Neistota kraľuje
Týždenný prehľad , 14. Apr.
Trojmesačný odklad zavedenia „recipročných“ ciel zo strany USA je pozitívnou správou. Vzniká tak priestor na konštruktívny dialóg a nádej na uzavretie rozumných dohôd, ktoré by mohli citeľne zmierniť prekážky vo voľnom obchode. Na druhej strane, rýchly návrat k stavu spred januára 2025 zatiaľ očakávať nemožno. V platnosti naďalej ostávajú 25 % americké clá na autá, hliník čí oceľ. Práve tie na autá nás výrazne zasahujú. Finančné trhy zareagovali pozitívne, no po úvodnej eufórii došlo aj na čiastočné vytriezvenie. Volatilita zostane vysoká aj naďalej a trhy budú precitlivené na každé nové vyjadrenie a to v oboch smeroch. Eskalácia obchodného napätia medzi USA a Čínou je významným rizikom, ktoré nemožno podceniť. Európske firmy budú čeliť rastúcemu tlaku čínskej konkurencie na globálnych trhoch mimo USA, pričom samotný konflikt dvoch najväčších ekonomík sveta môže mať ďalekosiahle dôsledky. V tomto neistom prostredí zasadá vo štvrtok ECB a neskôr v máji aj americký FED. Trhy aktuálne pripisujú 98 % pravdepodobnosť pokračovaniu znižovania sadzieb zo strany ECB. No vzhľadom na zvýšenú neistotu by ich prípadná opatrnosť, či dokonca prestávka, nemala byť prekvapením. Viacerí predstavitelia ECB v uplynulých týždňoch zdôrazňovali potrebu zdržanlivosti. Novú makroekonomickú prognózu však uvidíme až v júni. Pre ďalší vývoj bude preto kľúčové najmä to, čo vo štvrtok povie prezidentka Lagardeová. Do istej miery to bude dôležitejšie než samotné rozhodnutie o sadzbách. V USA sa zas inflačné očakávania domácnosti dostali na úrovne kde neboli aspoň 30 a viac rokov. V prostredí globálnej neistoty je dôležité hľadať spoľahlivých partnerov. Európa ich vidí, či môže nájsť, na východe aj na západe.
Výnosy na desaťročných dlhopisoch od polovice marca klesli, keď sa do cien pretavili obavy z možnej recesie, ktorú by mohla spustiť globálna obchodná vojna. Tú v posledných dňoch výrazne vyostrili kroky Donalda Trumpa. Aktuálny pokles prichádza po období, počas ktorého výnosy rástli v dôsledku očakávaných investícií a to najmä z dôvodu posilňovania obranných kapacít EÚ-27 a fiškálnych stimulov schválených v Nemecku. Napriek klesajúcim výnosom na 10-ročných benchmarkových dlhopisoch sa slovenská riziková prirážka (spread) od konca marca mierne zvýšila. Zatiaľ čo vo februári a marci sa pohybovala okolo 85 bázických bodov, aktuálne sa opäť pohybuje v okolí 100 bázických bodov. Za týmto vývojom stojí predovšetkým rastúce externé riziko. Slovensko je totiž najviac exponovanou krajinou eurozóny, pokiaľ ide o efektívny dosah už zavedených alebo hroziacich ciel. Aj napriek dočasnej prestávke pri zavádzaní nových opatrení zo strany USA, naďalej zostávajú v platnosti 25 % clá na autá vyrobené mimo územia Spojených štátov. Tie slovenskú ekonomiku zasahujú aktuálne najvýraznejšie z celej EÚ.
Na finančných trhoch momentálne dominujú globálne faktory. Najmä spomínané napätie okolo obchodnej vojny a obavy z možnej recesie. Efekt domácej fiškálnej konsolidácie je už vo veľkej miere započítaný v cenách, čo prispelo k poklesu rizikovej prirážky v prvom štvrťroku. Zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka sa slovenský spread pohyboval na úrovni približne 125 bázických bodov, dnes je to okolo 100 bp. Finančné trhy však od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. V prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty však bude nevyhnutné prijať aj opatrenia, ktoré posilnia odolnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Pôjde o náročnú, no kľúčovú úlohu pre udržateľný rast v nasledujúcich rokoch. V najbližšom období očakávame postupnú stabilizáciu situácie, aj keď zvýšená miera globálnej neistoty pravdepodobne pretrvá. Trojmesačné pozastavenie amerických „recipročných“ ciel vytvorilo priestor pre konštruktívne vyjednávania, ktoré by mohli znížiť napätie v medzinárodnom obchode. Výnosy na nemeckých desaťročných dlhopisoch by sa mohli ustáliť v okolí úrovne 2,5 %, zatiaľ čo slovenská riziková prirážka má potenciál udržať sa v pásme okolo 100 bázických bodov.Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu však možno aj naďalej očakávať vyššiu volatilitu a citlivé reakcie na nové dáta či vyjadrenia centrálnych bánk. Najbližší test príde už vo štvrtok, keď trhy očakávajú, že ECB bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. Kľúčový však bude najmä signál ohľadom ďalšieho smerovania v nasledujúcich kvartáloch. Medzitým mierne zlacneli aj „dlhé peniaze“, keď päťročné aj trojročné eurové úrokové swapy od polovice marca poklesli približne o 25–30 bázických bodov. Tento vývoj tak mierne rozširuje priestor na znižovanie sadzieb aj pri dlhších fixáciách.
Podľa posledných údajov štatistického úradu ceny pohonných látok na začiatku apríla výraznejšie rástli čo možno pripísať rastúcej cene ropy v druhej polovici marca či pokračujúcemu prenášaniu konsolidačných opatrení do cien, keďže od začiatku apríla začala platiť aj transakčná daň. Aktuálne dáta však naznačujú, že situácia by sa najbližších týždňoch mala otočiť. Cenu pohonných hmôt bude ovplyvňovať pokles ceny ropy a slabší dolár. Dôvodom je kombinácia geopolitických a fundamentálnych faktorov.Hlavným impulzom je eskalácia obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Washington zaviedol v posledných dňoch postupne clá až vo výške 145 % na čínske dovozy, na čo Peking reagoval zvýšením ciel na americký tovar k úrovni 125 %. V priebehu víkendu nasledovala pomyselné uvoľnenie ciel zo strany USA na dovážanú elektroniku. Tieto kroky zvyšujú riziko globálneho hospodárskeho spomalenia, čo sa okamžite premietlo do slabnúceho dopytu po rope a aj energetických komoditách všeobecne. Pokles cien ropy následne mierne korigovalo pozastavenie platnosti recipročných ciel voči väčšine ostatných krajín na 90 dní. Cena ropy Brent sa však naďalej drží na úrovniach okolo 65,5 USD za barel, kde bola naposledy v lete 2021. Ropa Brent aj WTI klesli tento mesiac o približne 10 dolárov. Medziročne je cena ropy Brent nižšie o takmer 27 %. K poklesu cien ropy prispeli aj správy o tom, že kartel OPEC+ zrýchli tempo zvyšovania produkcie, čo zvyšuje riziko nadmernej ponuky na trhu. Na druhej strane zásoby ropy v USA klesli výrazne oproti očakávaniam, čo prepad ceny čierneho zlata spomaľuje. Ďalšie impulzy ktoré by naopak mohli tlačiť cenu hore sú sankcie voči Iránu či technické problémy na ropovode v severnej Amerike. Na peňažných trhoch posilnilo v reakcii na zavádzanie ciel euro voči doláru už k úrovni 1,14 USD, čo tiež zmierňuje tlak na ceny pohonných látok v eurozóne a bude pozitívne vplývať na úroveň inflácie. Dolár je oproti euru najslabší za ostatné tri roky. Očakávame preto, že v najbližších týždňoch budú ceny pohonných hmôt klesať. Plné dopady aktuálnych poklesov sa na čerpacích staniciach prejavia v horizonte najbližších týždňov, pričom u nás môže byť pokles čiastočne tlmený konsolidačnými opatreniami v podobe vyšších daní.Dobrou správou sú lacnejšie energie a potenciálne aj nižšie ceny pohonných látok na čerpacích staniciach. Menej priaznivý je však širší makroekonomický a geopolitický kontext. Globálny obchod sa ocitá na hrane dlhodobej obchodnej vojny, ktorej dôsledky by mohli byť ďalekosiahle. Prípadná recesia, ktorú by takýto konflikt mohol vyvolať, predstavuje pre Slovensko vážne riziko. Ako malá, otvorená a silne exportne orientovaná ekonomika sme na vývoji globálneho dopytu mimoriadne závislí.
Podľa marcového prieskumu agentúry Abacus Data by 46 % Kanaďanov podporilo vstup krajiny do Európskej únie, zatiaľ čo 29 % je proti a zvyšná štvrtina nemá vyhranený názor. Pre porovnanie, ponuku prezidenta Trumpa na pridruženie sa k USA ako 51. štát podporuje len 10 % Kanaďanov.Kanada je rozlohou dvakrát väčšia ako celá EÚ, no s populáciou 40 miliónov obyvateľov je iba o 10 % ľudnatejšia ako Poľsko. Iba pre zaujímavosť, populácia kanadských medveďov je na úrovni 400 až 550 tis. kusov. Z geopolitického hľadiska má bohaté energetické a nerastné zdroje, prístup k Tichému oceánu, stabilné demokratické inštitúcie a efektívnu imigračnú politiku. EÚ má zas atraktívny desaťnásobne väčší trh. Potenciálne členstvo Kanady v EÚ naráža na právnu prekážku, pretože článok 49 Zmluvy o EÚ stanovuje, že členmi môžu byť len „európske štáty“. Tento pojem však nie je jednoznačne definovaný a taký Cyprus leží fakticky geograficky celý v Ázii. Aj keď je asi nepravdepodobné, že by sa Kanada v najbližšom čase naozaj stala 28. členským štátom EÚ, myšlienka hlbšej integrácie a strategického partnerstva získava na váhe. Väčšina Kanaďanov (52 %) považuje EÚ za najdôležitejšieho obchodného partnera v horizonte 3 až 5 rokov. Kanada aj EÚ čelia podobným výzvam, napríklad v podobe obchodnej vojny či záujmu prezidenta Trumpa o nové územia. CETA je zatiaľ uplatňovaná iba „dočasne“, lebo niekoľko krajín EÚ ju zatiaľ plne neratifikovalo. Medzičasom by sme mohli aspoň toto dotiahnuť do konca.
Partnerstvo s Indiou, najľudnatejšou krajinou sveta a zároveň najväčšou demokraciou, predstavuje pre EÚ-27 prirodzenú a strategicky logickú voľbu. Napriek tomu, že Čína si naďalej udržiava dominantné postavenie v podiele na globálnej pridanej hodnote vo výrobnom sektore, ak by sa prezident Trump rozhodol tento podiel zmeniť, existujú v zásade dve možnosti: časovo aj finančne náročný presun výroby späť do USA alebo prerozdelenie vplyvu v rámci globálneho výrobného reťazca. V tomto kontexte sa India čoraz viac javí ako „čierny kôň“ svetového obchodu na najbližšiu dekádu. To z nej robí krajinu s obrovským potenciálom stať sa významným výrobným a obchodným partnerom pre EÚ-27.Z pohľadu Slovenska obchodné vzťahy s Indiou zatiaľ nedosahujú vysoké objemy, no vývoj je dynamický. Od roku 2019 sa vzájomný obchod strojnásobil a v roku 2024 dosiahol hodnotu 1,3 miliardy eur. Z toho dovoz z Indie predstavoval približne 1,05 miliardy eur, čo zodpovedá asi jednému percentu celkového slovenského importu. V porovnaní k USA je náš obchod s Indiou približne päťkrát menší a výrazne deficitný. Práve táto nerovnováha však naznačuje priestor na ďalší rozvoj. India zároveň disponuje značným potenciálom stať sa strategickým partnerom Slovenska pri prechode na znalostnú ekonomiku. Vďaka svojej veľkej populácii a relatívne dostupnej, kvalifikovanej pracovnej sile môže byť pre Slovensko zaujímavým zdrojom talentov. To otvára nové príležitosti pre slovenské podniky, technologické/inovačné firmy i samotný trh práce.
Výnosy na desaťročných dlhopisoch od polovice marca klesli, keď sa do cien pretavili obavy z možnej recesie, ktorú by mohla spustiť globálna obchodná vojna. Tú v posledných dňoch výrazne vyostrili kroky Donalda Trumpa. Aktuálny pokles prichádza po období, počas ktorého výnosy rástli v dôsledku očakávaných investícií a to najmä z dôvodu posilňovania obranných kapacít EÚ-27 a fiškálnych stimulov schválených v Nemecku. Napriek klesajúcim výnosom na 10-ročných benchmarkových dlhopisoch sa slovenská riziková prirážka (spread) od konca marca mierne zvýšila. Zatiaľ čo vo februári a marci sa pohybovala okolo 85 bázických bodov, aktuálne sa opäť pohybuje v okolí 100 bázických bodov. Za týmto vývojom stojí predovšetkým rastúce externé riziko. Slovensko je totiž najviac exponovanou krajinou eurozóny, pokiaľ ide o efektívny dosah už zavedených alebo hroziacich ciel. Aj napriek dočasnej prestávke pri zavádzaní nových opatrení zo strany USA, naďalej zostávajú v platnosti 25 % clá na autá vyrobené mimo územia Spojených štátov. Tie slovenskú ekonomiku zasahujú aktuálne najvýraznejšie z celej EÚ.
Na finančných trhoch momentálne dominujú globálne faktory. Najmä spomínané napätie okolo obchodnej vojny a obavy z možnej recesie. Efekt domácej fiškálnej konsolidácie je už vo veľkej miere započítaný v cenách, čo prispelo k poklesu rizikovej prirážky v prvom štvrťroku. Zatiaľ čo v rovnakom období minulého roka sa slovenský spread pohyboval na úrovni približne 125 bázických bodov, dnes je to okolo 100 bp. Finančné trhy však od Slovenska naďalej očakávajú pokračovanie konsolidácie a to najmä formou reforiem, ktoré zvýšia efektivitu verejnej správy. V prostredí pretrvávajúcej globálnej neistoty však bude nevyhnutné prijať aj opatrenia, ktoré posilnia odolnosť a konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. Pôjde o náročnú, no kľúčovú úlohu pre udržateľný rast v nasledujúcich rokoch. V najbližšom období očakávame postupnú stabilizáciu situácie, aj keď zvýšená miera globálnej neistoty pravdepodobne pretrvá. Trojmesačné pozastavenie amerických „recipročných“ ciel vytvorilo priestor pre konštruktívne vyjednávania, ktoré by mohli znížiť napätie v medzinárodnom obchode. Výnosy na nemeckých desaťročných dlhopisoch by sa mohli ustáliť v okolí úrovne 2,5 %, zatiaľ čo slovenská riziková prirážka má potenciál udržať sa v pásme okolo 100 bázických bodov.Vzhľadom na pretrvávajúcu neistotu však možno aj naďalej očakávať vyššiu volatilitu a citlivé reakcie na nové dáta či vyjadrenia centrálnych bánk. Najbližší test príde už vo štvrtok, keď trhy očakávajú, že ECB bude pokračovať v uvoľňovaní menovej politiky. Kľúčový však bude najmä signál ohľadom ďalšieho smerovania v nasledujúcich kvartáloch. Medzitým mierne zlacneli aj „dlhé peniaze“, keď päťročné aj trojročné eurové úrokové swapy od polovice marca poklesli približne o 25–30 bázických bodov. Tento vývoj tak mierne rozširuje priestor na znižovanie sadzieb aj pri dlhších fixáciách.
Podľa posledných údajov štatistického úradu ceny pohonných látok na začiatku apríla výraznejšie rástli čo možno pripísať rastúcej cene ropy v druhej polovici marca či pokračujúcemu prenášaniu konsolidačných opatrení do cien, keďže od začiatku apríla začala platiť aj transakčná daň. Aktuálne dáta však naznačujú, že situácia by sa najbližších týždňoch mala otočiť. Cenu pohonných hmôt bude ovplyvňovať pokles ceny ropy a slabší dolár. Dôvodom je kombinácia geopolitických a fundamentálnych faktorov.Hlavným impulzom je eskalácia obchodnej vojny medzi Spojenými štátmi a Čínou. Washington zaviedol v posledných dňoch postupne clá až vo výške 145 % na čínske dovozy, na čo Peking reagoval zvýšením ciel na americký tovar k úrovni 125 %. V priebehu víkendu nasledovala pomyselné uvoľnenie ciel zo strany USA na dovážanú elektroniku. Tieto kroky zvyšujú riziko globálneho hospodárskeho spomalenia, čo sa okamžite premietlo do slabnúceho dopytu po rope a aj energetických komoditách všeobecne. Pokles cien ropy následne mierne korigovalo pozastavenie platnosti recipročných ciel voči väčšine ostatných krajín na 90 dní. Cena ropy Brent sa však naďalej drží na úrovniach okolo 65,5 USD za barel, kde bola naposledy v lete 2021. Ropa Brent aj WTI klesli tento mesiac o približne 10 dolárov. Medziročne je cena ropy Brent nižšie o takmer 27 %. K poklesu cien ropy prispeli aj správy o tom, že kartel OPEC+ zrýchli tempo zvyšovania produkcie, čo zvyšuje riziko nadmernej ponuky na trhu. Na druhej strane zásoby ropy v USA klesli výrazne oproti očakávaniam, čo prepad ceny čierneho zlata spomaľuje. Ďalšie impulzy ktoré by naopak mohli tlačiť cenu hore sú sankcie voči Iránu či technické problémy na ropovode v severnej Amerike. Na peňažných trhoch posilnilo v reakcii na zavádzanie ciel euro voči doláru už k úrovni 1,14 USD, čo tiež zmierňuje tlak na ceny pohonných látok v eurozóne a bude pozitívne vplývať na úroveň inflácie. Dolár je oproti euru najslabší za ostatné tri roky. Očakávame preto, že v najbližších týždňoch budú ceny pohonných hmôt klesať. Plné dopady aktuálnych poklesov sa na čerpacích staniciach prejavia v horizonte najbližších týždňov, pričom u nás môže byť pokles čiastočne tlmený konsolidačnými opatreniami v podobe vyšších daní.Dobrou správou sú lacnejšie energie a potenciálne aj nižšie ceny pohonných látok na čerpacích staniciach. Menej priaznivý je však širší makroekonomický a geopolitický kontext. Globálny obchod sa ocitá na hrane dlhodobej obchodnej vojny, ktorej dôsledky by mohli byť ďalekosiahle. Prípadná recesia, ktorú by takýto konflikt mohol vyvolať, predstavuje pre Slovensko vážne riziko. Ako malá, otvorená a silne exportne orientovaná ekonomika sme na vývoji globálneho dopytu mimoriadne závislí.
Podľa marcového prieskumu agentúry Abacus Data by 46 % Kanaďanov podporilo vstup krajiny do Európskej únie, zatiaľ čo 29 % je proti a zvyšná štvrtina nemá vyhranený názor. Pre porovnanie, ponuku prezidenta Trumpa na pridruženie sa k USA ako 51. štát podporuje len 10 % Kanaďanov.Kanada je rozlohou dvakrát väčšia ako celá EÚ, no s populáciou 40 miliónov obyvateľov je iba o 10 % ľudnatejšia ako Poľsko. Iba pre zaujímavosť, populácia kanadských medveďov je na úrovni 400 až 550 tis. kusov. Z geopolitického hľadiska má bohaté energetické a nerastné zdroje, prístup k Tichému oceánu, stabilné demokratické inštitúcie a efektívnu imigračnú politiku. EÚ má zas atraktívny desaťnásobne väčší trh. Potenciálne členstvo Kanady v EÚ naráža na právnu prekážku, pretože článok 49 Zmluvy o EÚ stanovuje, že členmi môžu byť len „európske štáty“. Tento pojem však nie je jednoznačne definovaný a taký Cyprus leží fakticky geograficky celý v Ázii. Aj keď je asi nepravdepodobné, že by sa Kanada v najbližšom čase naozaj stala 28. členským štátom EÚ, myšlienka hlbšej integrácie a strategického partnerstva získava na váhe. Väčšina Kanaďanov (52 %) považuje EÚ za najdôležitejšieho obchodného partnera v horizonte 3 až 5 rokov. Kanada aj EÚ čelia podobným výzvam, napríklad v podobe obchodnej vojny či záujmu prezidenta Trumpa o nové územia. CETA je zatiaľ uplatňovaná iba „dočasne“, lebo niekoľko krajín EÚ ju zatiaľ plne neratifikovalo. Medzičasom by sme mohli aspoň toto dotiahnuť do konca.
Partnerstvo s Indiou, najľudnatejšou krajinou sveta a zároveň najväčšou demokraciou, predstavuje pre EÚ-27 prirodzenú a strategicky logickú voľbu. Napriek tomu, že Čína si naďalej udržiava dominantné postavenie v podiele na globálnej pridanej hodnote vo výrobnom sektore, ak by sa prezident Trump rozhodol tento podiel zmeniť, existujú v zásade dve možnosti: časovo aj finančne náročný presun výroby späť do USA alebo prerozdelenie vplyvu v rámci globálneho výrobného reťazca. V tomto kontexte sa India čoraz viac javí ako „čierny kôň“ svetového obchodu na najbližšiu dekádu. To z nej robí krajinu s obrovským potenciálom stať sa významným výrobným a obchodným partnerom pre EÚ-27.Z pohľadu Slovenska obchodné vzťahy s Indiou zatiaľ nedosahujú vysoké objemy, no vývoj je dynamický. Od roku 2019 sa vzájomný obchod strojnásobil a v roku 2024 dosiahol hodnotu 1,3 miliardy eur. Z toho dovoz z Indie predstavoval približne 1,05 miliardy eur, čo zodpovedá asi jednému percentu celkového slovenského importu. V porovnaní k USA je náš obchod s Indiou približne päťkrát menší a výrazne deficitný. Práve táto nerovnováha však naznačuje priestor na ďalší rozvoj. India zároveň disponuje značným potenciálom stať sa strategickým partnerom Slovenska pri prechode na znalostnú ekonomiku. Vďaka svojej veľkej populácii a relatívne dostupnej, kvalifikovanej pracovnej sile môže byť pre Slovensko zaujímavým zdrojom talentov. To otvára nové príležitosti pre slovenské podniky, technologické/inovačné firmy i samotný trh práce.