslovenského priemeru, no do roku 2023 sa tento podiel znížil na 137 %. Naopak, východné Slovensko si svoj podiel udržalo na stabilnej úrovni okolo 83 %. Západné Slovensko si mierne polepšilo (z 102 % na 105 %) a stredné Slovensko výrazne vzrástlo z 87 % na 93 %.
Slovensko patrí medzi krajiny s najvyššou hustotou samospráv v Európskej únii. Na 100 tisíc obyvateľov u nás pripadá takmer 54 municipalít. Vyšší pomer má už len Česko (59), tesne za nami nasleduje Francúzsko (52). Pre porovnanie, vo Fínsku, ktoré má podobný počet obyvateľov ako Slovensko, je tento počet takmer desaťnásobne nižší (5,6 samosprávy na 100 tisíc obyvateľov). V susednom Poľsku je pomer osem násobne (6,5). Práve Poľsko býva často uvádzané ako príklad úspešného čerpania eurofondov na úrovni miest a obcí. Maďarsko (32,5) aj Rakúsko (23,5) síce dosahujú desiatky samospráv na 100-tisíc obyvateľov, no stále ide o výrazne nižšie hodnoty než na Slovensku. Priemerná veľkosť samosprávy na Slovensku je približne 1 850 obyvateľov. Viac ako 80 % obcí má menej obyvateľov, pričom v týchto obciach žije spolu menej ako tretina populácie krajiny. Vo Fínsku, ktoré má výrazne menej municipalít, pritom pripadá na jednu samosprávu v priemere okolo 17 850 obyvateľov. Primerané zníženie počtu subjektov verejnej správy by nutne neznamenalo centralizáciu moci, ale predovšetkým zvýšenie efektívnosti pri riadení verejných zdrojov na regionálnej úrovni. Takzvaná „lokálna centralizácia“ by mohla priniesť občanom kvalitnejšie, dostupnejšie a najmä lacnejšie verejné služby. Zároveň by uľahčila aj prenášanie kompetencií na úroveň samospráv, čo počas posledných volieb požadovali viaceré politické strany.
Výdavky obcí a vyšších územných celkov dnes dosahujú približne 5 % HDP. Ide o objem prostriedkov, v rámci ktorého by bolo možné optimalizáciou ušetriť desiatky až stovky miliónov eur. Samozrejme nutnou podmienkou pre úspešnú reformu je zmena bez toho, aby sa ohrozila dostupnosť či kvalitu služieb. Jedným z prvých krokov k zefektívneniu služieb samospráv by mohlo byť diskutované zriadenie centier zdieľaných služieb, ktoré by prevzali značnú časť administratívnej agendy a zabezpečili jej profesionálne a jednotné spracovanie. Paralelne by mala postupne prebiehať aj hlbšia integrácia obcí a to najmä pri príprave a riadení väčších investičných a rozvojových projektov. To si však bude vyžadovať aj reformu rozhodovacích procesov, ktoré sú dnes rozdrobené medzi tisíce obcí (viac ako 2 900) s malou finančnou či personálnou kapacitou. Neoddeliteľnou súčasťou celého procesu by mala byť digitalizácia. Lepšie digitálne služby štátu a samospráv môžu výrazne prispieť k tomu, aby občania mohli väčšinu administratívnych úkonov vybaviť z pohodlia domova. Teda bez ohľadu na to, kde sa nachádza sídlo úradu. Vďaka digitalizácii je zároveň možné zachovať kultúrnu identitu jednotlivých miest a obcí, ktoré by aj naďalej plnili úlohu lokálnych kultúrnych a komunitných centier, aj keď budú vybrané kompetencie a služby riadené na úrovni širších celkov. Samozrejme, štruktúra osídlenia a geografické podmienky sa v jednotlivých krajinách líšia a môžu si vyžadovať odlišné modely verejnej správy. Napriek tomu však možno predpokladať, že Slovensko má ešte značný priestor na zefektívnenie riadenia samospráv. Akékoľvek zmeny by pochopiteľne nemali vychádzať len z počtu obyvateľov, ale zohľadniť aj územnú rozlohu a geografické špecifiká jednotlivých oblastí.
Podľa údajov Eurostatu (za rok 2023) má Slovensko 487 osobných áut na tisíc obyvateľov, čo nás radí na 20. miesto spomedzi krajín EÚ-27. Oproti roku 2004 sa tento ukazovateľ viac než zdvojnásobil (z 223 na 487 áut na 1000 obyvateľov). Najviac osobných áut na obyvateľa je registrovaných v Taliansku, Luxembursku a Fínsku, naopak najmenej v Lotyšsku, Rumunsku a Maďarsku. Najvýraznejší relatívny nárast od roku 20004 zaznamenalo Rumunsko (+185 %), nasledované Slovenskom (+118 %) a Poľskom (+89 %). Tento vývoj úzko súvisí s rastom ekonomickej úrovne krajín strednej a východnej Európy. Vlastníctvo osobného auta sa tu dlhodobo spájalo nielen s praktickosťou, ale aj s vyjadrením sociálneho postavenia a úspechu. Auto v mnohých prípadoch symbolizovalo dosiahnutie vyššej životnej úrovne, nezávislosť a vstup do strednej triedy. Na druhej strane, krajiny ako Švédsko (+4 %), Luxembursko (+4 %) či Nemecko (+8 %) zaznamenali za rovnaké obdobie len mierny nárast, čo naznačuje odlišné hodnotové nastavenie, ale aj vyššiu úroveň bohatstva v referenčnom roku 2004. V západných a severských štátoch je auto čoraz menej vnímané ako symbol statusu. Dôležité sú aj ekologické aspekty, kvalita verejnej dopravy či život v mestách, kde vlastníctvo auta nie je nevyhnutnosťou.
Zaujímavý vývoj možno očakávať aj v postojoch mladších generácií. V mnohých západných krajinách je badať trend, že mladí ľudia kladú väčší dôraz na udržateľnosť, flexibilitu a digitálne riešenia. Vlastniť auto už pre nich nie je samozrejmosťou ani prioritou. Mladí často uprednostňujú carsharing, bicykel, MHD či kombináciu rôznych druhov mobility. Ak sa tento trend rozšíri aj do strednej a východnej Európy, môžeme v budúcnosti očakávať spomalenie rastu počtu áut na obyvateľa, najmä vo väčších mestách, kde budú mať ľudia lepšie alternatívy k individuálnej doprave. Zmena trendov predstavuje významnú výzvu pre európsky automobilový priemysel, ktorý sa bude musieť vyrovnať s klesajúcim dopytom na domácom trhu a to v čase, keď čelí čoraz ostrejšej konkurencii zo strany výrobcov mimo Európy, najmä čínskej konkurencií v segmente elektrických áut. Pre Slovensko ako krajinu, ktorá v prepočte na počet obyvateľov vyrába najviac aut na svete (198 áut/1000 obyvateľov) ide o jednu z kľúčových výziev.
Ak vnímame vlastníctvo auta ako ukazovateľ životnej úrovne, regionálny pohľad na Slovensko odhaľuje zaujímavé, ale očakávané, rozdiely. V relatívnom vyjadrení si najviac polepšili obyvatelia stredného Slovenska, kde počet osobných vozidiel na 1000 obyvateľov vzrástol od roku 2004 až o 132 %. Najmenší nárast zaznamenal Bratislavský kraj, „iba“ o 83 %, čo je však prirodzené vzhľadom na už východiskovo vysokú úroveň. Z vyššieho základu je tempo rastu spravidla nižšie. V roku 2023 dosiahol Bratislavský kraj priemer 668 áut na tisícku obyvateľov, čo zodpovedá celonárodnému priemeru Fínska (664). Naopak, východné Slovensko zaostávalo – jeho priemer (405) bol nižší než celkový priemer Rumunska (425). Aj dlhodobý vývoj podielu jednotlivých regiónov na celoslovenskom priemere ukazuje zmeny. Bratislavský kraj mal v roku 2004 až 164 % celoslovenského priemeru, no do roku 2023 sa tento podiel znížil na 137 %. Naopak, východné Slovensko si svoj podiel udržalo na stabilnej úrovni okolo 83 %. Západné Slovensko si mierne polepšilo (z 102 % na 105 %) a stredné Slovensko výrazne vzrástlo z 87 % na 93 %.