ECB má na ruke dobré karty
Týždenný prehľad , 7. Okt.
Inflácia v eurozóne sa v septembri podľa predbežných údajov Eurostatu dostala pod dve percentá, keď medziročne vzrástla o 1,8 %. Tento vývoj posilnil očakávania, že Európska centrálna banka (ECB) bude pokračovať v znižovaní úrokových sadzieb. Čelní predstavitelia ECB v posledných dňoch naznačili, že znižovanie sadzieb v októbri je veľmi pravdepodobné. Napriek tomu však menová politika zostáva prísna, a to aj v prípade, že ECB do konca roka sadzby ešte dvakrát zníži. Výrazným faktorom poklesu inflácie boli energie, ktoré medziročne zlacneli o 6 %. Ceny energií pre domácnosti sa stabilizovali a ich rast v porovnaní s priemerom roka 2021 dosiahol podobné úrovne na Slovensku, ktoré výrazne ceny reguluje a napríklad v Holandsku, ktoré má zas výrazne liberálnejší trh s energiami. Štedrá regulácia cien energií pomohla Slovákom prekonať cenový šok, ale v konečnom dôsledku sa prejavila aj vo vyšších deficitoch verejných financií, ktoré teraz musí vláda krotiť prísnou konsolidáciou. V liberálnejšom nastavení cenotvorby doľahnú rasty cien na domácnosti priamo, ale po ich stabilizácií dochádza k rýchlejšiemu uvoľneniu. My sme si rast cien energií rozložili do dlhšieho obdobia, preto budú aj v nasledujúcich rokoch ovplyvňovať výšku inflácie (alebo deficit verejných financií).
Inflácia v eurozóne skončila v septembri predbežne pod dvoma percentami, keď podľa Eurostatu medziročne ceny rástli o 1,8 %. Prirodzene sa tak očakáva ďalšie znižovanie sadzieb zo strany ECB. Naďalej platí, že menová politika ostane utiahnutá a to aj v prípade, že ECB do konca roka zníži svoju sadzby ešte dvakrát. Ceny v sektore služieb v septembri rástli medziročne o 4,0 % (-1,0 % m/m), pričom na úrovni okolo štyroch percent sa rast cien v službách v eurozóne drží už od mája. Inflácia cien tovarov bez energií stagnovala na medziročnej úrovni 0,4 % pri 2,1 % raste cien v porovnaní s augustom. Výraznou postavou aktuálneho poklesu sú energie, ktoré medziročne poklesli o 6 %. Jadrová inflácia, meraná na položkách, ktoré reprezentujú približne 86 % spotrebného koša klesla iba mierne a v septembri medziročne predbežne dosiahla úroveň 2,7 % (0,1 % m/m).
Ak sa bližšie pozrieme na vývoj cien energií, tak vidíme, že po inflačných šokoch sa stabilizovali. Geopolitické rizika v podobe vyostrenia konfliktov na Ukrajine či Blízkom východe však ostávajú prítomné. Na Slovensku vzrástli ceny energií v porovnaní s priemerom roka 2021 o približne 25 %, pričom sme cenový šok prekonali relatívne ľahko najmä vďaka fiškálnym zásahom, ktoré síce dobré vyzerajú v štatistike inflácie, ale v konečnom dôsledku sa prejavia v deficitoch verejných financií, resp. pomohli nám aj peniaze z končiacich EÚ fondov, ktoré sme mohli využiť aj na energomoc. Naopak v Holandsku, kde je cenová politika zjavne liberálnejšia, dosiahol aktuálny rast cien v porovnaní s priemerom roka 2021 rovnakú úroveň ako na Slovensku. V prípade ďalšieho pozitívneho vývoja na svetových burzách tu budú ceny energií razantnejšie klesať aj ďalej, zatiaľ čo na Slovensku by mali v budúcom roku stúpať. Najmä cena plynu by mala zreflektovať doterajší trhový vývoj. Silná regulácia cien energií pre domácnosti nás ochránila pred cenovým šokom a výrazne, hoci draho, znížila infláciu na začiatku tohto roka. Efekt rastu cien sme si však iba viac rozložili v čase, resp. preniesli do deficitu verejných financií.
Z pohľadu celkovej inflácie v eurozóne ide o dobré dáta. Avšak iba relatívne mierny pokles jadrovej inflácie situáciu trochu zamotáva a preto ani pokles celkovej inflácie pod cieľovú úroveň nerobí z októbrového zníženia sadzieb úplne hotovú vec. Jadrové inflačné tlaky ostávajú v ekonomike prítomné, trh práce je stále napnutý, ale očakávané širšie oživenie ekonomiky eurozóny sa, ako sa zdá, posunulo na prelom rokov. Finančné trhy dávajú viac ako 95 % pravdepodobnosť tomu, že ECB bude budúci týždeň svoje sadzby ďalej znižovať o 0,25 %. Nedávne zníženie zo strany FED-u o 0,5 % taktiež rozšírilo manévrovací priestor a zvýšilo optimizmus na finančných trhoch. Čelní predstavitelia ECB v posledných dňoch naznačili, že znižovanie sadzieb v októbri je veľmi pravdepodobné. Inflačné očakávania spotrebiteľov v čase klesajú a vyzerajú byť dobre ukotvené. Rast miezd v eurozóne sa zmiernil, čo znamená aj zníženie tlaku na strane jadrovej inflácie, ktorý prichádzal najmä z pracovného trhu. Októbrové zníženie by už z veľkej časti malo byť v aktuálnych cenách na finačných trhoch zapracované. Do konca roka by tak malo pokračovať znižovanie úrokových sadzieb na úveroch pozvoľným tempom. Samozrejme, nie je ešte úplne vylúčená ani možnosť, že ECB teraz alebo neskôr v decembri skrotí prípadne až prílišný optimizmus finančných trhov a v znižovaní sadzieb si urobí ešte v tomto roku prestávku. Takýto scenár sa však zdá byť vo svetle posledných vyjadrení a prichádzajúcich dát ako menej pravdepodobný. Všetko nasvedčuje tomu, že ECB má pred budúco týždňovým zasadnutím dobré karty.
Inflácia v eurozóne skončila v septembri predbežne pod dvoma percentami, keď podľa Eurostatu medziročne ceny rástli o 1,8 %. Prirodzene sa tak očakáva ďalšie znižovanie sadzieb zo strany ECB. Naďalej platí, že menová politika ostane utiahnutá a to aj v prípade, že ECB do konca roka zníži svoju sadzby ešte dvakrát. Ceny v sektore služieb v septembri rástli medziročne o 4,0 % (-1,0 % m/m), pričom na úrovni okolo štyroch percent sa rast cien v službách v eurozóne drží už od mája. Inflácia cien tovarov bez energií stagnovala na medziročnej úrovni 0,4 % pri 2,1 % raste cien v porovnaní s augustom. Výraznou postavou aktuálneho poklesu sú energie, ktoré medziročne poklesli o 6 %. Jadrová inflácia, meraná na položkách, ktoré reprezentujú približne 86 % spotrebného koša klesla iba mierne a v septembri medziročne predbežne dosiahla úroveň 2,7 % (0,1 % m/m).
Ak sa bližšie pozrieme na vývoj cien energií, tak vidíme, že po inflačných šokoch sa stabilizovali. Geopolitické rizika v podobe vyostrenia konfliktov na Ukrajine či Blízkom východe však ostávajú prítomné. Na Slovensku vzrástli ceny energií v porovnaní s priemerom roka 2021 o približne 25 %, pričom sme cenový šok prekonali relatívne ľahko najmä vďaka fiškálnym zásahom, ktoré síce dobré vyzerajú v štatistike inflácie, ale v konečnom dôsledku sa prejavia v deficitoch verejných financií, resp. pomohli nám aj peniaze z končiacich EÚ fondov, ktoré sme mohli využiť aj na energomoc. Naopak v Holandsku, kde je cenová politika zjavne liberálnejšia, dosiahol aktuálny rast cien v porovnaní s priemerom roka 2021 rovnakú úroveň ako na Slovensku. V prípade ďalšieho pozitívneho vývoja na svetových burzách tu budú ceny energií razantnejšie klesať aj ďalej, zatiaľ čo na Slovensku by mali v budúcom roku stúpať. Najmä cena plynu by mala zreflektovať doterajší trhový vývoj. Silná regulácia cien energií pre domácnosti nás ochránila pred cenovým šokom a výrazne, hoci draho, znížila infláciu na začiatku tohto roka. Efekt rastu cien sme si však iba viac rozložili v čase, resp. preniesli do deficitu verejných financií.
Z pohľadu celkovej inflácie v eurozóne ide o dobré dáta. Avšak iba relatívne mierny pokles jadrovej inflácie situáciu trochu zamotáva a preto ani pokles celkovej inflácie pod cieľovú úroveň nerobí z októbrového zníženia sadzieb úplne hotovú vec. Jadrové inflačné tlaky ostávajú v ekonomike prítomné, trh práce je stále napnutý, ale očakávané širšie oživenie ekonomiky eurozóny sa, ako sa zdá, posunulo na prelom rokov. Finančné trhy dávajú viac ako 95 % pravdepodobnosť tomu, že ECB bude budúci týždeň svoje sadzby ďalej znižovať o 0,25 %. Nedávne zníženie zo strany FED-u o 0,5 % taktiež rozšírilo manévrovací priestor a zvýšilo optimizmus na finančných trhoch. Čelní predstavitelia ECB v posledných dňoch naznačili, že znižovanie sadzieb v októbri je veľmi pravdepodobné. Inflačné očakávania spotrebiteľov v čase klesajú a vyzerajú byť dobre ukotvené. Rast miezd v eurozóne sa zmiernil, čo znamená aj zníženie tlaku na strane jadrovej inflácie, ktorý prichádzal najmä z pracovného trhu. Októbrové zníženie by už z veľkej časti malo byť v aktuálnych cenách na finačných trhoch zapracované. Do konca roka by tak malo pokračovať znižovanie úrokových sadzieb na úveroch pozvoľným tempom. Samozrejme, nie je ešte úplne vylúčená ani možnosť, že ECB teraz alebo neskôr v decembri skrotí prípadne až prílišný optimizmus finančných trhov a v znižovaní sadzieb si urobí ešte v tomto roku prestávku. Takýto scenár sa však zdá byť vo svetle posledných vyjadrení a prichádzajúcich dát ako menej pravdepodobný. Všetko nasvedčuje tomu, že ECB má pred budúco týždňovým zasadnutím dobré karty.