Trumpove clá významne škodia aj Američanom
Týždenný prehľad , 17. März
Donald Trump miluje clá, pretože v nich vidí cestu k prosperite a návrat k bohatstvu. Nielen história, ale aj nedávne skúsenosti nám ukazujú, že táto myšlienka je chybná hneď v niekoľkých rovinách. Pozrime sa na roky prvého Trumpovho obdobia, keď prišla akási „prvá väčšia vlna“ zavádzania ciel. Po niekoľkých rokoch máme k dispozícii komplexné štúdie, ktoré vyhodnocujú dopady týchto opatrení. A závery sú jasné – v sumáre majú USA nižšiu produkciu, nižšiu zamestnanosť a nižší rast HDP. Máločo v minulosti prinieslo svetu takú prosperitu ako voľný obchod, stačí si spomenúť na impulz pre ekonomický rast Slovenska po tom, čo sa stalo súčasťou európskeho voľného trhu. Bariéry sú jednoducho problémom.
Americký prezident Donald Trump nezostáva svojim predvolebným sľubom nič dlžný a okamžite po nástupe do funkcie sa pustil do ich plnenia. A hoci sa často hovorí o tom, že musíme sledovať, či politici plnia svoje predvolebné sľuby, v niektorých prípadoch by sme boli radšej, ak by tomu tak nebolo. Jedným z príkladov je aj ten o uvalení ciel a obmedzení obchodu. “Najkrajšie slovo v slovníku je podľa mňa clo,” povedal svoju legendárnu vetu americký prezident. V tomto duchu prijal už niekoľko nariadení, ktoré uvalili dovozné clo na početné skupiny produktov prichádzajúcich do USA a vyzerá to tak, že tento príbeh má od svojho konca ešte ďaleko. O možných negatívnych dopadoch sme už na tomto mieste písali niekoľkokrát, čo nám napokon dokazuje aj historická skúsenosť. A nemusíme ísť veľmi do minulosti. Donald Trump obľuboval clá už počas svojho prvého funkčného obdobia (2017-2021), keď ich uvalil na tisícky produktov vrátane dnes diskutovaného hliníka (vtedy 10%) a ocele (25%). Spolu išlo o clá na produkty v hodnote asi 380 miliárd dolárov.
Súčasné očakávania o negatívnych dopadoch sa vtedy úplne naplnili. Štúdie ukazujú, že vtedajšie opatrenia významne negatívne zasiahli aj americkú ekonomiku a to nielen prostredníctvom priameho vplyvu na domácu ekonomiku, ale aj kvôli protiopatreniam zo strany zasiahnutých krajín. Odhaduje sa, že dlhodobý rast HDP bol týmito krokmi znížený o 0,2 % a negatívne zasiahnutých bolo 142 tisíc pracovných miest.
Štúdie tiež potvrdzujú, že vyššie clo sa úplne premietlo do cien pre domácich producentov a spotrebiteľov, keďže nedošlo k poklesu “vstupnej” ceny produktov pred preclením. Všetky náklady tak znášali tamojšie subjekty, ktoré cenu (aj s clom) musia zaplatiť. Časť z týchto nákladov padla na úkor ziskovej marže amerických firiem, časť si priplatili spotrebitelia. To prirodzene negatívne ovplyvňuje americké firmy a ich schopnosť investovať. Toto je však len úvod celého príbehu, tragédia pokračuje aj ďalej. Základnou myšlienkou Donalda Trumpa je povzbudenie produkcie v amerických firmách a nárast zamestnanosti. A skutočne - napríklad počet zamestnancov v odvetviach produkcie a spracovania ocele a hliníka vzrástol medzi rokmi 2017 a 2019 o 5-6%, čo je želaný stav pre amerického prezidenta. Avšak súčasná domáca kapacita nestačí pre potreby amerického priemyslu, výstavba nových či rozšírenie starých závodov stojí veľa času a investícií, čo znamená, že mnoho amerických firiem bolo aj tak nútených nakupovať oceľ a hliník na globálnom trhu aj s clom. Výsledkom bolo, že vstupy do ostatných odvetví americkej priemyselnej výroby sa predražovali, ich produkcia bola taktiež drahšia a na globálnom trhu neboli ich produkty konkurencieschopné. V iných odvetviach, ktoré potrebujú tieto suroviny ako vstupy (napr. stavebníctvo, výroba strojov a automobilov…), preto došlo naopak k poklesu zamestnanosti. Americký Fed odhaduje, že vtedajšie clá spôsobili zníženie zamestnanosti v priemysle o 1,4 % - keďže nárast počtu zamestnancov v chránených odvetviach (+0,3%) nestačil na vykompenzovanie negatívnych vplyvov v ostatných odvetviach (-1,7%). Výpočet negatívnych dopadov však nekončí. Dostupnosť importovaných tovarov bola výrazne nižšia, čo je negatívnum pre tamojších spotrebiteľov, dlhodobé plánovanie a rozpočtovanie vo firmách dostalo významnú ranu, okrem toho sa významne začali meniť aj dodávateľské reťazce, keďže sa dodávateľ mohol zo dňa na deň stať pre svojich odberateľov príliš drahý a nekonkurencieschopný.
Príbeh o ochrane americkej ekonomiky tak má významné trhliny. Uvalenie ciel je samo o sebe problematické, okrem toho však vyvoláva aj protiopatrenia, a tak v tejto obchodnej vojne strácajú všetci. Súčasný zásah však môže byť ešte výraznejší – vyššie sme spomínali, že objem zasiahnutých tovarov bol vtedy asi na úrovni 380 miliárd dolárov. Súčasné opatrenia môžu (po vypršaní výnimky pre Kanadu a Mexiko) zasiahuť objem tovarov vo výške 1,4 bilióna dolárov, čo je takmer štvornásobok hodnoty z rokov 2018-2019. Máločo v histórii prinieslo svetu takú prosperitu ako voľný obchod, negatívne dopady jeho obmedzovania preto bude na globálnom bohatstve významne cítiť.
Inflácia sa vo februári vyvíjala mierne nad našimi očakávaniami, keď medziročný rast cien skončil na úrovni 3,8 %. Medzimesačne spotrebiteľské ceny rástli v priemere 0,4 %. Hlavnými ťahúmi medziročnej inflácie boli najmä kategórie bývania (0.6 percentuálneho bodu), reštaurácie a hotely (0,6pp) a potraviny spolu s nealko nápojmi (0,6pp). Očakávame, že priemerná inflácia v metodike CPI v tomto roku skončí tesne pod 4%. V nasledujúcich mesiacoch predokladáme, že miera rastu cien bude ešte mierne narastať, pričom kulminovať by mohla v letných mesiacoch. Nadpriemerný rast cien tlačia najmä konsolidačné opatrenia, pričom v priebehu najbližších mesiacov sa do cien budú prenášať aj efekty novej transakčnej dane. Výraznejšiemu rastu inflácie zabránilo plošné stropovanie cien energií pre domácnosti, čo však na druhej strane dodatočne zaťažilo štátny rozpočet a zároveň posunulo zreálnenie cien energií v čase.
Americký prezident Donald Trump nezostáva svojim predvolebným sľubom nič dlžný a okamžite po nástupe do funkcie sa pustil do ich plnenia. A hoci sa často hovorí o tom, že musíme sledovať, či politici plnia svoje predvolebné sľuby, v niektorých prípadoch by sme boli radšej, ak by tomu tak nebolo. Jedným z príkladov je aj ten o uvalení ciel a obmedzení obchodu. “Najkrajšie slovo v slovníku je podľa mňa clo,” povedal svoju legendárnu vetu americký prezident. V tomto duchu prijal už niekoľko nariadení, ktoré uvalili dovozné clo na početné skupiny produktov prichádzajúcich do USA a vyzerá to tak, že tento príbeh má od svojho konca ešte ďaleko. O možných negatívnych dopadoch sme už na tomto mieste písali niekoľkokrát, čo nám napokon dokazuje aj historická skúsenosť. A nemusíme ísť veľmi do minulosti. Donald Trump obľuboval clá už počas svojho prvého funkčného obdobia (2017-2021), keď ich uvalil na tisícky produktov vrátane dnes diskutovaného hliníka (vtedy 10%) a ocele (25%). Spolu išlo o clá na produkty v hodnote asi 380 miliárd dolárov.
Súčasné očakávania o negatívnych dopadoch sa vtedy úplne naplnili. Štúdie ukazujú, že vtedajšie opatrenia významne negatívne zasiahli aj americkú ekonomiku a to nielen prostredníctvom priameho vplyvu na domácu ekonomiku, ale aj kvôli protiopatreniam zo strany zasiahnutých krajín. Odhaduje sa, že dlhodobý rast HDP bol týmito krokmi znížený o 0,2 % a negatívne zasiahnutých bolo 142 tisíc pracovných miest.
Štúdie tiež potvrdzujú, že vyššie clo sa úplne premietlo do cien pre domácich producentov a spotrebiteľov, keďže nedošlo k poklesu “vstupnej” ceny produktov pred preclením. Všetky náklady tak znášali tamojšie subjekty, ktoré cenu (aj s clom) musia zaplatiť. Časť z týchto nákladov padla na úkor ziskovej marže amerických firiem, časť si priplatili spotrebitelia. To prirodzene negatívne ovplyvňuje americké firmy a ich schopnosť investovať. Toto je však len úvod celého príbehu, tragédia pokračuje aj ďalej. Základnou myšlienkou Donalda Trumpa je povzbudenie produkcie v amerických firmách a nárast zamestnanosti. A skutočne - napríklad počet zamestnancov v odvetviach produkcie a spracovania ocele a hliníka vzrástol medzi rokmi 2017 a 2019 o 5-6%, čo je želaný stav pre amerického prezidenta. Avšak súčasná domáca kapacita nestačí pre potreby amerického priemyslu, výstavba nových či rozšírenie starých závodov stojí veľa času a investícií, čo znamená, že mnoho amerických firiem bolo aj tak nútených nakupovať oceľ a hliník na globálnom trhu aj s clom. Výsledkom bolo, že vstupy do ostatných odvetví americkej priemyselnej výroby sa predražovali, ich produkcia bola taktiež drahšia a na globálnom trhu neboli ich produkty konkurencieschopné. V iných odvetviach, ktoré potrebujú tieto suroviny ako vstupy (napr. stavebníctvo, výroba strojov a automobilov…), preto došlo naopak k poklesu zamestnanosti. Americký Fed odhaduje, že vtedajšie clá spôsobili zníženie zamestnanosti v priemysle o 1,4 % - keďže nárast počtu zamestnancov v chránených odvetviach (+0,3%) nestačil na vykompenzovanie negatívnych vplyvov v ostatných odvetviach (-1,7%). Výpočet negatívnych dopadov však nekončí. Dostupnosť importovaných tovarov bola výrazne nižšia, čo je negatívnum pre tamojších spotrebiteľov, dlhodobé plánovanie a rozpočtovanie vo firmách dostalo významnú ranu, okrem toho sa významne začali meniť aj dodávateľské reťazce, keďže sa dodávateľ mohol zo dňa na deň stať pre svojich odberateľov príliš drahý a nekonkurencieschopný.
Príbeh o ochrane americkej ekonomiky tak má významné trhliny. Uvalenie ciel je samo o sebe problematické, okrem toho však vyvoláva aj protiopatrenia, a tak v tejto obchodnej vojne strácajú všetci. Súčasný zásah však môže byť ešte výraznejší – vyššie sme spomínali, že objem zasiahnutých tovarov bol vtedy asi na úrovni 380 miliárd dolárov. Súčasné opatrenia môžu (po vypršaní výnimky pre Kanadu a Mexiko) zasiahuť objem tovarov vo výške 1,4 bilióna dolárov, čo je takmer štvornásobok hodnoty z rokov 2018-2019. Máločo v histórii prinieslo svetu takú prosperitu ako voľný obchod, negatívne dopady jeho obmedzovania preto bude na globálnom bohatstve významne cítiť.
Inflácia sa vo februári vyvíjala mierne nad našimi očakávaniami, keď medziročný rast cien skončil na úrovni 3,8 %. Medzimesačne spotrebiteľské ceny rástli v priemere 0,4 %. Hlavnými ťahúmi medziročnej inflácie boli najmä kategórie bývania (0.6 percentuálneho bodu), reštaurácie a hotely (0,6pp) a potraviny spolu s nealko nápojmi (0,6pp). Očakávame, že priemerná inflácia v metodike CPI v tomto roku skončí tesne pod 4%. V nasledujúcich mesiacoch predokladáme, že miera rastu cien bude ešte mierne narastať, pričom kulminovať by mohla v letných mesiacoch. Nadpriemerný rast cien tlačia najmä konsolidačné opatrenia, pričom v priebehu najbližších mesiacov sa do cien budú prenášať aj efekty novej transakčnej dane. Výraznejšiemu rastu inflácie zabránilo plošné stropovanie cien energií pre domácnosti, čo však na druhej strane dodatočne zaťažilo štátny rozpočet a zároveň posunulo zreálnenie cien energií v čase.