Španielsko opäť ťahá eurozónu
Týždenný prehľad , 4. Nov.
Ekonomika eurozóny rástla v treťom štvrťroku výraznejšie než sa predpokladalo, za čo vďačí aj relatívne optimistickým výsledkom najväčších európskych krajín – vrátane často spomínaného Nemecka. A hoci nemecký priemysel už dlhšie obdobie bojuje s početnými problémami, aktivitu potiahli služby. Líderská pozícia v eurozóne však opäť pripadla Španielsku, ktoré je ťahúňom výkonu hospodárstva menového bloku už niekoľký kvartál za sebou - a to predovšetkým vďaka silnému impulzu prichádzajúcemu z turizmu. Dáta ukazujú, že za prvých deväť mesiacov bol počet turistov vyšší až o desatinu, čo pri jeho váhe na španielskom HDP znamená citeľný impulz. Predpokladáme však, že jeho intenzita bude postupne strácať na sile, a to nielen v dôsledku ekonomických podmienok, ale aj vlne spoločenskej nevôle Španielov kvôli negatívnym dopadom masového turizmu. Miera inflácie eurozóny skončila v októbri jemne nad očakávaniami, čo v kombinácii so silnými číslami HDP schladzuje očakávania o prudšom znižovaní sadzieb Európskou centrálnou bankou. Rast cien na Slovensku výrazne prekonal odhady a bol negatívnym prekvapením.
Rast eurozóny v treťom štvrťroku tohto roka pozitívne prekvapil. Medzikvartálne HDP vzrástlo o 0,4 %, zatiaľ čo očakávania trhu sa pohybovali na úrovni 0,2 %. Medziročne je hospodárstvo menového bloku reálne väčšie o takmer jedno percento. Spomedzi väčších ekonomík spomenieme Francúzsko s rastom na úrovni priemeru (+0,4% q/q), Taliansko (stagnácia oproti predchádzajúcemu kvartálu) či Nemecko (+0,2% medzikvartálne). Nemecko tak ostalo s výraznejším zaostávaním za priemerom eurozóny, keď jeho medziročný výkon skončil dokonca v zápore (-0,2% r/r). Dôvodom je z veľkej časti nemecký priemysel, ktorý sa dlhodobo borí s problémami, keď je priemyselná produkcia v medziročnom poklese už od júna 2023 a sentiment meraný cez Index nákupných manažérov (PMI) ostáva v pásme útlmu aktivity. Naopak, ekonomickú aktivitu ťahajú služby, ktoré ešte pred letom dosahovali slušný level pozitívneho sentimentu, ten však postupne oslabil.
Lídrom výkonu eurozóny sa však opäť stalo Španielsko, ktoré potiahlo výkon celého menového bloku (+0,8% q/q). Je pravdou, že pokles španielskej ekonomiky v čase pandémie bol výraznejší než v iných krajinách kvôli jej závislosti od cestovného ruchu, a preto bol jej štartovací bod o niečo nižšie – a rastie sa z neho preto “jednoduchšie”. Na druhú stranu však dáta o cestovom ruchu v Španielsku hovoria o výraznom pozitívnom impulze pre tamojšiu ekonomiku – za prvých deväť mesiacov roka bol počet turistov medziročne vyšší až o 11 % a dosahuje rekordnú hodnotu takmer 74 miliónov návštevníkov. O význame turizmu svedčí aj to, že tvorí podľa odhadov približne 13 až 14 % španielskeho HDP. Aj španielsky cestovný ruch však postupne naráža na svoje limity. Jednak samotný impulz k cestovaniu, vyvolaný pandémiou a nereagujúci na spomalenie ekonomiky a zvýšenú infláciu, bude postupne strácať svoju silu. Okrem toho sú tu aj spoločenské limity, keďže sa (aj) tam dvíha vlna nevôle domácich kvôli masovému turizmu a narúšaniu ich “bežného života”. Vo verejnej debate rezonuje napríklad aj to, že v dôsledku vysokého počtu nehnuteľností na krátkodobý prenájom sa cena bežného bývania výrazne zvyšuje, keďže nehnuteľností je málo.
Minulý týždeň sme spoznali aj rýchly odhad inflácie za október. Tá v eurozóne skončila tesne nad očakávaniami analytikov. Rýchly odhad hovorí o 2,0% medziročne, očakávania trhu dosiahli 1,9%. To spolu so silnými číslami rastu HDP za eurozónu schladzuje očakávania o výraznejšom znížení sadzieb centrálnou bankou na jej decembrovom zasadnutí. Finančné trhy dnes pripisujú až 90%-tnú pravdepodobnosť zníženiu sadzieb o 25 bázických bodov, pravdepodobnosť 10% je pripisovaná tomu, že sadzby ostanú bez zmeny. Kľúčovým číslom pre rozhodovanie ECB je tzv. jadrová inflácia (bez cien energií, potravín, alkoholu, tabaku), ktorá medziročne v októbri dosiahla 2,7% - čo je stále citeľne nad jej inflačným cieľom. Hlavným otáznikom sú služby, ktoré ostávajú medziročne drahšie až o takmer štyri percentá.
Októbrová inflácia na Slovensku priniesla podľa rýchleho odhadu negatívne prekvapenie, keď jej medziročná miera vzrástla až na 3,5 %. Odhady analytikov sa pritom pohybovali na úrovni okolo 2,9%. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sú ceny vyššie o 0,7%. V tomto momente poznáme iba vývoj za jednotlivé kategórie, nie samostatné položky. Výrazne nad očakávania rástla najmä kategória potravín vrátane alkoholu a tabaku, kde sme zaznamenali medzimesačný rast na úrovni 1,7%, čo je najviac od marca 2023. Výraznejší nárast bol zaznamenaný aj pri kategórii neenergetických priemyselných tovarov, ktorá zahŕňa väčšinu bežných tovarov bez potravín a energií (+0, 7% m/m). Citeľný nárast cien bol zaznamenaný v kategórii potravín aj na úrovni eurozóny, kde medziročne ceny vzrástli o 0,7 %. Naznačuje to tak širší trend zdražovania potravín v dôsledku negatívnych udalostí na globálnych trhoch. Aj svetový index cien potravín ukázal silný septembrový nárast, medzimesačne o tri percentá, najmä vplyvom drahších svetových cien cukru a rastlinných olejov. Na ceny budú bezpochyby tlačiť aj domáce udalosti, napríklad početné problémy v slovenských chovoch hydiny v dôsledku vtáčej chrípky. Vzhľadom na vývoj v tomto mesiaci predpokladáme, že aj priemerná miera inflácie v tomto roku bude vyššia než sme pôvodne čakali. Namiesto pôvodných troch percent (pre HICP) môže napokon skončiť nad troma percentami.
S postupným zvoľňovaním inflácie a rastom príjmov dochádza aj k nižšiemu tlaku na rozpočty obyvateľov. V našom exkluzívnom prieskume čoraz väčší podiel ľudí označuje, že sa ich finančná situácia zlepšuje. Najobľúbenejšie formy sporenia sa u Slovákov veľmi nemenia. Ide najmä o sporiace účty, ktoré používajú až dve tretiny respondentov, pričom za posledné roky výraznejšie vzrástol záujem aj o termínované vklady. Podiel investujúcich ľudí na Slovensku dlhodobo rastie. V tomto roku využíva rôzne formy investovania (akcie, dlhopisy, podielové fondy a pod.) až takmer tretina Slovákov, zatiaľ čo v roku 2016 bol podiel na úrovni iba 18 %. Podiel finančného majetku v investíciách je však v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ stále nízky. Priemerná suma, ktorú si Slováci mesačne usporia, v tomto roku vzrástla na 133 eur. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o 8 eur. Detailnejšie výsledky prieskumu nájdete v našej krátkej správe (link v priloženom PDF alebo na webe Researchu SLSP).
Rast eurozóny v treťom štvrťroku tohto roka pozitívne prekvapil. Medzikvartálne HDP vzrástlo o 0,4 %, zatiaľ čo očakávania trhu sa pohybovali na úrovni 0,2 %. Medziročne je hospodárstvo menového bloku reálne väčšie o takmer jedno percento. Spomedzi väčších ekonomík spomenieme Francúzsko s rastom na úrovni priemeru (+0,4% q/q), Taliansko (stagnácia oproti predchádzajúcemu kvartálu) či Nemecko (+0,2% medzikvartálne). Nemecko tak ostalo s výraznejším zaostávaním za priemerom eurozóny, keď jeho medziročný výkon skončil dokonca v zápore (-0,2% r/r). Dôvodom je z veľkej časti nemecký priemysel, ktorý sa dlhodobo borí s problémami, keď je priemyselná produkcia v medziročnom poklese už od júna 2023 a sentiment meraný cez Index nákupných manažérov (PMI) ostáva v pásme útlmu aktivity. Naopak, ekonomickú aktivitu ťahajú služby, ktoré ešte pred letom dosahovali slušný level pozitívneho sentimentu, ten však postupne oslabil.
Lídrom výkonu eurozóny sa však opäť stalo Španielsko, ktoré potiahlo výkon celého menového bloku (+0,8% q/q). Je pravdou, že pokles španielskej ekonomiky v čase pandémie bol výraznejší než v iných krajinách kvôli jej závislosti od cestovného ruchu, a preto bol jej štartovací bod o niečo nižšie – a rastie sa z neho preto “jednoduchšie”. Na druhú stranu však dáta o cestovom ruchu v Španielsku hovoria o výraznom pozitívnom impulze pre tamojšiu ekonomiku – za prvých deväť mesiacov roka bol počet turistov medziročne vyšší až o 11 % a dosahuje rekordnú hodnotu takmer 74 miliónov návštevníkov. O význame turizmu svedčí aj to, že tvorí podľa odhadov približne 13 až 14 % španielskeho HDP. Aj španielsky cestovný ruch však postupne naráža na svoje limity. Jednak samotný impulz k cestovaniu, vyvolaný pandémiou a nereagujúci na spomalenie ekonomiky a zvýšenú infláciu, bude postupne strácať svoju silu. Okrem toho sú tu aj spoločenské limity, keďže sa (aj) tam dvíha vlna nevôle domácich kvôli masovému turizmu a narúšaniu ich “bežného života”. Vo verejnej debate rezonuje napríklad aj to, že v dôsledku vysokého počtu nehnuteľností na krátkodobý prenájom sa cena bežného bývania výrazne zvyšuje, keďže nehnuteľností je málo.
Minulý týždeň sme spoznali aj rýchly odhad inflácie za október. Tá v eurozóne skončila tesne nad očakávaniami analytikov. Rýchly odhad hovorí o 2,0% medziročne, očakávania trhu dosiahli 1,9%. To spolu so silnými číslami rastu HDP za eurozónu schladzuje očakávania o výraznejšom znížení sadzieb centrálnou bankou na jej decembrovom zasadnutí. Finančné trhy dnes pripisujú až 90%-tnú pravdepodobnosť zníženiu sadzieb o 25 bázických bodov, pravdepodobnosť 10% je pripisovaná tomu, že sadzby ostanú bez zmeny. Kľúčovým číslom pre rozhodovanie ECB je tzv. jadrová inflácia (bez cien energií, potravín, alkoholu, tabaku), ktorá medziročne v októbri dosiahla 2,7% - čo je stále citeľne nad jej inflačným cieľom. Hlavným otáznikom sú služby, ktoré ostávajú medziročne drahšie až o takmer štyri percentá.
Októbrová inflácia na Slovensku priniesla podľa rýchleho odhadu negatívne prekvapenie, keď jej medziročná miera vzrástla až na 3,5 %. Odhady analytikov sa pritom pohybovali na úrovni okolo 2,9%. Oproti predchádzajúcemu mesiacu sú ceny vyššie o 0,7%. V tomto momente poznáme iba vývoj za jednotlivé kategórie, nie samostatné položky. Výrazne nad očakávania rástla najmä kategória potravín vrátane alkoholu a tabaku, kde sme zaznamenali medzimesačný rast na úrovni 1,7%, čo je najviac od marca 2023. Výraznejší nárast bol zaznamenaný aj pri kategórii neenergetických priemyselných tovarov, ktorá zahŕňa väčšinu bežných tovarov bez potravín a energií (+0, 7% m/m). Citeľný nárast cien bol zaznamenaný v kategórii potravín aj na úrovni eurozóny, kde medziročne ceny vzrástli o 0,7 %. Naznačuje to tak širší trend zdražovania potravín v dôsledku negatívnych udalostí na globálnych trhoch. Aj svetový index cien potravín ukázal silný septembrový nárast, medzimesačne o tri percentá, najmä vplyvom drahších svetových cien cukru a rastlinných olejov. Na ceny budú bezpochyby tlačiť aj domáce udalosti, napríklad početné problémy v slovenských chovoch hydiny v dôsledku vtáčej chrípky. Vzhľadom na vývoj v tomto mesiaci predpokladáme, že aj priemerná miera inflácie v tomto roku bude vyššia než sme pôvodne čakali. Namiesto pôvodných troch percent (pre HICP) môže napokon skončiť nad troma percentami.
S postupným zvoľňovaním inflácie a rastom príjmov dochádza aj k nižšiemu tlaku na rozpočty obyvateľov. V našom exkluzívnom prieskume čoraz väčší podiel ľudí označuje, že sa ich finančná situácia zlepšuje. Najobľúbenejšie formy sporenia sa u Slovákov veľmi nemenia. Ide najmä o sporiace účty, ktoré používajú až dve tretiny respondentov, pričom za posledné roky výraznejšie vzrástol záujem aj o termínované vklady. Podiel investujúcich ľudí na Slovensku dlhodobo rastie. V tomto roku využíva rôzne formy investovania (akcie, dlhopisy, podielové fondy a pod.) až takmer tretina Slovákov, zatiaľ čo v roku 2016 bol podiel na úrovni iba 18 %. Podiel finančného majetku v investíciách je však v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ stále nízky. Priemerná suma, ktorú si Slováci mesačne usporia, v tomto roku vzrástla na 133 eur. Oproti predchádzajúcemu roku ide o nárast o 8 eur. Detailnejšie výsledky prieskumu nájdete v našej krátkej správe (link v priloženom PDF alebo na webe Researchu SLSP).