Málo inovačnej činnosti znamená aj menej pridanej hodnoty
Týždenný prehľad , 2. Dez.
Prechod Slovenska k znalostnej ekonomike a efektívnejšiemu zapojeniu mladých na pracovnom trhu predstavujú dva kľúčové aspekty budúceho ekonomického rozvoja krajiny. Inovačné aktivity podnikov, podmienené investíciami do výskumu a vývoja či podporou startupového prostredia, môžu výrazne zvýšiť pridanú hodnotu produkcie. Súčasne, vyššia participácia študentov na pracovnom trhu už počas štúdia by nielen podporila rozvoj ich zručností a praktických skúseností, ale tiež prispela k vyššej ekonomickej aktivite a lepšej pripravenosti na dynamické zmeny trhu práce. Obe oblasti vyžadujú nielen systematické reformy a dlhodobú víziu, ale aj širšiu politickú a spoločenskú dohodu o prioritách krajiny. Krajiny, ktoré dokážu vytvoriť podmienky na efektívne zapojenie mladých do pracovného života, spravidla lepšie zvládajú prilákať zahraničné investície a rozvíjajú nové technológie. Dostatok kompetentnej domácej alebo “dovezenej” pracovnej sily a priaznivé podnikateľské prostredie sú kľúčové. Ak sa Slovensku podarí tieto výzvy prekonať, môže si výrazne zlepšiť svoje postavenie v rámci regiónu, zabezpečiť udržateľný hospodársky rast a v neposlednom rade opäť pokračovať v konvergencií k priemeru EÚ-27. Inovácie, ľudský potenciál a jeho správna alokácia budú v nasledujúcich desaťročiach rozhodujúcim faktorom.
Prechod k znalostnej ekonomike znamená aj vyšší podiel firiem, ktoré sa venujú inovačným činnostiam, čo je cesta k vyššej pridanej hodnote. Produkcia s vyššou pridanou hodnotou je cesta k vyššiemu HDP, dobiehaniu EÚ a vyššej životnej úrovni. Podľa prieskumu CIS (Community Innovation Survey) 51 % všetkých podnikov v EÚ uviedlo, že v rokoch 2020 až 2022 mali nejakú formu inovačnej činnosti. Najvyšší podiel inovačne aktívnych podnikov malo Belgicko (70 %), nasledované Gréckom (66 %) a Nemeckom (63 %). Naopak, najnižší podiel podnikov s inovačnou aktivitou bol zaznamenaný v Rumunsku (9 %), Bulharsku (26 %) a Maďarsku (30 %). Slovensko sa spolu s Poľskom a Španielskom (35 %) nachádza v spodnej časti tabuľky. Z V4 sa darí najviac Česku (44 %).
Približne 50% úrovne inovačnej činnosti v podnikoch možno vysvetliť úrovňou investícií do výskumu a vývoja (R&P). Druhá polovica odpovede bude ležať v rozvinutosti infraštruktúry, efektívnejšej byrokracii, úrovni demokracie či efektívnejšej alokácií ľudského kapitálu. Mapa tiež jasne ukazuje odkiaľ a kam smerujú zahraničné investície, pričom je jasné, že vyššia pridaná hodnota zvykne ostávať v krajine pôvodu. Vzorom môžu byť Estónsko a Litva, ktorým sa darí priťahovať ľudský kapitál z tretích krajín a zároveň cieľavedome podporujú rast startupov (najmä Estónsko). Pochopili, že vyššia pridaná hodnota sa nedá importovať, treba vytvoriť podhubie pre jej vznik. Pre progres v tejto oblasti je dlhodobá vízia pre krajinu viac ako potrebná. A na tú je potrebná širšia politická, resp. spoločenská dohoda. ■
Okrem inovačného potenciálu slovenských firiem sa veľa hovorí aj o prepojení vzdelávania a praxe. Prax však ukazuje, že naši študenti sú vo veľkej miere počas roka mimo pracovného trhu. Obdobný stav vidno v takmer celom bývalom východnom bloku. Výraznou výnimkou je, ako inak, Estónsko. V roku 2023 bola približne štvrtina (26 %) mladých Európanov (vo veku 15-29 rokov) zamestnaných počas formálneho štúdia. Približne 71 % zostalo mimo pracovnej sily a 3 % si aktívne hľadali prácu popri škole (SŠ/VŠ). Na Slovensku bolo mimo pracovného trhu podľa dát Eurostatu až 94 % študentov vo veku 15- 29. Pozor, neznamená to, že iba 6 % našich študentov má pracovnú skúsenosť. Dáta teda ukazujú, že v zmysle metodiky ILO pracovalo počas referenčných týždňov v priemere iba 6 % slovenských študentov. Štyrikrát menej ako je priemer EÚ-27. Mladí popri štúdiu najviac pracujú v Holandsku, Islande, Dánsku, Švajčiarsku či Nórsku. Pracuje alebo si tu popri štúdiu aktívne hľadá prácu viac ako 60 % študentov. U nás je to teda 10krát menej, čo v konečnom dôsledku znamená menšiu intenzitu práce, menej skúsenosti a menej možností byť vystavený problémom, ktoré treba riešiť kreatívne.
Zapojenie sa na pracovnom trhu predstavuje platená práca na plný alebo čiastočný úväzok, víkendové brigády, brigády popri škole alebo platené stáže. Neplatené stáže nie sú do tejto štatistiky zahrnuté. Samozrejme, podrobnejší prieskum by ukázal národne špecifiká, ale daný rozdiel je signifikantný. Ak by sme sledovali iba ekonomickú aktivitu bez zohľadnenia štúdia, tak vo veku 15-24 je miera participácie na slovenskom pracovnom trhu na úrovni 27 %. Aj tu patríme ku krajinám, kde je participácia mladých jednou z najnižších, pretože priemer EÚ-27 je 41 %. Neprekvapí, že vo vekovej skupine 20-24 rokov je pomer žien mimo pracovného trhu vyšší ako u mužov a to v skupine študujúcich aj neštudujúcich. Pri študujúcich v kategórií 25-29 je pomer mimo pracovného trhu približne rovnaký u mužov aj žien (5,0 % vs 5,7 %). Pri neštudujúcich je rozdiel už výrazný (16,8 % (ž) vs. 6,8 % (m)). Rozdielovým faktorom tu bude pochopiteľne najmä materstvo a keďže máme jednu z najdlhších materských/rodičovským dovolenie, táto dlhá prestávka od pracovného trhu sa následne prejavuje v rodovom mzdovom rozdiele (gender pay gap). Ten je na Slovensku na úrovní 18 %, čo je výrazne viac, ako je priemer EÚ (13 %).
V čase rýchlej technologickej a demografickej zmeny bude práve vyššie a najmä dlhodobejšie zapojenie mladých na pracovnom trhu jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu. Okrem samotného pomeru v zapojení sa na trhu práce je samozrejme dôležitá aj intenzita samotnej práce. Jednou z najdôležitejších vlastností, ktorú môžu a potrebujú mladí ľudia získať je schopnosť prispôsobiť sa, nepanikáriť a dobre reagovať na okamžité výzvy, ktoré pracovný trh často prináša. V relatívne komfortnom prostredí formálneho vzdelávania bez väčšieho zapojenia na pracovnom trhu však nemusia byť takýmto podnetom dostatočne vystavení. To, že si štúdiom často „iba“ predlžujeme mladosť, vidieť aj na priemernom veku v ktorom sa mladí ľudia u nás sťahujú preč od rodičov. Pri opustení rodičovského domu s priemerným vekom 31 rokov sú pred slovenskými mladými už iba mladí z Chorvátska. A hoci je na slovenskom trhu nerozvinuté nájomné bývanie a nižšia celková dostupnosť nového bývania v porovnaní s krajinami EÚ-27, aj nízka miera ekonomickej aktivity v mladom veku je určite významný faktor, ktorý bráni skoršiemu osamostatneniu sa. ■
Prechod k znalostnej ekonomike znamená aj vyšší podiel firiem, ktoré sa venujú inovačným činnostiam, čo je cesta k vyššej pridanej hodnote. Produkcia s vyššou pridanou hodnotou je cesta k vyššiemu HDP, dobiehaniu EÚ a vyššej životnej úrovni. Podľa prieskumu CIS (Community Innovation Survey) 51 % všetkých podnikov v EÚ uviedlo, že v rokoch 2020 až 2022 mali nejakú formu inovačnej činnosti. Najvyšší podiel inovačne aktívnych podnikov malo Belgicko (70 %), nasledované Gréckom (66 %) a Nemeckom (63 %). Naopak, najnižší podiel podnikov s inovačnou aktivitou bol zaznamenaný v Rumunsku (9 %), Bulharsku (26 %) a Maďarsku (30 %). Slovensko sa spolu s Poľskom a Španielskom (35 %) nachádza v spodnej časti tabuľky. Z V4 sa darí najviac Česku (44 %).
Približne 50% úrovne inovačnej činnosti v podnikoch možno vysvetliť úrovňou investícií do výskumu a vývoja (R&P). Druhá polovica odpovede bude ležať v rozvinutosti infraštruktúry, efektívnejšej byrokracii, úrovni demokracie či efektívnejšej alokácií ľudského kapitálu. Mapa tiež jasne ukazuje odkiaľ a kam smerujú zahraničné investície, pričom je jasné, že vyššia pridaná hodnota zvykne ostávať v krajine pôvodu. Vzorom môžu byť Estónsko a Litva, ktorým sa darí priťahovať ľudský kapitál z tretích krajín a zároveň cieľavedome podporujú rast startupov (najmä Estónsko). Pochopili, že vyššia pridaná hodnota sa nedá importovať, treba vytvoriť podhubie pre jej vznik. Pre progres v tejto oblasti je dlhodobá vízia pre krajinu viac ako potrebná. A na tú je potrebná širšia politická, resp. spoločenská dohoda. ■
Okrem inovačného potenciálu slovenských firiem sa veľa hovorí aj o prepojení vzdelávania a praxe. Prax však ukazuje, že naši študenti sú vo veľkej miere počas roka mimo pracovného trhu. Obdobný stav vidno v takmer celom bývalom východnom bloku. Výraznou výnimkou je, ako inak, Estónsko. V roku 2023 bola približne štvrtina (26 %) mladých Európanov (vo veku 15-29 rokov) zamestnaných počas formálneho štúdia. Približne 71 % zostalo mimo pracovnej sily a 3 % si aktívne hľadali prácu popri škole (SŠ/VŠ). Na Slovensku bolo mimo pracovného trhu podľa dát Eurostatu až 94 % študentov vo veku 15- 29. Pozor, neznamená to, že iba 6 % našich študentov má pracovnú skúsenosť. Dáta teda ukazujú, že v zmysle metodiky ILO pracovalo počas referenčných týždňov v priemere iba 6 % slovenských študentov. Štyrikrát menej ako je priemer EÚ-27. Mladí popri štúdiu najviac pracujú v Holandsku, Islande, Dánsku, Švajčiarsku či Nórsku. Pracuje alebo si tu popri štúdiu aktívne hľadá prácu viac ako 60 % študentov. U nás je to teda 10krát menej, čo v konečnom dôsledku znamená menšiu intenzitu práce, menej skúsenosti a menej možností byť vystavený problémom, ktoré treba riešiť kreatívne.
Zapojenie sa na pracovnom trhu predstavuje platená práca na plný alebo čiastočný úväzok, víkendové brigády, brigády popri škole alebo platené stáže. Neplatené stáže nie sú do tejto štatistiky zahrnuté. Samozrejme, podrobnejší prieskum by ukázal národne špecifiká, ale daný rozdiel je signifikantný. Ak by sme sledovali iba ekonomickú aktivitu bez zohľadnenia štúdia, tak vo veku 15-24 je miera participácie na slovenskom pracovnom trhu na úrovni 27 %. Aj tu patríme ku krajinám, kde je participácia mladých jednou z najnižších, pretože priemer EÚ-27 je 41 %. Neprekvapí, že vo vekovej skupine 20-24 rokov je pomer žien mimo pracovného trhu vyšší ako u mužov a to v skupine študujúcich aj neštudujúcich. Pri študujúcich v kategórií 25-29 je pomer mimo pracovného trhu približne rovnaký u mužov aj žien (5,0 % vs 5,7 %). Pri neštudujúcich je rozdiel už výrazný (16,8 % (ž) vs. 6,8 % (m)). Rozdielovým faktorom tu bude pochopiteľne najmä materstvo a keďže máme jednu z najdlhších materských/rodičovským dovolenie, táto dlhá prestávka od pracovného trhu sa následne prejavuje v rodovom mzdovom rozdiele (gender pay gap). Ten je na Slovensku na úrovní 18 %, čo je výrazne viac, ako je priemer EÚ (13 %).
V čase rýchlej technologickej a demografickej zmeny bude práve vyššie a najmä dlhodobejšie zapojenie mladých na pracovnom trhu jedným z kľúčových faktorov ekonomického rastu. Okrem samotného pomeru v zapojení sa na trhu práce je samozrejme dôležitá aj intenzita samotnej práce. Jednou z najdôležitejších vlastností, ktorú môžu a potrebujú mladí ľudia získať je schopnosť prispôsobiť sa, nepanikáriť a dobre reagovať na okamžité výzvy, ktoré pracovný trh často prináša. V relatívne komfortnom prostredí formálneho vzdelávania bez väčšieho zapojenia na pracovnom trhu však nemusia byť takýmto podnetom dostatočne vystavení. To, že si štúdiom často „iba“ predlžujeme mladosť, vidieť aj na priemernom veku v ktorom sa mladí ľudia u nás sťahujú preč od rodičov. Pri opustení rodičovského domu s priemerným vekom 31 rokov sú pred slovenskými mladými už iba mladí z Chorvátska. A hoci je na slovenskom trhu nerozvinuté nájomné bývanie a nižšia celková dostupnosť nového bývania v porovnaní s krajinami EÚ-27, aj nízka miera ekonomickej aktivity v mladom veku je určite významný faktor, ktorý bráni skoršiemu osamostatneniu sa. ■