Zdraví obyvatelia sú základom prosperujúcej ekonomiky
Týždenný prehľad , 13. Jan.
Rok 2024 si budeme pamätať aj ako rok, v ktorom sa začali kopať základy troch nových veľkých nemocníc (Martin, Banská Bystrica a Prešov), rok, v ktorom nebolo jasné, kde vyrastie nová koncová nemocnica v hlavnom meste, či ako rok, keď prebiehali tvrdé rokovania medzi vládou a Lekárskym odborovým združením. Je dôležité, aby sme si nasledujúce roky pamätali ako obdobie, keď sa skutočne podarilo zlepšiť slovenské zdravotníctvo. Výrazne nám v tomto cieli môžu pomôcť európske peniaze z plánu obnovy. Medzičasom je spokojnosť so zdravotnou starostlivosťou na Slovensku v porovnaní s iným krajinami OECD na dne. V dnešnom týždenníku sa venujeme aj predbežnému odhadu decembrovej inflácie z dielne Eurostatu. Ceny potravín vrátane alkoholických nápojov a tabaku sa v decembri medzimesačne historicky prepadli o viac ako 2 %. Možno predpokladať, že pod razantný medzimesačný pokles sa podpísali decembrové akcie súvisiace s vianočnými sviatkami a zároveň tlak na predajné reťazce/obchodníkov, keďže vláda avizovala prísne kontroly a drobnohľad v súvislosti so znižovaní DPH na potraviny od začiatku roka 2025. Podľa očakávania medziročný rast cien v decembri potiahli rastúce ceny v tovaroch a službách. Jadrové inflačné tlaky ostávajú v ekonomike prítomné.
Dôsledkom nakopených problémov v slovenskom zdravotníctve je nízka spokojnosť obyvateľov so zdravotníckym systémom. V poslednom prieskume OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 iba 26% Slovákov vyjadrilo spokojnosť so zdravotníctvom, čo je o polovicu menej ako je priemer OECD (52 %). Tento alarmujúci fakt nielenže reflektuje nedostatky v kvalite poskytovaných služieb, ale aj slabú dôveru verejnosti vo fungovanie zdravotníckych inštitúcií. Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, resp. financované neefektívne, trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu a často až kriticky zanedbanou infraštruktúrou. Výsledkom je nižšia dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti a pomalá implementácia reformných opatrení. Na Slovensku však máme širší problém s dôverou v demokratické inštitúcie. Pri budovaní našej mladej demokracie a právneho štátu máme rezervy, na čo ostane poukázala aj agentúra Moody´s pri svojom nedávnom hodnotení, keď nám zhoršila rating.
Aj kvôli (neodvratnej) demografickej zmene by kvalitné zdravotníctvo malo byť jednou z prioritných tém. Spotreba domácnosti tvorí väčšinu slovenského HDP. Spotrebu vo všeobecnosti ťahajú predovšetkým ľudia v mladšom produktívnom veku. Zakladajú si rodiny, majú deti, zveľaďujú svoje príbytky. Míňajú. Spotreba podporuje výrobu a služby. V roku 2035 sa však naša pracovná sila zmenší o 7 %. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet ľudí starších ako 64 rokov o 20 %. Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. Chýbať budú najmä mladí vo veku 25-34 rokov, tých ubudne do roku 2035 štvrtina. V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 % pracovnej sily. Naopak počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 %. Ťahať spotrebu tak budú musieť aj obyvatelia z tzv. striebornej ekonomiky.
Aby ekonomika šľapala ďalej, potrebujeme byť zdraví. A to sa nám nedarí. Bez vážnych zdravotných komplikácií žijeme v priemere iba do 57 rokov, čo je o 10 menej ako Taliani. Kratšie aj žijeme. Očakávaná dĺžka života pri narodení je 78 rokov. O šesť rokov menej ako Taliani či Španieli. Nepomáha ani to, že v počte návštev u lekára sme na špici OECD. Zdá sa, že často a zbytočne zahlcujeme systém, čo ešte viac znižuje jeho efektivitu. Pri prepočte odvrátiteľných úmrtí z dôvodu slabej prevencie alebo úmrtí, ktoré bolo možné liečiť, na 100 tisíc obyvateľov, sa tiež pohybujeme na popredných priečkach v rámci EÚ-27. Z tohto pohľadu nie je jedno, kedy postavíme nové nemocnice či zefektívnime systém financovania. A peňazí bude zdravotníctvo so starnúcou populáciou potrebovať čoraz viac. Ak staviame nemocnice z európskych peňazí, tak rozdiel medzi vyčerpaním prostriedkov v prvej polovici obdobia alebo na jeho konci môžeme počítať v tisícoch zachránených životov. Samostatnou témou je osobná zodpovednosť, pravidelné prehliadky u lekára či zdravý životný štýl. S vyššou dôverou v slovenské zdravotníctvo by sa mohol zlepšiť stav aj tu.
V budúcom roku bude ekonomický rast Slovenka podporený aj peniazmi z EÚ. V pláne obnovy sa okrem často spomínaných hrubých stavieb nových nemocníc nachádzajú aj položky ako pokračujúca digitalizácia v zdravotníctve, výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby či podpora a podpora otvárania nových ambulancií v nedostatkových oblastiach. To všetko môže zlepšiť spokojnosť so zdravotným systémom. Na strane obyvateľov ale aj samotných zdravotníkov. Menej ich tak možno skončí u susedov. Ide o príležitosť, ktorej premárnenie bude s matematickou istotou znamenať stratu ľudského potenciálu. A žiaľ, tentokrát nie len obrazne alebo dočasne.
Dôsledkom nakopených problémov v slovenskom zdravotníctve je nízka spokojnosť obyvateľov so zdravotníckym systémom. V poslednom prieskume OECD Drivers of Trust in Public Institutions 2024 iba 26% Slovákov vyjadrilo spokojnosť so zdravotníctvom, čo je o polovicu menej ako je priemer OECD (52 %). Tento alarmujúci fakt nielenže reflektuje nedostatky v kvalite poskytovaných služieb, ale aj slabú dôveru verejnosti vo fungovanie zdravotníckych inštitúcií. Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo podfinancované, resp. financované neefektívne, trpí nedostatkom kvalifikovaného personálu a často až kriticky zanedbanou infraštruktúrou. Výsledkom je nižšia dostupnosť kvalitnej zdravotnej starostlivosti a pomalá implementácia reformných opatrení. Na Slovensku však máme širší problém s dôverou v demokratické inštitúcie. Pri budovaní našej mladej demokracie a právneho štátu máme rezervy, na čo ostane poukázala aj agentúra Moody´s pri svojom nedávnom hodnotení, keď nám zhoršila rating.
Aj kvôli (neodvratnej) demografickej zmene by kvalitné zdravotníctvo malo byť jednou z prioritných tém. Spotreba domácnosti tvorí väčšinu slovenského HDP. Spotrebu vo všeobecnosti ťahajú predovšetkým ľudia v mladšom produktívnom veku. Zakladajú si rodiny, majú deti, zveľaďujú svoje príbytky. Míňajú. Spotreba podporuje výrobu a služby. V roku 2035 sa však naša pracovná sila zmenší o 7 %. V tom istom roku podľa prognózy Eurostatu narastie počet ľudí starších ako 64 rokov o 20 %. Tento vývoj je istý. Všetci ľudia, ktorí do roku 2035 vstúpia na pracovný trh, sa už narodili. Chýbať budú najmä mladí vo veku 25-34 rokov, tých ubudne do roku 2035 štvrtina. V roku 2050 ubudne v porovnaní s rokom 2023 na pracovnom trhu 19 % pracovnej sily. Naopak počet obyvateľov nad 64 rokov vzrastie o 32 %. Ťahať spotrebu tak budú musieť aj obyvatelia z tzv. striebornej ekonomiky.
Aby ekonomika šľapala ďalej, potrebujeme byť zdraví. A to sa nám nedarí. Bez vážnych zdravotných komplikácií žijeme v priemere iba do 57 rokov, čo je o 10 menej ako Taliani. Kratšie aj žijeme. Očakávaná dĺžka života pri narodení je 78 rokov. O šesť rokov menej ako Taliani či Španieli. Nepomáha ani to, že v počte návštev u lekára sme na špici OECD. Zdá sa, že často a zbytočne zahlcujeme systém, čo ešte viac znižuje jeho efektivitu. Pri prepočte odvrátiteľných úmrtí z dôvodu slabej prevencie alebo úmrtí, ktoré bolo možné liečiť, na 100 tisíc obyvateľov, sa tiež pohybujeme na popredných priečkach v rámci EÚ-27. Z tohto pohľadu nie je jedno, kedy postavíme nové nemocnice či zefektívnime systém financovania. A peňazí bude zdravotníctvo so starnúcou populáciou potrebovať čoraz viac. Ak staviame nemocnice z európskych peňazí, tak rozdiel medzi vyčerpaním prostriedkov v prvej polovici obdobia alebo na jeho konci môžeme počítať v tisícoch zachránených životov. Samostatnou témou je osobná zodpovednosť, pravidelné prehliadky u lekára či zdravý životný štýl. S vyššou dôverou v slovenské zdravotníctvo by sa mohol zlepšiť stav aj tu.
V budúcom roku bude ekonomický rast Slovenka podporený aj peniazmi z EÚ. V pláne obnovy sa okrem často spomínaných hrubých stavieb nových nemocníc nachádzajú aj položky ako pokračujúca digitalizácia v zdravotníctve, výstavba a obnova staníc záchrannej zdravotnej služby či podpora a podpora otvárania nových ambulancií v nedostatkových oblastiach. To všetko môže zlepšiť spokojnosť so zdravotným systémom. Na strane obyvateľov ale aj samotných zdravotníkov. Menej ich tak možno skončí u susedov. Ide o príležitosť, ktorej premárnenie bude s matematickou istotou znamenať stratu ľudského potenciálu. A žiaľ, tentokrát nie len obrazne alebo dočasne.