Silné euro môže tlačiť na export
Týždenný prehľad , 7. Juli
Ekonomické prostredie, v ktorom sa dnes nachádzame, je plné štrukturálnych zmien a neistôt, ktoré si vyžadujú rýchlu reakciu nielen od politikov, ale aj od samotných firiem, investorov či obyvateľov. Posilňujúce euro voči doláru je výsledkom nielen priaznivejšej fiškálnej pozície eurozóny, ale aj oslabovania americkej meny, ktorá čelí tlaku zo strany politiky prezidenta Trumpa, neistote a hrozby recesie v dôsledku hrozby recesie kvôli protekcionistickým opatreniam. Silné euro má pre slovenskú ekonomiku viac rozmerov. Kým na jednej strane pomáha tlmiť dovozné ceny a infláciu, na druhej strane vytvára dodatočný tlak na exportérov a priemysel, ktorý je kľúčovým motorom nášho hospodárstva. Druhou oblasťou, ktorej sa venujeme, je technologická transformácia automobilového priemyslu. Ten je pre Slovensko strategickým sektorom, keďže tvorí viac ako desatinu HDP, 40 % exportu a poskytuje prácu státisícom ľudí. No čelí čoraz väčšej konkurencii zo strany čínskych výrobcov elektromobilov, ktorí vďaka štátnej podpore a technologickému náskoku získavajú nové trhové podiely. Ak sa naše automobilky neprispôsobia novej realite dostatočne flexibilne, môže sa zopakovať príbeh Nokie. Inflácia v júni na Slovensku opäť rástla. Očakávame, že rast cien v tomto roku kulminoval a medziročné tempo rastu cien sa bude v druhej polovici roka zmierňovať. Kombinácia vyšších nákladov, rastúcich miezd, daní a neistoty na globálnych trhoch bude aj naďalej komplikovať podnikateľské prostredie a zasahovať do spotrebiteľského správania. Streda 9.6. sa blíži a prezident Trump začína rozposielať listy.
Silnejšie euro je aj výsledkom očakávaní, ktoré prináša schválený fiškálny balík v Nemecku či plánované vyššie výdavky na obranu, čo zlepšuje ekonomický výhľad eurozóny v nasledujúcich rokoch. Okrem toho euro podporuje aj priaznivejšia fiškálna pozícia eurozóny v porovnaní so Spojenými štátmi americkými. Prispieva tiež oslabovanie dolára, čo druhá strana mince. Dolár je pod tlakom v dôsledku zvýšenej neistoty, ktorú do systému vniesli hrozby protekcionistických opatrení. Zároveň sledujeme rast nákladov na dlhodobé financovanie v USA, čo prirodzene sťažuje obsluhu vládneho dlhu a malo by viesť k fiškálnej konsolidácii. Tá sa však vzhľadom na blížiace sa „midterm“ voľby (jeseň 2026) pravdepodobne nespustí. Doláru ako rezervnej mene neprospieva ani tlak prezidenta Trumpa na šéfa Fedu Powella. Netreba zabúdať ani na to, že prezident Trump v minulosti viackrát pripustil možnosť slabšieho dolára, čo síce prirodzene podporuje americký export, no zároveň predražuje dovoz a tým zvyšuje inflačné tlaky, s ktorými musí Fed opäť počítať. Aktuálne odhady naznačujú, že ekonomika USA by mala v tomto aj budúcom roku rásť rýchlejšie ako ekonomika eurozóny. Na druhej strane sa rast v eurozóne javí ako postavený na pevnejších a udržateľnejších základoch.
Súčasný trend posilňujúceho eura a slabnúceho dolára predstavuje pre slovenských exportérov potenciálnu výzvu. Vyšší kurz eura znižuje cenovú konkurencieschopnosť slovenských, resp. európskych výrobkov na globálnych trhoch mimo eurozóny, čo môže tlmiť exportný výkon a spomaľovať rast HDP. Samozrejme nejde o jediný parameter. Pod potenciálny tlak sa môžu dostať najmä slovenské firmy v segmentoch, kde sa obchoduje v najmä dolároch alebo kde čelia konkurencii dolárových výrobcov. Pri priamom exporte do Spojených štátov je, samozrejme, rozhodujúce, v akej mene sú dohodnuté kontrakty. Menové pohyby je možné zabezpečiť prostredníctvom zaistenia (hedžingu), ten však predstavuje dodatočný náklad, ktorý sa prenesie do finálnej ceny. V prostredí zvýšených ciel ide o ďalší faktor, s ktorým sa treba vysporiadať. Dodatočný tlak na strane priemyslu môže mať tiež potenciálne dopady na zamestnanosť v sektore a tým aj na disponibilné príjmy domácností. Na druhej strane, slabší dolár prináša určitú úľavu pri importe komodít, najmä energií, ktoré sa vo väčšine prípadov obchodujú v dolároch. To môže zmierňovať inflačné tlaky a znižovať výrobné náklady vo viacerých odvetviach. Silné euro môže v istom horizonte do určitej miery tlmiť export a spomaľovať rast priemyslu. Slabší dolár si však môžeme všimnúť napríklad v nižších cenách pohonných hmôt na čerpacích staniciach, keďže ropa sa obchoduje v dolároch. Pre Európanov platiacich eurom sa tiež zlacňujú dovolenky či nákupy v USA, prípadne aj z iných destinácií ak bol obchod dohodnutý v dolároch. Kolegovia z ERSTE Research očakávajú, že situácia sa bude postupne stabilizovať a dolár voči euru mierne posilní. V dlhšom horizonte by sa kurz mohol ustáliť okolo úrovne 1,17 EUR/USD.
Kedysi bola európska Nokia symbolom technologickej sily. Vládla svetu mobilných telefónov s istotou, ktorú takmer nič nemohlo ohroziť, a stala sa synonymom kvality, spoľahlivosti a inovácií. Potom však prišla éra smartfónov a Nokia nezareagovala dostatočne rýchlo. Podcenila význam softvéru v prospech hardvéru. Trh medzitým ovládli high-end značky ako Apple a Samsung, respektíve ekosystém Androidu. Autá so spaľovacími motormi dnes v niečom pripomínajú legendárnu Nokiu 3310. Budúcnosť s vysokou pravdepodobnosťou patrí elektromobilite, autonómii, konektivite a softvéru. Prirodzeným limitom sú dostupnosť fosílnych palív a emisie. Infraštruktúra zatiaľ zaostáva, no priestor na zlepšenie je väčší než pri tradičných spaľovacích motoroch. Prechod bude s veľkou pravdepodobnosťou trvať ešte desaťročia. No ruku na srdce – kto by si v roku 2011, keď mala Nokia 40 % podiel na svetovom trhu, pomyslel, že o dekádu prakticky zmizne? Čína na tomto vývoji pracuje intenzívne už viac ako desať rokov, hoci nie vždy v súlade s pravidlami voľného trhu, napríklad prostredníctvom masívnych subvencií či kopírovania. Príbeh prechodu k elektromobilite síce nesie pátos nižších emisií skleníkových plynov, no ak od tohto rozmeru odhliadneme, ide najmä o technologické preteky, v ktorých si Európa nemôže dovoliť zaostať.
Automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského hospodárstva, keďže tvorí viac ako 10 % HDP, podieľa sa na viac ako 40 % exportu a priamo či nepriamo zamestnáva približne 250-tisíc ľudí. Rovnako ako v celej Európe však čelí vážnym globálnym výzvam. Na jednej strane ide o obchodné napätie kvôli clám, no ešte naliehavejším problémom je technologické zaostávanie v oblasti elektromobility. Čínski výrobcovia sa v tomto segmente presadzujú čoraz efektívnejšie a to nielen vďaka cene, ale aj technológii, kvalite a pokročilým výrobným procesom. Na tieto výzvy musia tradičný výrobcovia reagovať, pretože do roku 2030 by mal softvér tvoriť až 50 % hodnoty automobilu. Slovensko preto potrebuje vytvoriť a udržať prostredie, ktoré podporí inovácie a diverzifikáciu. Ideálne pri nízkych nákladoch a obmedzenej byrokracii. Súčasný slovenský biznis model, založený na lacnej a kvalitnej pracovnej sile, naráža na prirodzené limity, ako sme už viackrát písali. Náklady na prácu rastú, energie sú drahšie a fiškálna konsolidácia sa doteraz realizovala najmä cez zvyšovanie príjmov štátu, teda cez vyššie dane a nové odvodové povinnosti. To prirodzene zužuje priestor na inovácie a investície v priemysle. Z krajín V4 máme najvyššie hodinové náklady práce, pričom dynamika rastu miezd je výraznejšia než napríklad na Pyrenejskom polostrove, kde sú náklady porovnateľné. Navyše, krajiny ako Španielsko majú nižšie ceny energií, vyššiu nezamestnanosť a teda aj viac dostupnej pracovnej sily. K tomu ešte treba pripočítať aktívnejšiu migračnú politiku zameranú na prilákanie kvalifikovaných odborníkov. Slovensko sa naopak borí s odlivom talentov do zahraničia a zatiaľ nie je atraktívnou destináciou pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia. To je významný rozdiel oproti niektorým našim susedom alebo krajinám ako Španielsko, ktoré si uvedomujú význam migrácie pre posilnenie ekonomiky. S týmito výzvami sa slovenský priemysel musí bezodkladne vyrovnať, pričom efektívna pomoc je na mieste. Pri posune k znalostnej ekonomike a inováciám nemožno zabúdať ani na tradičné odvetvia, ako sú chemický a hutnícky priemysel a ich základné činnosti, bez ktorých sa jednoducho nezaobídeme. Tieto sektory čelia vysokým cenám energií, tlaku na dekarbonizáciu a s tým spojeným nákladom, čo výrazne znižuje ich konkurencieschopnosť. Inovačný posun nemôže prebiehať na ich úkor. Musí byť nadstavbou a rozšírením existujúceho systému. Len tak možno dosiahnuť skutočnú udržateľnosť a odolnosť ekonomiky. V tomto kontexte možno pozitívne hodnotiť aj minulotýždňovú iniciatívu vlády v spolupráci so slovenskými automobilkami, ktorá sa zameriava na podporu v oblastiach financovania, recyklácie a obehového hospodárstva, vzdelávania, ako aj vytvorenia priestoru pre vývoj a inovácie v oblastiach ako autonómne riadenie či elektromobilita. Samozrejme, táto iniciatíva predstavuje len prvý krok a jej skutočné dopady bude možné hodnotiť až s odstupom času. V technologických pretekoch sa počítajú samozrejme iba výsledky.
Kľúčovým dňom tohto týždňa je streda 9. júla 2025, keď sa končí 90-dňový odklad zavedenia zvýšených „recipročných“ ciel, ktoré prezident Trump oznámil v apríli na tzv. Deň oslobodenia. V ten deň zároveň zaviedol základné 10-percentné clo voči obchodným partnerom USA. Americký minister financií Scott Bessent v nedeľu uviedol, že clá na dovoz z niektorých krajín „sa vrátia ako bumerang“ na aprílové úrovne, pokiaľ tieto krajiny rýchlo neposkytnú ústupky a nedosiahnu dohodu s Washingtonom. Prezident Trump pred niekoľkými týždňami ešte viac vyostril rokovania s Európskou úniou, keď recipročné clá zvýšil až na 50 %. Zároveň prezident Trump uviedol, že väčšina krajín bude do 9. júla pokrytá a to buď prostredníctvom listu,alebo uzavretej dohody. Vyhlásenie predniesol za prítomnosti ministra obchodu Howarda Lutnicka a zároveň zopakoval, že clá nadobudnú účinnosť 1. augusta. Následne na sieti Truth Social oznámil, že listy začnú odchádzať v pondelok na poludnie východného času. Situácia zatiaľ zostáva neprehľadná. Pripomeňme, že Slovensko už teraz čelí jednej z najvyšších colných sadzieb voči USA na svete. Podľa FitchRatings – U.S. Effective Tariff Rate Monitor má Slovensko aktuálne tretiu najvyššiu efektívnu colnú sadzbu voči USA. Vyššie sú už len sadzby voči Číne a tesne aj Bangladéšu. Hlavným dôvodom sú 27,5-percentné clá na automobily a ich súčiastky (25 % + 2,5 %). Spojené štáty boli v roku 2024 ôsmym najväčším exportným partnerom Slovenska – na americký trh smerovalo 4,1 % nášho celkového vývozu. Celkový obchod so Spojenými štátmi predstavoval 4,5 % slovenského HDP. Dominantnou exportnou kategóriou boli stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili až 87 % vývozu do USA. Hoci je pozícia USA v slovenskom exporte relatívne malá, "pódiové" umiestnenie v rebríčku colných sadzieb to nemení. Pre porovnanie náš najväčší obchodný partner, Nemecko, ktorý absorbuje 21 % slovenského exportu, čelí približne polovičnej efektívnej colnej sadzbe. V prípade reálnej eskalácie do plošnej obchodnej vojny (20 % na EÚ) by kumulatívne dopady na slovenskú ekonomiku mohli byť takmer dvojnásobné v porovnaní s dopadmi ciel zameraných len na automobilový sektor. Riziko poklesu slovenského HDP sa aktuálne odhaduje na kumulatívnej úrovni 2,5 až 3,0 % v horizonte rokov 2025 až 2027.
Silnejšie euro je aj výsledkom očakávaní, ktoré prináša schválený fiškálny balík v Nemecku či plánované vyššie výdavky na obranu, čo zlepšuje ekonomický výhľad eurozóny v nasledujúcich rokoch. Okrem toho euro podporuje aj priaznivejšia fiškálna pozícia eurozóny v porovnaní so Spojenými štátmi americkými. Prispieva tiež oslabovanie dolára, čo druhá strana mince. Dolár je pod tlakom v dôsledku zvýšenej neistoty, ktorú do systému vniesli hrozby protekcionistických opatrení. Zároveň sledujeme rast nákladov na dlhodobé financovanie v USA, čo prirodzene sťažuje obsluhu vládneho dlhu a malo by viesť k fiškálnej konsolidácii. Tá sa však vzhľadom na blížiace sa „midterm“ voľby (jeseň 2026) pravdepodobne nespustí. Doláru ako rezervnej mene neprospieva ani tlak prezidenta Trumpa na šéfa Fedu Powella. Netreba zabúdať ani na to, že prezident Trump v minulosti viackrát pripustil možnosť slabšieho dolára, čo síce prirodzene podporuje americký export, no zároveň predražuje dovoz a tým zvyšuje inflačné tlaky, s ktorými musí Fed opäť počítať. Aktuálne odhady naznačujú, že ekonomika USA by mala v tomto aj budúcom roku rásť rýchlejšie ako ekonomika eurozóny. Na druhej strane sa rast v eurozóne javí ako postavený na pevnejších a udržateľnejších základoch.
Súčasný trend posilňujúceho eura a slabnúceho dolára predstavuje pre slovenských exportérov potenciálnu výzvu. Vyšší kurz eura znižuje cenovú konkurencieschopnosť slovenských, resp. európskych výrobkov na globálnych trhoch mimo eurozóny, čo môže tlmiť exportný výkon a spomaľovať rast HDP. Samozrejme nejde o jediný parameter. Pod potenciálny tlak sa môžu dostať najmä slovenské firmy v segmentoch, kde sa obchoduje v najmä dolároch alebo kde čelia konkurencii dolárových výrobcov. Pri priamom exporte do Spojených štátov je, samozrejme, rozhodujúce, v akej mene sú dohodnuté kontrakty. Menové pohyby je možné zabezpečiť prostredníctvom zaistenia (hedžingu), ten však predstavuje dodatočný náklad, ktorý sa prenesie do finálnej ceny. V prostredí zvýšených ciel ide o ďalší faktor, s ktorým sa treba vysporiadať. Dodatočný tlak na strane priemyslu môže mať tiež potenciálne dopady na zamestnanosť v sektore a tým aj na disponibilné príjmy domácností. Na druhej strane, slabší dolár prináša určitú úľavu pri importe komodít, najmä energií, ktoré sa vo väčšine prípadov obchodujú v dolároch. To môže zmierňovať inflačné tlaky a znižovať výrobné náklady vo viacerých odvetviach. Silné euro môže v istom horizonte do určitej miery tlmiť export a spomaľovať rast priemyslu. Slabší dolár si však môžeme všimnúť napríklad v nižších cenách pohonných hmôt na čerpacích staniciach, keďže ropa sa obchoduje v dolároch. Pre Európanov platiacich eurom sa tiež zlacňujú dovolenky či nákupy v USA, prípadne aj z iných destinácií ak bol obchod dohodnutý v dolároch. Kolegovia z ERSTE Research očakávajú, že situácia sa bude postupne stabilizovať a dolár voči euru mierne posilní. V dlhšom horizonte by sa kurz mohol ustáliť okolo úrovne 1,17 EUR/USD.
Kedysi bola európska Nokia symbolom technologickej sily. Vládla svetu mobilných telefónov s istotou, ktorú takmer nič nemohlo ohroziť, a stala sa synonymom kvality, spoľahlivosti a inovácií. Potom však prišla éra smartfónov a Nokia nezareagovala dostatočne rýchlo. Podcenila význam softvéru v prospech hardvéru. Trh medzitým ovládli high-end značky ako Apple a Samsung, respektíve ekosystém Androidu. Autá so spaľovacími motormi dnes v niečom pripomínajú legendárnu Nokiu 3310. Budúcnosť s vysokou pravdepodobnosťou patrí elektromobilite, autonómii, konektivite a softvéru. Prirodzeným limitom sú dostupnosť fosílnych palív a emisie. Infraštruktúra zatiaľ zaostáva, no priestor na zlepšenie je väčší než pri tradičných spaľovacích motoroch. Prechod bude s veľkou pravdepodobnosťou trvať ešte desaťročia. No ruku na srdce – kto by si v roku 2011, keď mala Nokia 40 % podiel na svetovom trhu, pomyslel, že o dekádu prakticky zmizne? Čína na tomto vývoji pracuje intenzívne už viac ako desať rokov, hoci nie vždy v súlade s pravidlami voľného trhu, napríklad prostredníctvom masívnych subvencií či kopírovania. Príbeh prechodu k elektromobilite síce nesie pátos nižších emisií skleníkových plynov, no ak od tohto rozmeru odhliadneme, ide najmä o technologické preteky, v ktorých si Európa nemôže dovoliť zaostať.
Automobilový priemysel je kľúčovým odvetvím slovenského hospodárstva, keďže tvorí viac ako 10 % HDP, podieľa sa na viac ako 40 % exportu a priamo či nepriamo zamestnáva približne 250-tisíc ľudí. Rovnako ako v celej Európe však čelí vážnym globálnym výzvam. Na jednej strane ide o obchodné napätie kvôli clám, no ešte naliehavejším problémom je technologické zaostávanie v oblasti elektromobility. Čínski výrobcovia sa v tomto segmente presadzujú čoraz efektívnejšie a to nielen vďaka cene, ale aj technológii, kvalite a pokročilým výrobným procesom. Na tieto výzvy musia tradičný výrobcovia reagovať, pretože do roku 2030 by mal softvér tvoriť až 50 % hodnoty automobilu. Slovensko preto potrebuje vytvoriť a udržať prostredie, ktoré podporí inovácie a diverzifikáciu. Ideálne pri nízkych nákladoch a obmedzenej byrokracii. Súčasný slovenský biznis model, založený na lacnej a kvalitnej pracovnej sile, naráža na prirodzené limity, ako sme už viackrát písali. Náklady na prácu rastú, energie sú drahšie a fiškálna konsolidácia sa doteraz realizovala najmä cez zvyšovanie príjmov štátu, teda cez vyššie dane a nové odvodové povinnosti. To prirodzene zužuje priestor na inovácie a investície v priemysle. Z krajín V4 máme najvyššie hodinové náklady práce, pričom dynamika rastu miezd je výraznejšia než napríklad na Pyrenejskom polostrove, kde sú náklady porovnateľné. Navyše, krajiny ako Španielsko majú nižšie ceny energií, vyššiu nezamestnanosť a teda aj viac dostupnej pracovnej sily. K tomu ešte treba pripočítať aktívnejšiu migračnú politiku zameranú na prilákanie kvalifikovaných odborníkov. Slovensko sa naopak borí s odlivom talentov do zahraničia a zatiaľ nie je atraktívnou destináciou pre vysokokvalifikovanú pracovnú silu zo zahraničia. To je významný rozdiel oproti niektorým našim susedom alebo krajinám ako Španielsko, ktoré si uvedomujú význam migrácie pre posilnenie ekonomiky. S týmito výzvami sa slovenský priemysel musí bezodkladne vyrovnať, pričom efektívna pomoc je na mieste. Pri posune k znalostnej ekonomike a inováciám nemožno zabúdať ani na tradičné odvetvia, ako sú chemický a hutnícky priemysel a ich základné činnosti, bez ktorých sa jednoducho nezaobídeme. Tieto sektory čelia vysokým cenám energií, tlaku na dekarbonizáciu a s tým spojeným nákladom, čo výrazne znižuje ich konkurencieschopnosť. Inovačný posun nemôže prebiehať na ich úkor. Musí byť nadstavbou a rozšírením existujúceho systému. Len tak možno dosiahnuť skutočnú udržateľnosť a odolnosť ekonomiky. V tomto kontexte možno pozitívne hodnotiť aj minulotýždňovú iniciatívu vlády v spolupráci so slovenskými automobilkami, ktorá sa zameriava na podporu v oblastiach financovania, recyklácie a obehového hospodárstva, vzdelávania, ako aj vytvorenia priestoru pre vývoj a inovácie v oblastiach ako autonómne riadenie či elektromobilita. Samozrejme, táto iniciatíva predstavuje len prvý krok a jej skutočné dopady bude možné hodnotiť až s odstupom času. V technologických pretekoch sa počítajú samozrejme iba výsledky.
Kľúčovým dňom tohto týždňa je streda 9. júla 2025, keď sa končí 90-dňový odklad zavedenia zvýšených „recipročných“ ciel, ktoré prezident Trump oznámil v apríli na tzv. Deň oslobodenia. V ten deň zároveň zaviedol základné 10-percentné clo voči obchodným partnerom USA. Americký minister financií Scott Bessent v nedeľu uviedol, že clá na dovoz z niektorých krajín „sa vrátia ako bumerang“ na aprílové úrovne, pokiaľ tieto krajiny rýchlo neposkytnú ústupky a nedosiahnu dohodu s Washingtonom. Prezident Trump pred niekoľkými týždňami ešte viac vyostril rokovania s Európskou úniou, keď recipročné clá zvýšil až na 50 %. Zároveň prezident Trump uviedol, že väčšina krajín bude do 9. júla pokrytá a to buď prostredníctvom listu,alebo uzavretej dohody. Vyhlásenie predniesol za prítomnosti ministra obchodu Howarda Lutnicka a zároveň zopakoval, že clá nadobudnú účinnosť 1. augusta. Následne na sieti Truth Social oznámil, že listy začnú odchádzať v pondelok na poludnie východného času. Situácia zatiaľ zostáva neprehľadná. Pripomeňme, že Slovensko už teraz čelí jednej z najvyšších colných sadzieb voči USA na svete. Podľa FitchRatings – U.S. Effective Tariff Rate Monitor má Slovensko aktuálne tretiu najvyššiu efektívnu colnú sadzbu voči USA. Vyššie sú už len sadzby voči Číne a tesne aj Bangladéšu. Hlavným dôvodom sú 27,5-percentné clá na automobily a ich súčiastky (25 % + 2,5 %). Spojené štáty boli v roku 2024 ôsmym najväčším exportným partnerom Slovenska – na americký trh smerovalo 4,1 % nášho celkového vývozu. Celkový obchod so Spojenými štátmi predstavoval 4,5 % slovenského HDP. Dominantnou exportnou kategóriou boli stroje a prepravné zariadenia, ktoré tvorili až 87 % vývozu do USA. Hoci je pozícia USA v slovenskom exporte relatívne malá, "pódiové" umiestnenie v rebríčku colných sadzieb to nemení. Pre porovnanie náš najväčší obchodný partner, Nemecko, ktorý absorbuje 21 % slovenského exportu, čelí približne polovičnej efektívnej colnej sadzbe. V prípade reálnej eskalácie do plošnej obchodnej vojny (20 % na EÚ) by kumulatívne dopady na slovenskú ekonomiku mohli byť takmer dvojnásobné v porovnaní s dopadmi ciel zameraných len na automobilový sektor. Riziko poklesu slovenského HDP sa aktuálne odhaduje na kumulatívnej úrovni 2,5 až 3,0 % v horizonte rokov 2025 až 2027.