Agentúra Moody’s ukázala na dôležitosť inštitúcií
Týždenný prehľad , 16. Dez.
Po jarnom kole hodnotení ratingových agentúr Slovenska ostalo zachované status quo. Čakali sme, že sa v jeseni zamerajú najmä na udržateľnosť ekonomického rastu a konsolidáciu verejných financií. Zatiaľ čo ratingové agentúry S&P a Fitch svoje ratingy a výhľady v ostatných týždňoch potvrdili, agentúra Moody’s v piatok znížila rating Slovenska na A3 z A2. Výhľad upravila je aktuálne stabilný. Zníženie ratingu odráža široké inštitucionálne výzvy Slovenska a prítomnosť zvýšeného politického napätia v prostredí. Podľa agentúry Moody’s reformy v súdnictve a verejnoprávnych médiách oslabia princíp kontroly a rovnováhy, zatiaľ čo zvýšená politická rozdrobenosť komplikuje tvorbu a prijímanie efektívnych politických krokov. Okrem oslabovania demokratických inštitúcií akcentovala agentúra Moody’s svoju nedôveru v dosiahnutie konsolidačného cieľa pri deficite verejných financií na úrovni 2,9 % v roku 2027. Keďže ide o volebný rok a naďalej nepoznáme detaily opatrení, ktoré chce vláda prijímať v ďalších rokoch, je primeraná opatrnosť na mieste. V budúcom roku budeme musieť pokračovať v konsolidácií verejných financií a teda okrem už prijatých opatrení budeme musieť prijať ďalšie. Rast ekonomiky by mali podporiť peniaze z eurofondov a preto bude dôležité ich čerpanie a efektívna alokácia. V tejto súvislosti je potreba ochrany právneho štátu, vlády práva a zachovania korektných vzťahov s EÚ kľúčová.
Vo fiškálnej oblasti, napriek záväzku vlády znížiť deficit v súlade s pravidlami EÚ, Moody’s očakáva, že zadlženie Slovenska v nadchádzajúcich rokoch presiahne úroveň dlhu v podobne hodnotených krajinách. Cieľom slovenskej vlády je znížiť celkový deficit na 2,9 % HDP do roku 2027 v rámci postupu Európskej komisie pri nadmernom deficite (EDP). Moody’s však v roku 2027 predpokladá vyšší deficit na úrovni 3,5 % HDP z dôvodu neistoty pri implementácii konsolidačných opatrení, najmä pokiaľ ide o daň z finančných transakcií. Očakávaná rastúca úroveň dlhu odráža nepružnosť rozpočtu a výzvy pri vykonávaní konsolidačných opatrení.
Stabilný výhľad zohľadňuje silné stránky a výzvy Slovenska. Zatiaľ čo kvalita demokratických inštitúcií sa oslabila, účinnosť politiky zostáva solídna. Slovensko ťaží aj stále z relatívne mierneho zaťaženia dlhom, vysokej dostupnosti financovania a dobrého riadenia dlhu. Moody’s upozorňuje na riziká súvisiace so závislosťou Slovenska od Nemecka a svetového obchodu, ako aj na geopolitické napätie plynúce z rusko-ukrajinského konfliktu. Napriek tomu agentúra očakáva, že Slovensko bude naďalej priťahovať zahraničné investície. Aktuálny rating (A3 stabilný výhľad) majú napríklad krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko, Lotyšsko, Portugalsko alebo Malajzia. Medzitým ďalšie dve veľké agentúry, S&P a Fitch, v posledných týždňoch potvrdili svoje hodnotenia a rating Slovensku ponechali na pôvodnej úrovni. Rating Moody's je aktuálne na rovnakej úrovni ako rating od Fitch-u, zatiaľ čo rating S&P je o dva stupne vyšší. Všetky tri agentúry majú v tejto chvíli na Slovensko stabilný výhľad. Vo futbalovej terminológií je to teda po jesennom hodnotení veľkých agentúr 2:1. Hovorí sa, že najhoršie je ísť do šatne, keď tím vyhráva o dva góly. Ľahko sa vtedy zaspáva na vavrínoch. Aj toto zníženie ratingu preto treba brať ako pripomenutie, že nás čaká ešte veľa práce a nie je všetkým dňom koniec. Konsolidácia ostáva naďalej výzvou. Ochrana demokracie a právneho štátu je nutným predpokladom, ak chceme pomýšľať na prosperujúcu budúcnosť.
Agentúra Moody’s sa vo svojom hodnotení zamerala na demokratické inštitúcie, čo je príznačné v roku, keď Nobelovu cenu za ekonómiu získali Daron Acemoglu, Simon Johnoson a James A. Robinson práve za výskum a dôkaz, že na kvalite inštitúcií vo vzťahu k budúcej prosperite krajiny záleží. V rámci prieskumu OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 napríklad zas Slováci v takmer každej oblasti deklarovali podpriemernú úroveň dôvery vo verejné inštitúcie či média. Svetlou výnimkou je miestna a regionálna samospráva. Slováci najviac dôverujú iným ľuďom (51 %), polícii (40 %) a samospráve (40 %). Približne tretina obyvateľstva uvádza vysokú alebo stredne vysokú dôveru v štátnych úradníkov (33 %), súdy a súdny systém (31 %) a parlament (30 %). Najmenej dôveryhodnými inštitúciami sú politické strany (19 %) a médiá (28 %). V porovnaní s priemerom OECD naše štátne úrady, polícia, súdy a právny systém dosahujú významne nižšiu úroveň dôvery. Chýbajúca dôvera limituje občiansku angažovanosť aj ochotu budovať prosperujúcu krajinu, čo prirodzene zhoršuje ekonomické vyhliadky krajiny do budúcna. Je preto dôležité cieľavedome budovať právny štát a demokratické inštitúcie. Túto potrebu vrátane dobrých vzťahov s EÚ v súvislosti s eurofondami akcentovali aj ostatné ratingové agentúry, pretože eurofondy v najbližších rokoch budú predstavovať dôležitý impulz pre rast slovenskej ekonomiky.
Vo fiškálnej oblasti, napriek záväzku vlády znížiť deficit v súlade s pravidlami EÚ, Moody’s očakáva, že zadlženie Slovenska v nadchádzajúcich rokoch presiahne úroveň dlhu v podobne hodnotených krajinách. Cieľom slovenskej vlády je znížiť celkový deficit na 2,9 % HDP do roku 2027 v rámci postupu Európskej komisie pri nadmernom deficite (EDP). Moody’s však v roku 2027 predpokladá vyšší deficit na úrovni 3,5 % HDP z dôvodu neistoty pri implementácii konsolidačných opatrení, najmä pokiaľ ide o daň z finančných transakcií. Očakávaná rastúca úroveň dlhu odráža nepružnosť rozpočtu a výzvy pri vykonávaní konsolidačných opatrení.
Stabilný výhľad zohľadňuje silné stránky a výzvy Slovenska. Zatiaľ čo kvalita demokratických inštitúcií sa oslabila, účinnosť politiky zostáva solídna. Slovensko ťaží aj stále z relatívne mierneho zaťaženia dlhom, vysokej dostupnosti financovania a dobrého riadenia dlhu. Moody’s upozorňuje na riziká súvisiace so závislosťou Slovenska od Nemecka a svetového obchodu, ako aj na geopolitické napätie plynúce z rusko-ukrajinského konfliktu. Napriek tomu agentúra očakáva, že Slovensko bude naďalej priťahovať zahraničné investície. Aktuálny rating (A3 stabilný výhľad) majú napríklad krajiny ako Chorvátsko, Slovinsko, Lotyšsko, Portugalsko alebo Malajzia. Medzitým ďalšie dve veľké agentúry, S&P a Fitch, v posledných týždňoch potvrdili svoje hodnotenia a rating Slovensku ponechali na pôvodnej úrovni. Rating Moody's je aktuálne na rovnakej úrovni ako rating od Fitch-u, zatiaľ čo rating S&P je o dva stupne vyšší. Všetky tri agentúry majú v tejto chvíli na Slovensko stabilný výhľad. Vo futbalovej terminológií je to teda po jesennom hodnotení veľkých agentúr 2:1. Hovorí sa, že najhoršie je ísť do šatne, keď tím vyhráva o dva góly. Ľahko sa vtedy zaspáva na vavrínoch. Aj toto zníženie ratingu preto treba brať ako pripomenutie, že nás čaká ešte veľa práce a nie je všetkým dňom koniec. Konsolidácia ostáva naďalej výzvou. Ochrana demokracie a právneho štátu je nutným predpokladom, ak chceme pomýšľať na prosperujúcu budúcnosť.
Agentúra Moody’s sa vo svojom hodnotení zamerala na demokratické inštitúcie, čo je príznačné v roku, keď Nobelovu cenu za ekonómiu získali Daron Acemoglu, Simon Johnoson a James A. Robinson práve za výskum a dôkaz, že na kvalite inštitúcií vo vzťahu k budúcej prosperite krajiny záleží. V rámci prieskumu OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 napríklad zas Slováci v takmer každej oblasti deklarovali podpriemernú úroveň dôvery vo verejné inštitúcie či média. Svetlou výnimkou je miestna a regionálna samospráva. Slováci najviac dôverujú iným ľuďom (51 %), polícii (40 %) a samospráve (40 %). Približne tretina obyvateľstva uvádza vysokú alebo stredne vysokú dôveru v štátnych úradníkov (33 %), súdy a súdny systém (31 %) a parlament (30 %). Najmenej dôveryhodnými inštitúciami sú politické strany (19 %) a médiá (28 %). V porovnaní s priemerom OECD naše štátne úrady, polícia, súdy a právny systém dosahujú významne nižšiu úroveň dôvery. Chýbajúca dôvera limituje občiansku angažovanosť aj ochotu budovať prosperujúcu krajinu, čo prirodzene zhoršuje ekonomické vyhliadky krajiny do budúcna. Je preto dôležité cieľavedome budovať právny štát a demokratické inštitúcie. Túto potrebu vrátane dobrých vzťahov s EÚ v súvislosti s eurofondami akcentovali aj ostatné ratingové agentúry, pretože eurofondy v najbližších rokoch budú predstavovať dôležitý impulz pre rast slovenskej ekonomiky.