Dianie na Blízkom východe posilňuje neistotu

Po americkom útoku na iránske jadrové zariadenia sa výrazne zvýšili obavy z možnej iránskej odvety formou narušenia dodávok ropy z Blízkeho východu, predovšetkým cez strategický Hormuzský prieliv. Irán, ako jeden z hlavných producentov a exportérov ropy, má vplyv na tento kľúčový koridor, ktorým prechádza približne 20 % svetovej ropy. Podľa iránskych štátnych médií parlament v nedeľu hlasoval za jeho uzavretie ako reakciu na americké útoky, avšak konečné rozhodnutie závisí od Najvyššej rady národnej bezpečnosti a najvyššieho duchovného vodcu. Otázna tiež ostáva realizovateľnosť takejto blokády. Ceny ropy rastú už od izraelských útokov z minulého týždňa a predchádzajúci pokles spôsobený obavami z globálnej recesie a zavádzania „recipročných“ ciel bol medzičasom plne zmazaný. Riziká plynúce z obchodných vojen však naďalej pretrvávajú a aktuálne skôr brzdia ďalší rast cien vyvolaný krízou na Blízkom východe. Slovenská ekonomika patrí vzhľadom na svoju vysokú energetickú náročnosť medzi najzraniteľnejšie v EÚ voči energetickým šokom. Ako vysoko sa ceny ropy vyšplhajú, bude závisieť od reakcie Iránu a ďalších kľúčových hráčov v regióne – viac jasno by do situácie mohli vniesť najbližšie hodiny až dni. Aktuálne nepredpokladáme cenový šok podobného rozsahu, aký nasledoval po vypuknutí vojny na Ukrajine v roku 2022. A dnes aj o osamelosti mladých v dobe plne prepojeného sveta.

Víkendový americký útok na iránske jadrové zariadenia zvyšuje geopolitické napätie a bude vysokopravdepodobne tlačiť ceny ropy signifikantne smerom nahor. Následne porastú aj ďalšie energetické komodity. Ďalší vývoj je pochopiteľne zatiaľ neistý. Iránska odveta môže byť len symbolická, ale môže ísť aj začiatok širšieho konfliktu v regióne, čo by znamenalo dlhodobejšie cenové šoky na energetických trhoch. Za pravdepodobný scenár možno považovať dlhodobé zvýšené napätie a aspoň čiastočné obmedzenia v exporte ropy, vrátane nejakej formy blokovania alebo útokov v Hormuzskom prielive. Nedávno uzavreté prímerie s rebelmi, ktorí útočili na lode v Červenom mori a podporoval ich Irán, je ako zástupný konflikt pochopiteľne opäť na stole. Z tohto pohľadu vidíme proinflačné tlaky, ktoré okrem priamych cien komodity ovplyvnia aj cenu prepravy a to kvôli potenciálne dlhším trasám a/alebo zvýšenému poisteniu lodí a nákladu. Plno formátová vojna sa zatiaľ ponúka ako menej pravdepodobný scenár. Očakávané zdražovanie ropy potenciálne nahráva aj Rusku, ktoré profituje z vyšších cien komodity a aj zvýšenej geopolitickej nestability. V napätej situáciu získa viac manévrovacieho priestoru.

Slovenská ekonomika ako vysoko energeticky náročná patrí medzi najexponovanejšie v EÚ voči energetickým šokom. Veľká časť nášho HDP a exportu závisí od energeticky intenzívnych odvetví (hutníctvo, chemický či automobilový priemysel). Spotreba energie na jednotku HDP je u nás nad priemerom EÚ, čo znamená, že akýkoľvek rast cien energií sa u nás prejaví výraznejšie. Prípadne razantný rast cien energií sa môže sekundárne preniesť významne aj do cien potravín, keďže ich výroba je energeticky náročná. Potraviny majú podstatnú váhu v našom spotrebnom košíku a preto by v druhej polovici roka mohli inflačné tlaky zosilnieť. V tejto chvíli naďalej očakávame, že priemerná inflácia v harmonizovanej metodike (HICP) skončí na úrovni tesne nad 4 %, ale riziká pre výraznejší rast cien, ktoré by pridali niekoľko desatín percenta sú rozhodne na stole. Ak chceme znížiť našu zraniteľnosť a budovať odolnosť, nevyhnutná bude transformácia hospodárstva smerom k digitalizácii, výskumu, službám a rozvoju nízko uhlíkových energetických technológií (najme OZE: hydro, slnko, vietor) v kombinácií s jadrovou energiou. V opačnom prípade nás každá ďalšia kríza na energetických trhoch postaví pred ešte väčšie náklady a potenciálne straty. Potreba energetickej odolnosti sa pochopiteľne týka celej EÚ.Ceny ropy Brent aj zemného plynu (TTF) v reakcii vzrástli – ropa Brent sa posunula smerom k úrovni 78 USD za barel, zatiaľ čo cena plynu sa pohybuje okolo 41,5 EUR/MWh. V medziročnom porovnaní je cena ropy stále nižšia o takmer 10 %, kým cena plynu zostáva približne o 20 % vyššie. Predchádzajúci pokles cien ropy spôsobený obavami z globálnej recesie, vyvolanej zavádzaním „recipročných“ ciel, bol už plne korigovaný. Treba však dodať, že riziká vyplývajúce z obchodných vojen naďalej pretrvávajú. Vyššia cena plynu zároveň znamená, že dopĺňanie európskych zásobníkov pred zimnou sezónou 2025/2026 bude finančne náročnejšie. V súčasnosti sú európske zásobníky naplnené na úrovni 56 %, pričom slovenské zásoby dosahujú zatiaľ 44 %. Vyššie ceny plynu na európskom trhu budú zaujímavejšie aj pre amerických producentov a exportérov LNG, čo pomôže znížiť tlak na potenciálne obmedzenia dostupnosti komodity v Európe.

Ako už písal aj kolega Matej Horňák už minulý týždeň, očakávame, že nárast cien ropy sa onedlho prejaví aj na cene tankovania. Súčasné ceny ropy Brent indikujú drahšie tankovanie o približne 10 centov za liter benzínu či nafty. Niektoré odhady hovoria, že v prípade vyostrenia konfliktu a väčších dopadov na infraštruktúru by cena mohla v dôsledku škôd a neistoty atakovať či dokonca presahovať 90 dolárov za barel, čo by prinieslo ceny na čerpacích straniacich blížiace sa k úrovni okolo 1,70 € za liter benzínu či 1,60 € za liter nafty. Pochopiteľne na konečnú cenu pohonných hmôt na čerpacích staniciach má vplyv aj daňová politika štátu či zvýšené náklady v súvislosti s prebiehajúcou konsolidáciou. Cena samotných pohonných hmôt tvorí iba približne polovicu ceny, ktorú zaplatí spotrebiteľ. Samozrejme ako vysoko sa vyberú ceny ropy bude záležať od reakcie Iránu a ostatných hráčov, rozuzlenie, či viac svetla do danej neistoty by mali priniesť najbližšie hodiny/dni. Na druhej strane aktuálne neočakávame obdobné cenové šoky, ako sme videli v prípade začiatku vojny na Ukrajine v roku 2022.

Dáta z USA ukazujú, že mladí ľudia vo veku 15 až 29 rokov trávia denne viac ako 6 hodín osamote. Spomedzi všetkých vekových kategórií ide o najväčší nárast takto tráveného času oproti roku 2010 (+45 %). Absolútne najviac času osamote strávia Američania vo veku 65+ a to až 8 hodín denne. Čas osamote sa síce môže spájať aj s online komunikáciou, (napr. telefonátmi, videochatom či aktivitou na sociálnych sieťach), stále však ide o čas bez fyzickej prítomnosti iných ľudí. Trend nárastu osamotenosti sa začal približne v roku 2014, teda približne v období, keď Facebook prekročil hranicu jednej miliardy používateľov a kúpil Instagram. Instagram následne zaznamenal prudký rast najmä medzi mladými používateľmi. Pandémia Covid-19 tento vývoj výrazne zdynamizovala. Osamotenosť sa začala tiež zvyšovať aj medzi staršou populáciou a doteraz sa nevrátila na predpandemickú úroveň. Aj keď je čas osamote často vyplnený digitálnou interakciou, výskumy ukazujú, že to nebráni rastu pocitov osamelosti, resp. môže že ich aj prehlbovať. Dlhodobá štúdia publikovaná v Journal of the American Medical Association (JAMA) odhalila, že takmer tretina detí od 11 rokov vykazuje znaky závislosti od smartfónov, sociálnych sietí a videohier. Kľúčovým zistením je, že problémom nie je množstvo času pri obrazovke, ale návykové vzorce správania, ako sú napr. silná túžba používať technológie, neschopnosť prestať, ako aj narušenie spánku, školských povinností či medziľudských vzťahov. Štúdia sledovala 4 285 detí vo veku 9–10 rokov počas štyroch rokov v rámci veľkého amerického výskumu vývoja adolescentného mozgu. Výsledky sú znepokojujúce, pretože takmer 33 % detí vykazuje známky digitálnej závislosti, resp. afinitu k nej. Až 5 % respondentov uviedlo samovražedné správanie, 18 % malo samovražedné myšlienky. Deti so silnejšími návykmi vedúcimi k závislosti mali 1,5-násobne vyššiu pravdepodobnosť výskytu duševných problémov než tie s nízkou mierou závislosti (zdroj: FT).

Výsledky výskumu teda poukazujú na potrebu odkladu vystaveniu detí digitálnym technológiám, kým nedosiahnu vyššiu mieru zrelosti a schopnosti zvládať návykové prostredie. Experti zároveň zdôrazňujú, že rodičia dnes čelia takmer nemožnej úlohe. Snažia sa ochrániť svoje deti vo svete navrhnutom pre dospelých, s komplikovanými a často neúčinnými rodičovskými kontrolami. Vedci preto apelujú na systémové riešenia a populačne orientované politiky, ktoré by nastavili nové normy a chránili duševné zdravie mladých. Poruchy spánku sú podľa odborníkov jedným z hlavných medzičlánkov medzi digitálnou závislosťou a psychickými ťažkosťami a preto je dôležité venovať sa aj týmto skrytým mechanizmom. Pochopiteľne širšie dopady v budúcnosti možno očakávať v nákladoch na potrebnú zdravotnú starostlivosť a meniaci sa pracovný trh. Kedysi sa rodičia báli, že ich deti budú fajčiť, dnes je potenciálne ohrozenie značne sofistikovanejšie.