Ekonomický rast pribrzdil
Týždenný prehľad , 18. Nov.
Podľa predbežných údajov ŠÚ SR rástla slovenská ekonomika v treťom štvrťroku 2023 pod trhovými očakávaniami, keď medziročný rast iba o dve desatiny presiahol hranicu jedného percenta. Trhové očakávania sa pohybovali na úrovni 2 % (r/r). Ide o citeľné spomalenie rastu našej ekonomiky, keďže v prvom štvrťroku medziročný rast dosahoval viac ako 3 %. Aj naďalej bol ekonomický rast ťahaný spotrebou domácností a spotrebou vlády. Štatistický úrad upozornil, že slabé čísla možno očakávať v domácej investičnej aktivite. Pod jej slabší výkon sa mohli podpísať zásoby, ktoré vnášajú v ostatných kvartáloch do výsledkov istú dávku nestálosti a zároveň bázicky efekt, keďže v minulom roku sme na poslednú chvíľu dočerpávali eurofondy z končiaceho programového obdobia. Priemysel je od začiatku roka pod tlakom a spolu so zahraničným obchodom zatiaľ zásadne nepodporujú náš ekonomický rast. Očakávame, že rast ekonomiky ostane v budúcom roku v “našich rukách”, t.j. hlavé faktory budú najmä domáca spotreba a čerpanie eurofondov, ktoré sa premietnu do investícií v podobe tvorby hrubého fixného kapitálu. Včera sme si pripomenuli 35. výročie Nežnej revolúcie, ktorej odkaz ostáva naďalej v platnosti. Potrebujeme a chceme žiť v slobodnej krajine s pevne ukotvenými demokratickými inštitúciami. Práve tie sú totiž základom budúcej prosperity národa.
Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku tohto roka medziročne o 1,2 %, pričom tempo rastu bolo pod našimi očakávaniami a aj trhovým konsenzom. Ide zároveň o najpomalšie tempo rastu ekonomiky za posledných šesť štvrťrokov. Keďže ide o predbežný odhad, detailný rozpad HDP zatiaľ nemáme. Štatistický úrad však uviedol, že hlavnými ťahúňmi ekonomickej aktivity bola spotreba domácností a spotreba vlády, hoci obe zaznamenali výrazné oslabenie dynamiky, čo je v súlade s našimi predpokladmi. Výkon ekonomiky naopak pribrzdil medziročný pokles investičnej aktivity, čo naznačuje, že sa nám nedarí do ekonomiky úplne efektívne prenášať peniaze z plánu obnovy. Na druhej strane je báza z minulého roka vysoko, nakoľko sme takto pred rokom dočerpávali končiace eurofondy z minulého končiaceho sa obdobia. Očakávame, že zahraničný obchod v kontexte čakania na širšie oživenie ekonomiky nášmu ekonomickému rastu v tomto štvrťroku zásadne nepomôže. Zároveň od obdobia narušených dodávateľských reťazcov vidíme rozkolísanú úroveň zásob, čo prináša do vývoja ekonomického rastu istú volatilitu.
Tento rok začal silným rastom ekonomiky, pričom rast pokračoval aj v druhom a treťom štvrťroku, hoci pozorujeme jeho výrazne spomaľovanie. Oživenie spotreby domácností podporené silným trhom práce a rastom miezd je v tomto roku najdôležitejším faktorom, ktorý poháňa náš ekonomický rast. Pozitívny impulz ešte môže prísť aj zo strany investičnej aktivity podporenej EÚ fondmi (NextGen). Tento impulz však bude závisieť od rôznych faktorov, napríklad od efektivity čerpania európskych peňazí. Čerpanie eurofondov z nového obdobia ešte fakticky nezačalo a preto sa tento nevyužitý potenciál posúva najmä do budúcich kvartálov. Na druhej strane aj externé výzvy by mohli v najbližších štvrťrokoch čiastočne obmedziť ekonomický rast Slovenska. Naďalej zostávame opatrní, pokiaľ ide o hrozbu zvýšených protekcionistických opatrení a obchodných vojen, keďže Slovensko je malá a otvorená ekonomika. V tomto roku predpokladáme rast HDP na úrovni dvoch percent.
V najbližších rokoch konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a teda aj na rast HDP. Vďaka opatreniam zameraným na zvýšenie príjmov štátu by mohol byť HDP v každom z nasledujúcich dvoch rokov nižší o pol percentuálneho bodu, pričom znížená spotreba a aj investičná aktivita môžu tlmiť rast v dlhšom horizonte. Konkurencieschopnosť nášho podnikateľského prostredia sa tiež zhorší, čo zníži aj prílev zahraničných investícií. Tlak na rozpočty firiem ovplyvní aj schopnosť zvyšovať mzdy, hoci relatívne napätý trh práce bude zamestnancov stále stavať do výhodnej pozície. Vplyv obchodných vojen by sa na našej ekonomika mal v budúcom roku prejaviť zatiaľ skôr v obmedzenej miere a ich väčší dopad možno očakávať následne v roku 2026. Budúcoročný rast slovenskej ekonomiky tak ovplyvnia najmä domáce faktory (domáca spotreba a investičná aktivita podporená EÚ fondami). Na rok 2025 predpokladáme rast HDP taktiež na úrovni 2,0 % Rast slovenskej ekonomiky síce ostane nad očakávanou úrovňou rastu eurozóny, resp. EÚ, ale pre reálne dobiehanie priemeru EÚ-27 by sme potrebovali ešte dynamickejšie tempo. Stagnácia konvergencie tak bude pokračovať.
Odkaz 17. novembra: Sloboda nie je zadarmo. Naša spoločnosť je významne polarizovaná. Túžbu po slobodnej a demokratickej krajine bez násilia, teda odkaz 17. novembra, si preto potrebujeme pravidelne a spoločne pripomínať. Sloboda je stav, v ktorom má človek možnosť konať podľa vlastnej vôle, vyjadrovať svoje názory, rozhodovať sa a žiť svoj život bez obmedzení alebo nátlaku, pokiaľ neporušuje práva iných. A ako dosiahnuť najlepší možný svet? Pomôžeme si Kantom. Treba konať tak, aby sa maxima vôle mohla stať všeobecným zákonom. Prípadne jednoduchšie. Predtým, než niečo urobíš, spýtaj sa: Čo by sa stalo, keby to urobil každý? Ak by svet fungoval lepšie, choď do toho. Ak nie, prehodnoť svoje kroky. Index slobody prejavu hodnotí do akej miery vláda rešpektuje slobodu tlače a médií, slobodu bežných ľudí diskutovať o politických záležitostiach doma a vo verejnej sfére, ako aj slobodu akademického a kultúrneho prejavu. Dá sa povedať, že sa v rámci regiónu držíme spolu s Českom na veľmi solídnej úrovni. Oproti severným a južným susedom sa nám zatiaľ podarilo udržať vysoký štandard (dáta za rok 2023). Potrebujeme ostať citliví, pozorní a samozrejme objektívni. A ak sa dá, tak aj pozitívne naladení. V čase digitálnych technológií si zvlášť potrebujeme dať pozor na znehodnotenie a privatizáciu termínu „sloboda“. Cestou je dôsledné budovanie a podpora demokratických inštitúcií. Tie hrajú, podľa výskumu čerstvých ekonomických nobelistov, kľúčovú úlohu pri budúcej prosperite národa.
Po roku 1989 sa nám úspešne podarilo transformovať našu spoločnosť z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Zároveň sme dokázali ťažiť z prebiehajúcej globalizácie a náš trh sa otvoril zahraničným investorom. Dáta dokazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla. Index ľudského rozvoja (HDI) sa od roku 1990 zvýšil z úrovne 0,69 na 0,86 v roku 2022. Tento index sleduje štyri dimenzie: priemernú dĺžku života, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa. Hoci je náš pokrok za 30 rokov výrazný, mali by sme vo zvyšovaní úrovne ľudského rozvoja na Slovensku cieľavedome pokračovať aj naďalej. Z našich najbližších susedov sú pred nami Rakúsko, Poľsko, aj Česko. Maďarsko je na našej úrovni. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny a tiež Slovinsko či Chorvátsko. V konečnom dôsledku budeme práve s týmito krajina súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov, bez ktorých bude ďalší ekonomický rast iba ťažko dosiahnuteľná predstava. Budeme súťažiť ľudí z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.
Slovenská ekonomika vzrástla v 3. štvrťroku tohto roka medziročne o 1,2 %, pričom tempo rastu bolo pod našimi očakávaniami a aj trhovým konsenzom. Ide zároveň o najpomalšie tempo rastu ekonomiky za posledných šesť štvrťrokov. Keďže ide o predbežný odhad, detailný rozpad HDP zatiaľ nemáme. Štatistický úrad však uviedol, že hlavnými ťahúňmi ekonomickej aktivity bola spotreba domácností a spotreba vlády, hoci obe zaznamenali výrazné oslabenie dynamiky, čo je v súlade s našimi predpokladmi. Výkon ekonomiky naopak pribrzdil medziročný pokles investičnej aktivity, čo naznačuje, že sa nám nedarí do ekonomiky úplne efektívne prenášať peniaze z plánu obnovy. Na druhej strane je báza z minulého roka vysoko, nakoľko sme takto pred rokom dočerpávali končiace eurofondy z minulého končiaceho sa obdobia. Očakávame, že zahraničný obchod v kontexte čakania na širšie oživenie ekonomiky nášmu ekonomickému rastu v tomto štvrťroku zásadne nepomôže. Zároveň od obdobia narušených dodávateľských reťazcov vidíme rozkolísanú úroveň zásob, čo prináša do vývoja ekonomického rastu istú volatilitu.
Tento rok začal silným rastom ekonomiky, pričom rast pokračoval aj v druhom a treťom štvrťroku, hoci pozorujeme jeho výrazne spomaľovanie. Oživenie spotreby domácností podporené silným trhom práce a rastom miezd je v tomto roku najdôležitejším faktorom, ktorý poháňa náš ekonomický rast. Pozitívny impulz ešte môže prísť aj zo strany investičnej aktivity podporenej EÚ fondmi (NextGen). Tento impulz však bude závisieť od rôznych faktorov, napríklad od efektivity čerpania európskych peňazí. Čerpanie eurofondov z nového obdobia ešte fakticky nezačalo a preto sa tento nevyužitý potenciál posúva najmä do budúcich kvartálov. Na druhej strane aj externé výzvy by mohli v najbližších štvrťrokoch čiastočne obmedziť ekonomický rast Slovenska. Naďalej zostávame opatrní, pokiaľ ide o hrozbu zvýšených protekcionistických opatrení a obchodných vojen, keďže Slovensko je malá a otvorená ekonomika. V tomto roku predpokladáme rast HDP na úrovni dvoch percent.
V najbližších rokoch konsolidačné opatrenia, najmä tie, ktoré sa dotknú podnikateľského prostredia, budú mať nepriaznivý vplyv na investičnú aktivitu a teda aj na rast HDP. Vďaka opatreniam zameraným na zvýšenie príjmov štátu by mohol byť HDP v každom z nasledujúcich dvoch rokov nižší o pol percentuálneho bodu, pričom znížená spotreba a aj investičná aktivita môžu tlmiť rast v dlhšom horizonte. Konkurencieschopnosť nášho podnikateľského prostredia sa tiež zhorší, čo zníži aj prílev zahraničných investícií. Tlak na rozpočty firiem ovplyvní aj schopnosť zvyšovať mzdy, hoci relatívne napätý trh práce bude zamestnancov stále stavať do výhodnej pozície. Vplyv obchodných vojen by sa na našej ekonomika mal v budúcom roku prejaviť zatiaľ skôr v obmedzenej miere a ich väčší dopad možno očakávať následne v roku 2026. Budúcoročný rast slovenskej ekonomiky tak ovplyvnia najmä domáce faktory (domáca spotreba a investičná aktivita podporená EÚ fondami). Na rok 2025 predpokladáme rast HDP taktiež na úrovni 2,0 % Rast slovenskej ekonomiky síce ostane nad očakávanou úrovňou rastu eurozóny, resp. EÚ, ale pre reálne dobiehanie priemeru EÚ-27 by sme potrebovali ešte dynamickejšie tempo. Stagnácia konvergencie tak bude pokračovať.
Odkaz 17. novembra: Sloboda nie je zadarmo. Naša spoločnosť je významne polarizovaná. Túžbu po slobodnej a demokratickej krajine bez násilia, teda odkaz 17. novembra, si preto potrebujeme pravidelne a spoločne pripomínať. Sloboda je stav, v ktorom má človek možnosť konať podľa vlastnej vôle, vyjadrovať svoje názory, rozhodovať sa a žiť svoj život bez obmedzení alebo nátlaku, pokiaľ neporušuje práva iných. A ako dosiahnuť najlepší možný svet? Pomôžeme si Kantom. Treba konať tak, aby sa maxima vôle mohla stať všeobecným zákonom. Prípadne jednoduchšie. Predtým, než niečo urobíš, spýtaj sa: Čo by sa stalo, keby to urobil každý? Ak by svet fungoval lepšie, choď do toho. Ak nie, prehodnoť svoje kroky. Index slobody prejavu hodnotí do akej miery vláda rešpektuje slobodu tlače a médií, slobodu bežných ľudí diskutovať o politických záležitostiach doma a vo verejnej sfére, ako aj slobodu akademického a kultúrneho prejavu. Dá sa povedať, že sa v rámci regiónu držíme spolu s Českom na veľmi solídnej úrovni. Oproti severným a južným susedom sa nám zatiaľ podarilo udržať vysoký štandard (dáta za rok 2023). Potrebujeme ostať citliví, pozorní a samozrejme objektívni. A ak sa dá, tak aj pozitívne naladení. V čase digitálnych technológií si zvlášť potrebujeme dať pozor na znehodnotenie a privatizáciu termínu „sloboda“. Cestou je dôsledné budovanie a podpora demokratických inštitúcií. Tie hrajú, podľa výskumu čerstvých ekonomických nobelistov, kľúčovú úlohu pri budúcej prosperite národa.
Po roku 1989 sa nám úspešne podarilo transformovať našu spoločnosť z plánovaného hospodárstva na trhovú ekonomiku. Zároveň sme dokázali ťažiť z prebiehajúcej globalizácie a náš trh sa otvoril zahraničným investorom. Dáta dokazujú, že kvalita života na Slovensku za posledných 30 rokov výrazne vzrástla. Index ľudského rozvoja (HDI) sa od roku 1990 zvýšil z úrovne 0,69 na 0,86 v roku 2022. Tento index sleduje štyri dimenzie: priemernú dĺžku života, priemerný počet rokov školskej dochádzky, predpokladaný počet rokov vzdelávania a hrubý národný dôchodok na obyvateľa. Hoci je náš pokrok za 30 rokov výrazný, mali by sme vo zvyšovaní úrovne ľudského rozvoja na Slovensku cieľavedome pokračovať aj naďalej. Z našich najbližších susedov sú pred nami Rakúsko, Poľsko, aj Česko. Maďarsko je na našej úrovni. Vyššie skóre HDI majú aj všetky pobaltské krajiny a tiež Slovinsko či Chorvátsko. V konečnom dôsledku budeme práve s týmito krajina súťažiť o vysokokvalifikovaných pracovníkov, bez ktorých bude ďalší ekonomický rast iba ťažko dosiahnuteľná predstava. Budeme súťažiť ľudí z tretích krajín, ale často aj o samotných Slovákov.