Ďalšie školy začínajú učiť po novom. Deťom chýba kreativita

Týždenný prehľad , 2. Sep
Prvý školský deň je úspešne za nami. Štyristo základných škôl po celom Slovensku však zažíva úplnú novinku – vzdelávať začínajú podľa nového vzdelávacieho programu. Podľa ministerských dokumentov a slov riaditeľov či učiteľov zapojených škôl dostávajú školy oveľa väčšiu voľnosť pri plánovaní a rozvrhu vzdelávania, nielen čo sa obsahu, ale aj formy týka. Kľúčovým prvkom však je často spomínaný prechod od memorovania k premýšľaniu, povzbudzovanie pri hľadaní vlastných riešení a samostatnosť. Práve tieto prvky sú dôležitým faktorom nielen pre zabezpečenie úspechu žiakov a žiačok na budúcom trhu práce, ale aj pre budovanie dlhodobej prosperity slovenskej ekonomiky. Výskumy totiž ukazujú, že dlhodobý ekonomický rast je tvorený predovšetkým inováciami, no a tie môžu vznikať iba s podporou kreativity detí – tak, aby boli zvedavé, tvorili a neuspokojovali sa so zavedenými postupmi. Medzinárodné testovanie PISA sledovalo aj oblasť kreatívneho myslenia a Slovensko veru uspokojivé vysvedčenie nedostalo. Skončilo na 25. mieste z 29 zapojených krajín OECD.

Prvý pracovný deň v septembri znamená aj začiatok nového školského roka. Do škôl tak nastupuje približne 528 tisíc žiakov a žiačok základných škôl, ako aj 512 tisíc stredoškolákov. Po prvýkrát brány školy prekročilo aj viac než 62 tisíc prvákov a prváčok. Nový školský rok je však významným aj preto, že práve v týchto rokoch prechádzajú základné školy na nový vzdelávací program. K zhruba sedemdesiatke už zapojených škôl pribudnú ďalšie štyri stovky, od septembra 2026 bude vzdelávanie po novom zavedené všade. Začína sa však od prvého ročníka. Nový vzdelávací program ruší tradičné delenie na prvý a druhý stupeň ZŠ a prináša tri cykly, prvý až tretí ročník, štvrtý a piaty ročník a napokon šiesty až deviaty ročník. Zmenou je, že ministerstvo už nepredpisuje, čo sa presne kedy má učiť, ale stanovuje to, čo sa má dieťa naučiť v každom cykle. Samotné rozdelenie tém, ich nadväznosť či presné formy vyučovania už sú na pleciach tej-ktorej školy. Školy dostávajú oveľa väčšiu voľnosť aj v iných oblastiach, hodiny už napríklad nemusia trvať tradičných 45 minút, ale môžu byť flexibilne upravované podľa potreby.

Kľúčovou zmenou však prechádza najmä forma vyučovania. Delenie predmetov, ako ich poznáme, v mnohých prípadoch končí a pristupuje sa k vzdelávaniu cez témy, nie z predmetového hľadiska. V praxi to znamená, že sa jedna problematika (napr. ľudský jazyk) bude preberať z hľadiska biológie, chemických procesov, histórie a podobne. Kľúčovým prvkom je, že sa od detí má vyžadovať viac premýšľania než memorovania. V praxi to znamená, že deti nemusia nevyhnutne použiť jeden učiteľov postup riešenia, chceme, aby nachádzali vlastné. Reforma vzdelávania je nevyhnutným krokom pre dlhodobú prosperitu. Je vysoko pravdepodobné, že veľká časť týchto detí bude pracovať na pracovných pozíciách, ktoré dnes ešte vôbec neexistujú. Kľúčovým aspektom preto je odovzdávať zručnosti, vďaka ktorým budú v živote úspešné. Naučiť ich “ako sa učiť”, čítať s porozumením, premýšľať nad problémom a byť kreatívny v hľadaní riešení. Veď práve kreativita je kľúčom k inováciám, ktoré sú driverom dlhodobého ekonomického rastu.

Slovenskí žiaci dnes v kreatívnych prístupoch nevynikajú. V poslednom testovaní PISA, ktoré sa pozeralo aj na kreatívne myslenie, skončili slovenskí žiaci na 25. mieste z 29 zapojených krajín OECD. Ocitáme sa v spoločnosti krajín ako Slovinsko, Mexiko, Srbsko či Uruguaj. Spomedzi krajín strednej Európy boli výsledky slovenských študentov najslabšie. Aj výskumy ukazujú, že kreatívne myslenie vytvára väčšie predpoklady na celkové lepšie akademické výsledky, zlepšuje kognitívne vlasnosti a prináša kariérny úspech. Aj výsledky samotného testovania PISA ukázali silný vzťah medzi kreatívnym myslením a výsledkami z matematiky – častokrát totiž ide o nájdenie “kreatívnej” formy vyriešenia daného príkladu. OECD zároveň pomenúva niektoré faktory, ktoré chýbajú vo vzdelávacích systémoch v tejto oblasti. Najčastejšie ide o veľké objemy učiva, ktoré školy musia prebrať, čím nezostáva čas na kreatívne úlohy. Okrem toho sa kreativita nijakým spôsobom nehodnotí, oceňujú sa najmä namemorované vedomosti, školám chýba vhodné zariadenie a pomôcky či chýba kvalifikácia učiteľov.

Augustová inflácia na Slovensku dosiahla 3,2% medziročne, ukázal rýchly odhad Eurostatu (metodika HICP). Citeľnejší rast zaznamenala kategória potravín, alkoholických nápojov a tabaku (v auguste +3,8% r/r oproti 2,1% v júli), drahšie ostávajú aj služby (takmer +7% medziročne). Bude zaujímavé sledovať presné pohyby jednotlivých položiek, keď Štatistický úrad zverejní detailnejšie dáta – a to najmä v prvej menovanej kategórii.

Rýchly odhad augustovej inflácie v eurozóne priniesol medziročné číslo tesne nad úrovňou dvoch percent, čím sa výrazne priblížilo inflačnému cieľu centrálnej banky. To je, samozrejme, pozitívnou správou. Zdá sa, že inflácia sa upokojila a vrátila na štandardnejšie hodnoty. Za pozornosť však stoja dve veci. Prvou z nich je, že vývoj v jednotlivých krajinách eurozóny je nevyvážený. Zatiaľ čo medziročné číslo napríklad v Belgicku dosahuje 4,5 %, v Portugalsku je to 1,8%, v Litve a Lotyšsku menej než jedno percento. Rôzne krajiny tak v rôznej miere potrebujú uvoľnenie menovej politiky. Druhou vecou je, že na úrovni eurozóny došlo v auguste k spomaleniu inflácie najmä v dôsledku silnejšieho poklesu cien energií (medzimesačne o percento), čím bolo do veľkej miery ovplyvnené aj celkové číslo. Avšak inflačné tlaky sú stále zrejmé v iných kategóriách, a to predovšetkým v službách, ktoré sú medziročne drahšie o viac než štyri percentá.