Tlak na rozpočty firiem narastá
Týždenný prehľad , 25. Nov.
Podľa nového reportu B-READY od Svetovej banky, ktorý nahradil starší rebríček Doing Business, je oblasť zdaňovania jedným z najväčších problémov z pohľadu biznisu na Slovensku. Ide nielen o celkovo vysoké daňovo-odvodové zaťaženie, ale aj stránku efektívnosti, keďže napríklad príprava podkladov, vyplnenie daňového priznania a zaplatenie daní zaberú firmám až 240 hodín. V budúcom roku sa k týmto existujúcim nákladom ešte pridajú dopady konsolidácie, najmä zavedenie dane z finančných transakcií či vyššia daň z príjmov. To spolu s novým príspevkom na športovú činnosť, už známym príspevkom na rekreáciu či rastom miezd kvôli nedostatku zamestnancov bude čoraz viac tlačiť na rozpočty firiem. Vo svetle vyostrujúcej sa globálnej konkurencie ide o výzvu pre slovenské podniky, keďže rast nákladov nad rámec produktivity práce im sťažuje ich konkurencieschopnosť na medzinárodných trhoch. Minulý týždeň sme tiež spoznali nové dáta za októbrovú nezamestnanosť, ktorej disponibilná miera sa drží tesne pod piatimi percentami. Napätie na trhu práce tak nepoľavuje. V uplynulé dni vláda tiež oznámila, že ceny energií v 2025 budú pravdepodobne opäť dotované.
Prezident v uplynulom týždni podpísal novelu, ktorá prináša novú povinnosť pre zamestnávateľov – príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Tento bude povinný pre všetkých zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, pričom bude môcť byť poskutnutý tým, ktorí v danej firme pracujú dlhšie ako dva roky. Po príspevku na rekreáciu (tzv. rekreačný poukaz) tak ide o ďalšiu povinnosť pre firmy, ktorá je nad rámec bežných mzdových a nemzdových nákladov. Už súčasný stav zaťažuje slovenské firmy viac než ich zahraničných konkurentov. Zo všetkých krajín EÚ má Slovensko štvrtý najvyšší podiel vedľajších nákladov práce (zahŕňajú napríklad príspevky firiem na sociálne poistenie). Inými slovami, za každých 100 eur hrubej mzdy svojho zamestnanca zaplatí slovenský zamestnávateľ ďalších 27 eur. Viac než u nás (v pomere k hrubej mzde zamestnanca) platia iba firmy vo Švédsku, Taliansku a Francúzsku. Okrem toho sú tu však aj početné ďalšie náklady, napríklad na spomínané rekreačné poukazy.
príspevok prichádza v čase rastúceho tlaku na firemné rozpočty. Ekonomická aktivita u našich zahraničných obchodných partnerov je oslabená a cítia ju všetky exportne orientované firmy. Rast nominálnych miezd pritom ostáva svižný, aj blízko dvojciferných úrovní medziročne, keďže dlhodobý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vytvára pnutie na slovenskom trhu práce. Konsolidačný balíček kladie na plecia firiem ďalšie povinnosti. Vláda v dôsledku potreby konsolidácie predstavila opatrenia, prostredníctvom ktorých chce ušetriť asi 2,7 miliardy eur. Väčšina z tejto sumy (zhruba 70 %) je získavaná na strane príjmov. Jedným z najvýznamnejších opatrení z pohľadu firiem je zavedenie novej dane z finančných transakcií. Tá im spôsobí ďalšie zvyšovanie nákladov a konkurenčné znevýhodnenie na medzinárodnom trhu. Okrem toho vláda zvyšuje aj daň z príjmov pre firmy, ktorá zo súčasnej úrovne 21 % vzrastie na 24 %. Aktuálna sadzba sa pohybuje na úrovni priemeru EÚ, po zvýšení sa stane najvyššou v regióne (AT: 23%, PL a CZ: 19%, HU: 9%).
Aj nový report B-READY od Svetovej banky poukazuje na nadmernú záťaž slovenských firiem v oblasti zdaňovania. Z desiatich sledovaných oblastí získalo Slovensko práve v tejto najnižší počet bodov (50 z možných 100). Napríklad pri hodnotení času potrebného na prípravu, vyplnenie daňového priznania a zaplatenie dane dosiahlo Slovensko nula bodov z možných desiatich, keďže je na toto potrebných až 240 hodín. Efektívna daňová sadzba pri sociálnych odvodoch je taktiež vysoká, Slovensko tu získalo iba 0,25 bodu z možných 25 bodov. Smerom nahor nás naopak potiahla možnosť elektronickej platby dane alebo výška sadzby dane z príjmov firiem. V tomto indikátore však môžeme predpokladať istý pokles, keďže berie do úvahy ešte starú sadzbu dane (21%). Globálna konkurencia sa vyostruje, a to aj v dôsledku rastúceho ekonomického patriotizmu vlád, a slovenské firmy musia ostať v tomto prostredí konkurencieschopné. Je preto dôležité, aby Slovensko pracovalo na zlepšovaní a zjednodušovaní podnikateľského prostredia, v ktorom budú chcieť firmy podnikať, prinášať inovácie, ale bude aj príťažlivé pre nových investorov zo zahraničia. Nové regulácie, zákony či opatrenia musia vždy starostlivo zohľadniť dopad na firmy a podnikateľský sektor tak, aby im čo najviac pomáhali ostávať konkurencieschopné v prostredí silnej medzinárodnej konkurencie, čo v konečnom dôsledku bude prinášať aj priestor pre (vyšší) rast miezd zamestnancov.
Miera evidovanej nezamestnanosti v októbri dosiahla 4,9 %, ide o jednu z historicky najnižších úrovní, akú bola kedy na Slovensku zaznamenaná. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie (bez tých, ktorí sú aktuálne práceneschopní, na vzdelávaní a pod.) skončil tesne pod 137 tisíc ľuďmi. Štruktúra nezamestnanosti z celkového počtu nezamestnaných ukazuje, že približne 40 % z nich je dlhodobo bez práce, tzn. dlhšie ako jeden rok. Približne 16 % nezamestnaných nepracuje dlhšie ako štyri roky. Voľné pracovné miesta sú predovšetkým v západnej časti krajiny, najviac nezamestnaných máme naopak na východe a juhu stredného Slovenska. Tieto dáta potvrdzujú to, čo píšeme vyššie v hlavnej téme, že slovenský trh práce ostáva napätý aj v súčasnom makroekonomickom prostredí, čo tlačí na rast miezd. V najbližších mesiacoch môže prísť k jemnému nárastu nezamestnanosti, najmä v dôsledku oslabujúcej ekonomickej aktivity a konca sezónnych prác, miera nezamestnanosti však ostane stále nízko.
Vláda v minulom týždni oznámila, že ceny elektriny v 2025 ostanú nezmenené, čo je v súlade s memorandom so Slovenskými elektrárňami dohodnutým v roku 2022. K istému nárastu ešte môže prísť pri netrhovej zložke ceny. Okrem toho došlo aj k potvrdeniu informácie, že ceny plynu a tepla nebudú ponechané na trhových úrovniach s modelom adresnej pomoci najzraniteľnejším odberateľom, ale dôjde k istej „hybridnej forme“ modelu pomoci s adresnou aj plošnou zložkou. Vláda si však chce počkať na cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ide o jeden z kľúčových vstupov aj pre odhad budúcoročnej inflácie. Aktuálny odhad priemernej inflácie pre rok 2025 je na úrovni 5 %, v prípade ďalšieho plošného dotovania cien energií môže napokon byť o niečo nižšia – v závislosti od veľkosti príspevku vlády. Zdroje v rozpočte chce vláda čerpať z už ohlásených konsolidačných opatrení.
Prezident v uplynulom týždni podpísal novelu, ktorá prináša novú povinnosť pre zamestnávateľov – príspevok na športovú činnosť dieťaťa. Tento bude povinný pre všetkých zamestnávateľov s viac ako 49 zamestnancami, pričom bude môcť byť poskutnutý tým, ktorí v danej firme pracujú dlhšie ako dva roky. Po príspevku na rekreáciu (tzv. rekreačný poukaz) tak ide o ďalšiu povinnosť pre firmy, ktorá je nad rámec bežných mzdových a nemzdových nákladov. Už súčasný stav zaťažuje slovenské firmy viac než ich zahraničných konkurentov. Zo všetkých krajín EÚ má Slovensko štvrtý najvyšší podiel vedľajších nákladov práce (zahŕňajú napríklad príspevky firiem na sociálne poistenie). Inými slovami, za každých 100 eur hrubej mzdy svojho zamestnanca zaplatí slovenský zamestnávateľ ďalších 27 eur. Viac než u nás (v pomere k hrubej mzde zamestnanca) platia iba firmy vo Švédsku, Taliansku a Francúzsku. Okrem toho sú tu však aj početné ďalšie náklady, napríklad na spomínané rekreačné poukazy.
príspevok prichádza v čase rastúceho tlaku na firemné rozpočty. Ekonomická aktivita u našich zahraničných obchodných partnerov je oslabená a cítia ju všetky exportne orientované firmy. Rast nominálnych miezd pritom ostáva svižný, aj blízko dvojciferných úrovní medziročne, keďže dlhodobý nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily vytvára pnutie na slovenskom trhu práce. Konsolidačný balíček kladie na plecia firiem ďalšie povinnosti. Vláda v dôsledku potreby konsolidácie predstavila opatrenia, prostredníctvom ktorých chce ušetriť asi 2,7 miliardy eur. Väčšina z tejto sumy (zhruba 70 %) je získavaná na strane príjmov. Jedným z najvýznamnejších opatrení z pohľadu firiem je zavedenie novej dane z finančných transakcií. Tá im spôsobí ďalšie zvyšovanie nákladov a konkurenčné znevýhodnenie na medzinárodnom trhu. Okrem toho vláda zvyšuje aj daň z príjmov pre firmy, ktorá zo súčasnej úrovne 21 % vzrastie na 24 %. Aktuálna sadzba sa pohybuje na úrovni priemeru EÚ, po zvýšení sa stane najvyššou v regióne (AT: 23%, PL a CZ: 19%, HU: 9%).
Aj nový report B-READY od Svetovej banky poukazuje na nadmernú záťaž slovenských firiem v oblasti zdaňovania. Z desiatich sledovaných oblastí získalo Slovensko práve v tejto najnižší počet bodov (50 z možných 100). Napríklad pri hodnotení času potrebného na prípravu, vyplnenie daňového priznania a zaplatenie dane dosiahlo Slovensko nula bodov z možných desiatich, keďže je na toto potrebných až 240 hodín. Efektívna daňová sadzba pri sociálnych odvodoch je taktiež vysoká, Slovensko tu získalo iba 0,25 bodu z možných 25 bodov. Smerom nahor nás naopak potiahla možnosť elektronickej platby dane alebo výška sadzby dane z príjmov firiem. V tomto indikátore však môžeme predpokladať istý pokles, keďže berie do úvahy ešte starú sadzbu dane (21%). Globálna konkurencia sa vyostruje, a to aj v dôsledku rastúceho ekonomického patriotizmu vlád, a slovenské firmy musia ostať v tomto prostredí konkurencieschopné. Je preto dôležité, aby Slovensko pracovalo na zlepšovaní a zjednodušovaní podnikateľského prostredia, v ktorom budú chcieť firmy podnikať, prinášať inovácie, ale bude aj príťažlivé pre nových investorov zo zahraničia. Nové regulácie, zákony či opatrenia musia vždy starostlivo zohľadniť dopad na firmy a podnikateľský sektor tak, aby im čo najviac pomáhali ostávať konkurencieschopné v prostredí silnej medzinárodnej konkurencie, čo v konečnom dôsledku bude prinášať aj priestor pre (vyšší) rast miezd zamestnancov.
Miera evidovanej nezamestnanosti v októbri dosiahla 4,9 %, ide o jednu z historicky najnižších úrovní, akú bola kedy na Slovensku zaznamenaná. Počet disponibilných uchádzačov o zamestnanie (bez tých, ktorí sú aktuálne práceneschopní, na vzdelávaní a pod.) skončil tesne pod 137 tisíc ľuďmi. Štruktúra nezamestnanosti z celkového počtu nezamestnaných ukazuje, že približne 40 % z nich je dlhodobo bez práce, tzn. dlhšie ako jeden rok. Približne 16 % nezamestnaných nepracuje dlhšie ako štyri roky. Voľné pracovné miesta sú predovšetkým v západnej časti krajiny, najviac nezamestnaných máme naopak na východe a juhu stredného Slovenska. Tieto dáta potvrdzujú to, čo píšeme vyššie v hlavnej téme, že slovenský trh práce ostáva napätý aj v súčasnom makroekonomickom prostredí, čo tlačí na rast miezd. V najbližších mesiacoch môže prísť k jemnému nárastu nezamestnanosti, najmä v dôsledku oslabujúcej ekonomickej aktivity a konca sezónnych prác, miera nezamestnanosti však ostane stále nízko.
Vláda v minulom týždni oznámila, že ceny elektriny v 2025 ostanú nezmenené, čo je v súlade s memorandom so Slovenskými elektrárňami dohodnutým v roku 2022. K istému nárastu ešte môže prísť pri netrhovej zložke ceny. Okrem toho došlo aj k potvrdeniu informácie, že ceny plynu a tepla nebudú ponechané na trhových úrovniach s modelom adresnej pomoci najzraniteľnejším odberateľom, ale dôjde k istej „hybridnej forme“ modelu pomoci s adresnou aj plošnou zložkou. Vláda si však chce počkať na cenové rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Ide o jeden z kľúčových vstupov aj pre odhad budúcoročnej inflácie. Aktuálny odhad priemernej inflácie pre rok 2025 je na úrovni 5 %, v prípade ďalšieho plošného dotovania cien energií môže napokon byť o niečo nižšia – v závislosti od veľkosti príspevku vlády. Zdroje v rozpočte chce vláda čerpať z už ohlásených konsolidačných opatrení.