„Koniec dejín“ sa nekoná
Týždenný prehľad , 3. März
Pred viac ako tridsiatimi rokmi Francis Fukuyama predpovedal, že po páde komunizmu svet speje k univerzálnemu víťazstvu liberálnej demokracie a voľného trhu. Fukuyamov koncept "konca dejín" vychádza z jeho knihy The End of History and the Last Man (1992). Dnes sa však potvrdzuje, že jeho teória bola prinajmenšom predčasná, čo ostatne priznal pred časom aj samotný autor s tým, že bola príliš optimistická. Trvá však na tom, že dlhodobo zostáva liberálna demokracia najlepším riešením. Namiesto konsolidácie globálneho poriadku tak teraz sledujeme nárast protekcionizmu, obchodné vojny medzi svetovými veľmocami a návrat geopolitických konfliktov, ktoré sme, tak trochu naivne, považovali za prekonané. Spojené štáty a Európska únia zavádzajú clá a subvenčné politiky na ochranu svojich ekonomík pred čínskou konkurenciou. Americký prezident Donald Trump clami hrozí aj svojim najbližším susedom či spojencom. Čína a Rusko sa zas snažia presadiť alternatívny model autoritárskeho kapitalizmu, zatiaľ čo zvýšené obchodné napätie medzi Washingtonom a Pekingom ohrozuje globálne dodávateľské reťazce. Popritom Vladimír Putin vojenskou silou presúva hranice Európy, čím popiera princípy suverenity, na ktorých bol postavený povojnový medzinárodný poriadok. Spojené štáty koketujú s možnosťou opustiť NATO, alebo aspoň výrazne okresať svoju prítomnosť v Európe, na ktorú pravdepodobne čoskoro zavedú clá. Európania medzitým diskutujú, ako sa postaviť k spoločnej obrane a hroziacej obchodnej vojne. Dnes sa pozrieme na potrebu vyšších výdavkov na obranu. Slovensko bude tiež jednou z krajín, ktorých sa americké clá môžu dotknúť na veľmi citlivom mieste, pretože automobilový priemysel je pre nás kľúčový.
Vo svete, kde americkí spojenci prechádzajú k viac izolacionistickej pozícii budeme musieť do našej obrany vkladať viac peňazí. Americký prezident Donald Trump spomínal objem investícií až na úrovni 5% HDP. Aktuálne sa nám darí napĺňať cieľ NATO, ktorý je v objeme 2 %. Možno očakávať, že finálna dohoda bude niekde medzi. Pri rozpočte na obranu v objeme 2% HDP by sme v nasledujúcich 5 rokoch na obranu na Slovensku vynaložili približne 15 miliárd eur. Pri 3,5 % HDP je to necelých 27 miliárd eur. V scenári s 5 % by išlo o nárast o 23 miliárd eur na úroveň kumulatívnych výdavkov 38 miliárd eur. Pri prepočte vychádzame z nášho predpokladu vývoja slovenského HDP. Tieto zdroje budeme musieť nájsť v štátnom rozpočte a možno očakávať, že EÚ vyčlení taktiež svoje zdroje.
Je isté, že čím menšia bude ochota Američanov garantovať európsku bezpečnosť, tým viac budú musieť na našu obranu vynaložiť európske krajiny. Ide o prirodzený vývoj a ak chce EÚ skutočne zastávať pozícií hráča svetového formátu musí byť schopná zabezpečiť svoju bezpečnosť sama doma a aj za svojimi hranicami, napríklad pri ochrane kľúčovej námornej ochrany a obchodu. V tejto chvíli sme sa dostali do pozície na ktorú upozorňoval Henry Kissinger: „Je nebezpečné byť nepriateľom Ameriky, ale byť jej priateľom, môže byť smrtiace.“, pričom akcentoval potrebu nespoliehať sa iba na americké kapacity a zanedbávať svoje vlastné povinnosti, napríklad bezpečnosť. Podobnú radu by európske krajiny dostali aj od Machiavelliho, ktorý tvrdil, že väčšina štátov padla preto, lebo nekonali včas. Ako príklad uvádzal Grékov, ktorí sa nedokázali včas spojiť proti Rimanom. Vo svojej knihe Vladár (kapitola III) tiež píše „Rimania vedeli problémy predvídať s veľkým predstihom a vždy ich riešili. Nikdy ich neodsúvali, aby sa vyhli vojne, pretože vedeli, že vojne sa nedá vyhnúť, iba sa odkladá na prospech nepriateľa. A tak sa rozhodli viesť vojnu s Filipom a Antiochom v Grécku, aby ju potom nemuseli viesť s nimi v Taliansku. A hoci sa v tom čase mohli vyhnúť obom vojnám, nechceli to. Nikdy nesúhlasili s tým, čo hlásajú takzvaní mudrci našej doby, a to užívať si pokojné časy, ale spoliehali sa na vlastnú rozvážnosť.“ Z tohto pohľadu treba oceniť iniciatívy európskych lídrov, ktoré vedú k širším dohodám v rámci obranného snaženia pre zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti Európy. Požiadavka na zabezpečenie, resp. posilnenie vlastnej bezpečnosti Európy je po 80 rokoch od II. svetovej vojny a 36 rokov od zjednotenia Európy viac ako legitímna.
Na druhej strane môžu dodatočné investície do európskeho obranného priemyslu v objeme stoviek miliónov eur, o ktorých sa diskutuje, môžu poskytnúť aj potrebný impulz pre európsku ekonomiku. Okrem podpory ťažkej strojárskej výroby sa potrebujeme zamerať aj na pokročilé technológie. Aj v oblasti obrany a bezpečnosti budú hrať inovácie a znalostná ekonomika jednu z kľúčových úloh. Potreba náboru nových regrútov však bude tiež prirodzene tlačiť na napnutý trh práce. Odhady pre navýšenie vojakov sa pritom pohybujú v rade stoviek tisíc vojakov. Demografická zmena, ktorej čelíme, v kontexte obranného potenciálu tak nadobúda ešte dôležitejší rozmer. Ďalším rozmerom zmeny transatlantických vzťahov je aktuálna hrozba širokých obchodných vojen. Svet, kde pri kormidle sedí prezident Donald Trump, je podľa očakávania turbulentný. Avizované americké clá na dovoz európskych áut nás môžu výrazne potrápiť. S vysokou pravdepodobnosťou sa musíme tiež zmieriť s tým, že protekcionistická politika nie je len nástrojom pre vyjednávanie, ale základné videnie sveta, ktoré bude definovať globálnu ekonomiku a vzťahy v najbližších rokoch. Podľa Európskej komisie je automobilový priemysel kľúčový pre prosperitu celej Európy, pričom poskytuje priame a nepriame pracovné miesta pre približne 14 milióna Európanov, čo predstavuje 6 % celkovej zamestnanosti v EÚ. V priamej výrobe motorových vozidiel pracuje 2,6 milióna ľudí, čo predstavuje 8,5 % celkovej zamestnanosti v priemysle v rámci celej EÚ. V roku 2023 prispel automobilový priemysel 8 % k pridanej hodnote výroby a skončil s prebytkom 117 mld. eur. Slovensko je so 16 % krajina s najvyššou expozíciu pracovníkov v automobilovom priemysle z Eú-27 a tiež sme prvou krajinou v počte vyrobených áut na hlavu vo svete. Nakoľko je naša ekonomika výrazne naviazaná na automobilový priemysel a podiel motorových vozidiel na celkovom exporte sa od roku 2010 takmer zdvojnásobil, pričom v roku 2023 dosahoval takmer 30 %, predstavujú potenciálne 25 % americké clá na európske autá vážne riziko a dopad na Slovensku bude v relatívnom vyjadrení vysoko pravdepodobne jeden z najtvrdších. Záležať však bude od konkrétnych podmienok, ktoré zatiaľ nepoznáme. Slovenský export voči USA je na úrovni približne 4,0 % HDP, čo predstavuje necelých 5 miliárd eur. Autá sa však na tomto objeme podieľajú približne z 3/4.
Ako som písal už minulý týždeň, slovenský automobilový sektor sa postupne dostáva pod očakávaný tlak. A to vďaka clám aj prenikaniu konkurencie čínskych elektromobilov na európsky trh. Audi (skupina Volkswagen) zvažuje expanziu v Severnej Amerike, čo môže predstavovať výzvu aj pre slovenský Volkswagen. Ide o priamy dôsledok protekcionistickej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zatiaľ sa spomína výroba modelu Q5 v Spojených štátoch. Ak sa presunie do USA aj viac produkcie väčších SUV, môže to oslabiť dopyt po modeloch vyrábaných v Bratislave. Tento scenár je obzvlášť citlivý vzhľadom na to, že približne 25 % produkcie našej najväčšej automobilky smeruje na trhy v Severnej Amerike. Na druhej strane treba povedať, že export zo Slovenska tvoria najmä luxusné automobilky, pri ktorých bude cenová elasticita skôr nižšia. Jednoducho povedané, Američania, ktorí si budú chcieť kúpiť veľké SUV, napr. Porsche Cayenn alebo Audi Q8, ktoré sú vyrábané v slovenských podnikoch, si ho zväčša kúpia aj pri vyššej cene. Ide totiž o statusovú záležitosť. Prípadný presun výroby automobilov do Spojených štátov, čo je tiež jedným z deklarovaných cieľov novej americkej administratívy, bude trvať niekoľko rokov. Netreba tiež zabúdať, že clá na oceľ, hliník či na ďalšie produkty a komodity spôsobia aj to, že sa celý proces výroby v USA po istej miery predraží. Nákladová efektivita by tak aj kvôli nižším platom a niektorým vstupom mohla ostať na našej strane. Samozrejme potom sú tu ešte ceny energií, ktorým sa v ostatných dňoch intenzívne venuje Európska komisia kvôli zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ-27. Okrem priamych dopadov amerických ciel na slovenskú ekonomiku, tu bude aj dopad nepriamy. Väčšinu našich exportov posielame do štátov EÚ-27, pričom časť je určená na reexport. Až pätina slovenského exportu smeruje do Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Možno očakávať, že v prípade zavedenia ciel na úrovni 10 % na Nemecko, by sekundárne dopady na slovenské HDP boli v horizonte troch rokov kumulatívne na úrovni približne 1 % HDP (zdroj: ERSTE Research, German Economic Institute).
Potenciálne dopady protekcionistických opatrení tak možno očakávať v nižšom HDP na úrovni stoviek miliónov eur ročne. Pochopiteľne sa to odrazí aj v pohyboch na pracovnom trhu, mzdách a teda aj v spotrebe domácností. Tieto tlaky a posuny by však mali byť postupné. Pracujúcim naďalej nahráva napnutý trh práce, kde máme stále problém obsadiť pracovné miera dostatočne kvalifikovanou pracovnou silou. Aktuálny počet neobsadených pracovných miest je na úrovni takmer 100-tisíc. Okrem toho bude rast slovenskej ekonomiky v najbližších dvoch rokoch ovplyvnený najmä efektívnym čerpaním peňazí z EÚ. Naďalej očakávame, že slovenská ekonomika v tomto aj budúco roku porastie na úrovni približne 2 %. Hrozbu ciel berieme ako vážne potenciálne riziko, ktoré by mohlo ukrojiť z našich odhadov rastu HDP niekoľko desatín percentuálneho bodu.
Vo svete, kde americkí spojenci prechádzajú k viac izolacionistickej pozícii budeme musieť do našej obrany vkladať viac peňazí. Americký prezident Donald Trump spomínal objem investícií až na úrovni 5% HDP. Aktuálne sa nám darí napĺňať cieľ NATO, ktorý je v objeme 2 %. Možno očakávať, že finálna dohoda bude niekde medzi. Pri rozpočte na obranu v objeme 2% HDP by sme v nasledujúcich 5 rokoch na obranu na Slovensku vynaložili približne 15 miliárd eur. Pri 3,5 % HDP je to necelých 27 miliárd eur. V scenári s 5 % by išlo o nárast o 23 miliárd eur na úroveň kumulatívnych výdavkov 38 miliárd eur. Pri prepočte vychádzame z nášho predpokladu vývoja slovenského HDP. Tieto zdroje budeme musieť nájsť v štátnom rozpočte a možno očakávať, že EÚ vyčlení taktiež svoje zdroje.
Je isté, že čím menšia bude ochota Američanov garantovať európsku bezpečnosť, tým viac budú musieť na našu obranu vynaložiť európske krajiny. Ide o prirodzený vývoj a ak chce EÚ skutočne zastávať pozícií hráča svetového formátu musí byť schopná zabezpečiť svoju bezpečnosť sama doma a aj za svojimi hranicami, napríklad pri ochrane kľúčovej námornej ochrany a obchodu. V tejto chvíli sme sa dostali do pozície na ktorú upozorňoval Henry Kissinger: „Je nebezpečné byť nepriateľom Ameriky, ale byť jej priateľom, môže byť smrtiace.“, pričom akcentoval potrebu nespoliehať sa iba na americké kapacity a zanedbávať svoje vlastné povinnosti, napríklad bezpečnosť. Podobnú radu by európske krajiny dostali aj od Machiavelliho, ktorý tvrdil, že väčšina štátov padla preto, lebo nekonali včas. Ako príklad uvádzal Grékov, ktorí sa nedokázali včas spojiť proti Rimanom. Vo svojej knihe Vladár (kapitola III) tiež píše „Rimania vedeli problémy predvídať s veľkým predstihom a vždy ich riešili. Nikdy ich neodsúvali, aby sa vyhli vojne, pretože vedeli, že vojne sa nedá vyhnúť, iba sa odkladá na prospech nepriateľa. A tak sa rozhodli viesť vojnu s Filipom a Antiochom v Grécku, aby ju potom nemuseli viesť s nimi v Taliansku. A hoci sa v tom čase mohli vyhnúť obom vojnám, nechceli to. Nikdy nesúhlasili s tým, čo hlásajú takzvaní mudrci našej doby, a to užívať si pokojné časy, ale spoliehali sa na vlastnú rozvážnosť.“ Z tohto pohľadu treba oceniť iniciatívy európskych lídrov, ktoré vedú k širším dohodám v rámci obranného snaženia pre zabezpečenie kolektívnej bezpečnosti Európy. Požiadavka na zabezpečenie, resp. posilnenie vlastnej bezpečnosti Európy je po 80 rokoch od II. svetovej vojny a 36 rokov od zjednotenia Európy viac ako legitímna.
Na druhej strane môžu dodatočné investície do európskeho obranného priemyslu v objeme stoviek miliónov eur, o ktorých sa diskutuje, môžu poskytnúť aj potrebný impulz pre európsku ekonomiku. Okrem podpory ťažkej strojárskej výroby sa potrebujeme zamerať aj na pokročilé technológie. Aj v oblasti obrany a bezpečnosti budú hrať inovácie a znalostná ekonomika jednu z kľúčových úloh. Potreba náboru nových regrútov však bude tiež prirodzene tlačiť na napnutý trh práce. Odhady pre navýšenie vojakov sa pritom pohybujú v rade stoviek tisíc vojakov. Demografická zmena, ktorej čelíme, v kontexte obranného potenciálu tak nadobúda ešte dôležitejší rozmer. Ďalším rozmerom zmeny transatlantických vzťahov je aktuálna hrozba širokých obchodných vojen. Svet, kde pri kormidle sedí prezident Donald Trump, je podľa očakávania turbulentný. Avizované americké clá na dovoz európskych áut nás môžu výrazne potrápiť. S vysokou pravdepodobnosťou sa musíme tiež zmieriť s tým, že protekcionistická politika nie je len nástrojom pre vyjednávanie, ale základné videnie sveta, ktoré bude definovať globálnu ekonomiku a vzťahy v najbližších rokoch. Podľa Európskej komisie je automobilový priemysel kľúčový pre prosperitu celej Európy, pričom poskytuje priame a nepriame pracovné miesta pre približne 14 milióna Európanov, čo predstavuje 6 % celkovej zamestnanosti v EÚ. V priamej výrobe motorových vozidiel pracuje 2,6 milióna ľudí, čo predstavuje 8,5 % celkovej zamestnanosti v priemysle v rámci celej EÚ. V roku 2023 prispel automobilový priemysel 8 % k pridanej hodnote výroby a skončil s prebytkom 117 mld. eur. Slovensko je so 16 % krajina s najvyššou expozíciu pracovníkov v automobilovom priemysle z Eú-27 a tiež sme prvou krajinou v počte vyrobených áut na hlavu vo svete. Nakoľko je naša ekonomika výrazne naviazaná na automobilový priemysel a podiel motorových vozidiel na celkovom exporte sa od roku 2010 takmer zdvojnásobil, pričom v roku 2023 dosahoval takmer 30 %, predstavujú potenciálne 25 % americké clá na európske autá vážne riziko a dopad na Slovensku bude v relatívnom vyjadrení vysoko pravdepodobne jeden z najtvrdších. Záležať však bude od konkrétnych podmienok, ktoré zatiaľ nepoznáme. Slovenský export voči USA je na úrovni približne 4,0 % HDP, čo predstavuje necelých 5 miliárd eur. Autá sa však na tomto objeme podieľajú približne z 3/4.
Ako som písal už minulý týždeň, slovenský automobilový sektor sa postupne dostáva pod očakávaný tlak. A to vďaka clám aj prenikaniu konkurencie čínskych elektromobilov na európsky trh. Audi (skupina Volkswagen) zvažuje expanziu v Severnej Amerike, čo môže predstavovať výzvu aj pre slovenský Volkswagen. Ide o priamy dôsledok protekcionistickej politiky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Zatiaľ sa spomína výroba modelu Q5 v Spojených štátoch. Ak sa presunie do USA aj viac produkcie väčších SUV, môže to oslabiť dopyt po modeloch vyrábaných v Bratislave. Tento scenár je obzvlášť citlivý vzhľadom na to, že približne 25 % produkcie našej najväčšej automobilky smeruje na trhy v Severnej Amerike. Na druhej strane treba povedať, že export zo Slovenska tvoria najmä luxusné automobilky, pri ktorých bude cenová elasticita skôr nižšia. Jednoducho povedané, Američania, ktorí si budú chcieť kúpiť veľké SUV, napr. Porsche Cayenn alebo Audi Q8, ktoré sú vyrábané v slovenských podnikoch, si ho zväčša kúpia aj pri vyššej cene. Ide totiž o statusovú záležitosť. Prípadný presun výroby automobilov do Spojených štátov, čo je tiež jedným z deklarovaných cieľov novej americkej administratívy, bude trvať niekoľko rokov. Netreba tiež zabúdať, že clá na oceľ, hliník či na ďalšie produkty a komodity spôsobia aj to, že sa celý proces výroby v USA po istej miery predraží. Nákladová efektivita by tak aj kvôli nižším platom a niektorým vstupom mohla ostať na našej strane. Samozrejme potom sú tu ešte ceny energií, ktorým sa v ostatných dňoch intenzívne venuje Európska komisia kvôli zlepšeniu konkurencieschopnosti EÚ-27. Okrem priamych dopadov amerických ciel na slovenskú ekonomiku, tu bude aj dopad nepriamy. Väčšinu našich exportov posielame do štátov EÚ-27, pričom časť je určená na reexport. Až pätina slovenského exportu smeruje do Nemecka, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Možno očakávať, že v prípade zavedenia ciel na úrovni 10 % na Nemecko, by sekundárne dopady na slovenské HDP boli v horizonte troch rokov kumulatívne na úrovni približne 1 % HDP (zdroj: ERSTE Research, German Economic Institute).
Potenciálne dopady protekcionistických opatrení tak možno očakávať v nižšom HDP na úrovni stoviek miliónov eur ročne. Pochopiteľne sa to odrazí aj v pohyboch na pracovnom trhu, mzdách a teda aj v spotrebe domácností. Tieto tlaky a posuny by však mali byť postupné. Pracujúcim naďalej nahráva napnutý trh práce, kde máme stále problém obsadiť pracovné miera dostatočne kvalifikovanou pracovnou silou. Aktuálny počet neobsadených pracovných miest je na úrovni takmer 100-tisíc. Okrem toho bude rast slovenskej ekonomiky v najbližších dvoch rokoch ovplyvnený najmä efektívnym čerpaním peňazí z EÚ. Naďalej očakávame, že slovenská ekonomika v tomto aj budúco roku porastie na úrovni približne 2 %. Hrozbu ciel berieme ako vážne potenciálne riziko, ktoré by mohlo ukrojiť z našich odhadov rastu HDP niekoľko desatín percentuálneho bodu.