O výzvach v poľnohospodárstve, investíciách a priemysle
Týždenný prehľad , 24. Mar
Slovenská ekonomika čelí viacerým výzvam, ktoré môžu mať zásadný vplyv na jej ďalší vývoj. Poľnohospodárstvo, hoci má na celkovej pridanej hodnote a zamestnanosti len malý podiel, je prirodzene strategickým sektorom, ktorý čelí ohrozeniu v podobe epidémie slintačky a krívačky (FMD). Dopady na farmárov aj zahraničný obchod v tejto oblasti budú závisieť od efektivity a rýchlosti prijatých opatrení. Farmári budú okrem finančnej podpory s veľkou pravdepodobnosťou potrebovať aj podporu v morálnej/emocionálnej rovine. Straty v súvislosti s utratením stáda či chovu majú aj svoju emocionálnu rovinu, čo nepochybne platí najmä pri menších farmároch. Efektívne čerpanie eurofondov zostáva kľúčovým faktorom rastu, ktoré by mohli zmierniť dopady geopolitických rizík a podporiť domáci dopyt. Slovensko však dlhodobo zápasí s oneskoreným využívaním európskych zdrojov a s tým súvisiacim ich nesystémovým nasadzovaním. V najbližších rokoch sa budú do ekonomiky dostávať najmä peniaze z pánu obnovy, kohézne fondy prídu na rad následne. Z ich čerpaním pravdepodobne pomôže aj iniciatíva ReArm Europe. Ďalším významným faktorom je rastúca konkurencia čínskych elektromobilov, ktorá predstavuje štrukturálnu výzvu pre slovenský automobilový sektor. Spoločnosť BYD signalizuje technologickú prevahu v oblasti nabíjania a samoriadiacich systémov, čo môže mať dlhodobé dopady na európsky trh. IMF už v jeseni upozornil na možné ohrozenie pracovných miest v súvislosti s čínskou konkurenciou v segmente elektromobility a signifikantný dopad na Slovenskú ekonomiku. Vývoj v týchto oblastiach bude mať významný vplyv na budúcu dynamiku slovenskej ekonomiky, pričom rýchlosť reakcie a adaptácie budú kľúčovými faktormi úspechu vo všetkých prípadoch.
Hoci má Slovensko výraznú agrárnu tradíciu, samotné poľnohospodárstvo sa podieľa na celkovej vyprodukovanej pridanej hodnote iba približne 2 %. Na podobnej úrovni je aj podiel zamestnanosti tohto segmentu na celkovej zamestnanosti. Poľnohospodárstvo má však strategický význam pre potravinovú bezpečnosť a stabilitu ekonomiky. Po piatkovom potvrdení nákazy slintačky a krívačky (FMD - Foot-and-mouth disease) je zatiaľ ťažké odhadnúť dopady. Záležať bude na rýchlosti a efektivite prijatých opatrení. Je však takmer isté, že škody sa budú počítať minimálne v desiatkach miliónov eur. Okrem strát na samotných chovoch budú významné aj náklady spojené s veterinárnymi opatreniami a obmedzeniami v medzinárodnom obchode. FMD môže mať výrazný vplyv na zahraničný obchod, keďže ochorenie vedie k zákazom vývozu najmä živých zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka či mliečnych výrobkov. To spôsobuje pokles exportných príjmov a zároveň vytvára tlak na domáci trh. Z krátkodobého hľadiska môžu farmárske ceny dotknutých produktov klesnúť v dôsledku nadbytku na domácom trhu, no zároveň rastú náklady na likvidáciu zvierat, kompenzácie a veterinárne opatrenia. Dlhodobo však môže dôjsť k zníženiu počtu stád, poklesu produkcie a vyšším cenám mäsa aj mliečnych výrobkov. Keďže ide o kategórie, kde je náš obchod vysoko deficitný, dôležitý bude aj vývoj v širšom regióne. Z pohľadu exportu patria medzi najvýznamnejšie kategórie mliečne výrobky, syry a spracované mäso. Poľsko a Česko už zaviedli zákaz dovozu zo Slovenska. Pri živých zvieratách (vrátane surového mlieka) je slovenský zahraničný obchod prebytkový a ich export dosahuje približne 180 miliónov eur ročne. Celkový objem exportu v najviac exponovaných kategóriách bol v roku 2024 na úrovni približne 630 miliónov eur, čo predstavovalo približne 0,6 % celkového exportu.
Kľúčovým faktorom bude rýchlosť zvládnutia epidémie. Kvôli vysokej infekčnosti môže predstavovať širší problém pre celý región. Predchádzajúce epidémie vo svete ukázali, že pri efektívnej kontrole môže byť FMD zvládnutá do niekoľkých mesiacov (Spojené kráľovstvo, Japonsko a Južná Kórea v rozmedzí 3 – 6 mesiacov). Ak sa však ochorenie rozšíri alebo nie je rýchlo eradikované (odstránené), môže mať dlhodobé dopady na agrosektor, ako to vidíme pri endemickom výskyte v niektorých častiach Blízkeho východu a Afriky. Okrem ekonomických škôd sú tu aj psychologické dopady. Britské roľnícke rodiny utrpeli v období epidémie FMD v roku 2001 vážnu traumu. Podľa výskumu uskutočneného vo Walese trpeli takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom (zdroj: Roľnícke noviny, 2011). Britská vláda vtedy prijala tvrdé opatrenia, vrátane plošného utrácania všetkých zvierat v okruhu 3 km od potvrdeného prípadu.
Napriek napätej geopolitickej situácii a značným rizikám spojeným s protekcionistickými opatreniami zostáva rast našej ekonomiky do veľkej miery v našich rukách. Kľúčovú úlohu zohrá domáca spotreba, ktorá by mala naďalej rásť, hoci miernejším tempom, a výrazným stimulom budú aj európske peniaze. Hlavnými zdrojmi financovania budú nové programové obdobie kohéznych eurofondov 2021 – 2027 a Plán obnovy a odolnosti. Iniciatíva ReArm navyše poskytne nástroje na čerpanie eurofondov či úverov. V súčasnosti sa najintenzívnejšie čerpajú prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, keďže niektoré projekty, ako napríklad výstavba nemocníc, musia byť dokončené v dohľadnom čase. Realizácia plánu sa končí v roku 2026, pričom v najbližších dvoch rokoch by teda do ekonomiky malo pritiecť približne 5 miliárd eur. Tento objem presahuje priemerné ročné čerpanie eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia. Pri efektívnejšom prístupe by však slovenská ekonomika mohla absorbovať ešte vyšší objem financií. Čerpanie kohéznych fondov z obdobia 2021-2027 je zatiaľ pod priemerom EÚ-27. Ku koncu minulého roka dosiahlo vrátane predfinancovania úroveň 4,8 %. Celkový objem dostupných prostriedkov je 12,6 miliardy eur. Hoci sa programové obdobie končí v roku 2027, finančné zdroje budú k dispozícii až do konca roka 2029, avšak musia byť pridelené do konca roka 2027.
Historicky Slovensko čerpalo eurofondy najmä v druhej polovici programového obdobia, čo nie je ideálne. Na jednej strane je oneskorenie pochopiteľné – v roku 2023 bolo prioritou dočerpanie starých eurofondov a urýchlenie čerpania z Plánu obnovy. Kapacity úradníkov/ministerstiev aj absorpčná schopnosť ekonomiky sú pritom obmedzené. Ďalšie európske zdroje v nasledujúcich rokoch pôjdu na budovanie obranných kapacít. Iniciatíva ReArm Europe by mohla mobilizovať až 800 miliárd eur na posilnenie európskej bezpečnosti a spolupráce v rámci NATO. Okrem toho umožní členským štátom presmerovať časť kohéznych fondov na obranné investície, podobne ako Slovensko v minulosti presunulo eurofondy na energetickú pomoc.
Akcie BYD dosiahli v minulom týždni rekordné maximum po tom, čo zakladateľ Wang Chuanfu oznámil, že nové nabíjanie umožní dobitie 470 km dojazdu len za 5 minút. Ide teda o hodenú rukavicu európskym automobilkám, ktoré zatiaľ danú úroveň technológie nemajú implementovanú. Tesla dokáže nabíjať 275 km za 15 minút a Mercedes deklaruje 325 km za 10 minút. Systém si pochopiteľne vyžaduje infraštruktúru s dostatočným výkonom (1 MW). Firma preto plánuje inštalovať 4 tisíc nových ultrarýchlych nabíjačiek. Čína medzitým celkovo pridá 460 000 nových verejných EV nabíjačiek len v tomto roku, čo predstavuje dve tretiny celosvetového prírastku. Tento krok prichádza mesiac po tom, čo BYD oznámil samoriadiaci systém „God’s Eye“ dostupný na všetkých nových modeloch. Z čínskeho trhu si tak Tesla či Volkswagen odhryznú ešte menší podiel. BYD dnes ovláda 27 % čínskej EV produkcie a expanduje globálne aj na náš trh. Spolu s rozširovaním kapacít pri výrobe elektromobilov preto netreba zabúdať na to, že sa predpokladá, že do roku 2030 bude 50 % hodnoty elektrického auta tvoriť jeho software, preto je dôležité rozvíjať kapacity aj v tejto oblasti. Znalostná ekonomika v praxi. IMF na jeseň 2024 upozornil, že Slovensko môže byť jednou z najviac zasiahnutých krajín v dôsledku čínskej konkurencie v elektomobilovom segmente. Potenciálne dopady sa pohybovali na úrovni 1 % HDP či pohyboch na pracovnom trhu na úrovni 2,6 % celkovej pracovnej sily. Model IMF naznačuje, že pri nezmenených ostatných podmienkach väčšina týchto pracovníkov bude nakoniec absorbovaná inými výrobnými sektormi, ako aj maloobchodom/službami. Takáto rozsiahla úprava pracovnej sily by však tiež pravdepodobne priniesla značné náklady na tieto zmeny. Po trnavskom Stellantise možno v tomto roku očakávať spustenie výroby elektrických aut aj v žilinskom závode KIA. Volvo bude od budúceho roka v KE vyrábať iba elektrické modely. Väčšia expozícia na eletromobilitu bude pod tlak dostávať subdodávateľov, ktorý sa špecializujú najmä na súčiastky v spaľovacích motoroch, keďže však je proces prechodu výroby postupný, mala by byť táto výzva zvládnuteľná.
Hoci má Slovensko výraznú agrárnu tradíciu, samotné poľnohospodárstvo sa podieľa na celkovej vyprodukovanej pridanej hodnote iba približne 2 %. Na podobnej úrovni je aj podiel zamestnanosti tohto segmentu na celkovej zamestnanosti. Poľnohospodárstvo má však strategický význam pre potravinovú bezpečnosť a stabilitu ekonomiky. Po piatkovom potvrdení nákazy slintačky a krívačky (FMD - Foot-and-mouth disease) je zatiaľ ťažké odhadnúť dopady. Záležať bude na rýchlosti a efektivite prijatých opatrení. Je však takmer isté, že škody sa budú počítať minimálne v desiatkach miliónov eur. Okrem strát na samotných chovoch budú významné aj náklady spojené s veterinárnymi opatreniami a obmedzeniami v medzinárodnom obchode. FMD môže mať výrazný vplyv na zahraničný obchod, keďže ochorenie vedie k zákazom vývozu najmä živých zvierat, mäsa a mäsových výrobkov, mlieka či mliečnych výrobkov. To spôsobuje pokles exportných príjmov a zároveň vytvára tlak na domáci trh. Z krátkodobého hľadiska môžu farmárske ceny dotknutých produktov klesnúť v dôsledku nadbytku na domácom trhu, no zároveň rastú náklady na likvidáciu zvierat, kompenzácie a veterinárne opatrenia. Dlhodobo však môže dôjsť k zníženiu počtu stád, poklesu produkcie a vyšším cenám mäsa aj mliečnych výrobkov. Keďže ide o kategórie, kde je náš obchod vysoko deficitný, dôležitý bude aj vývoj v širšom regióne. Z pohľadu exportu patria medzi najvýznamnejšie kategórie mliečne výrobky, syry a spracované mäso. Poľsko a Česko už zaviedli zákaz dovozu zo Slovenska. Pri živých zvieratách (vrátane surového mlieka) je slovenský zahraničný obchod prebytkový a ich export dosahuje približne 180 miliónov eur ročne. Celkový objem exportu v najviac exponovaných kategóriách bol v roku 2024 na úrovni približne 630 miliónov eur, čo predstavovalo približne 0,6 % celkového exportu.
Kľúčovým faktorom bude rýchlosť zvládnutia epidémie. Kvôli vysokej infekčnosti môže predstavovať širší problém pre celý región. Predchádzajúce epidémie vo svete ukázali, že pri efektívnej kontrole môže byť FMD zvládnutá do niekoľkých mesiacov (Spojené kráľovstvo, Japonsko a Južná Kórea v rozmedzí 3 – 6 mesiacov). Ak sa však ochorenie rozšíri alebo nie je rýchlo eradikované (odstránené), môže mať dlhodobé dopady na agrosektor, ako to vidíme pri endemickom výskyte v niektorých častiach Blízkeho východu a Afriky. Okrem ekonomických škôd sú tu aj psychologické dopady. Britské roľnícke rodiny utrpeli v období epidémie FMD v roku 2001 vážnu traumu. Podľa výskumu uskutočneného vo Walese trpeli takmer dve tretiny sledovaných poľnohospodárov depresiou, úzkosťou a posttraumatickým stresom (zdroj: Roľnícke noviny, 2011). Britská vláda vtedy prijala tvrdé opatrenia, vrátane plošného utrácania všetkých zvierat v okruhu 3 km od potvrdeného prípadu.
Napriek napätej geopolitickej situácii a značným rizikám spojeným s protekcionistickými opatreniami zostáva rast našej ekonomiky do veľkej miery v našich rukách. Kľúčovú úlohu zohrá domáca spotreba, ktorá by mala naďalej rásť, hoci miernejším tempom, a výrazným stimulom budú aj európske peniaze. Hlavnými zdrojmi financovania budú nové programové obdobie kohéznych eurofondov 2021 – 2027 a Plán obnovy a odolnosti. Iniciatíva ReArm navyše poskytne nástroje na čerpanie eurofondov či úverov. V súčasnosti sa najintenzívnejšie čerpajú prostriedky z Plánu obnovy a odolnosti, keďže niektoré projekty, ako napríklad výstavba nemocníc, musia byť dokončené v dohľadnom čase. Realizácia plánu sa končí v roku 2026, pričom v najbližších dvoch rokoch by teda do ekonomiky malo pritiecť približne 5 miliárd eur. Tento objem presahuje priemerné ročné čerpanie eurofondov z predchádzajúceho programového obdobia. Pri efektívnejšom prístupe by však slovenská ekonomika mohla absorbovať ešte vyšší objem financií. Čerpanie kohéznych fondov z obdobia 2021-2027 je zatiaľ pod priemerom EÚ-27. Ku koncu minulého roka dosiahlo vrátane predfinancovania úroveň 4,8 %. Celkový objem dostupných prostriedkov je 12,6 miliardy eur. Hoci sa programové obdobie končí v roku 2027, finančné zdroje budú k dispozícii až do konca roka 2029, avšak musia byť pridelené do konca roka 2027.
Historicky Slovensko čerpalo eurofondy najmä v druhej polovici programového obdobia, čo nie je ideálne. Na jednej strane je oneskorenie pochopiteľné – v roku 2023 bolo prioritou dočerpanie starých eurofondov a urýchlenie čerpania z Plánu obnovy. Kapacity úradníkov/ministerstiev aj absorpčná schopnosť ekonomiky sú pritom obmedzené. Ďalšie európske zdroje v nasledujúcich rokoch pôjdu na budovanie obranných kapacít. Iniciatíva ReArm Europe by mohla mobilizovať až 800 miliárd eur na posilnenie európskej bezpečnosti a spolupráce v rámci NATO. Okrem toho umožní členským štátom presmerovať časť kohéznych fondov na obranné investície, podobne ako Slovensko v minulosti presunulo eurofondy na energetickú pomoc.
Akcie BYD dosiahli v minulom týždni rekordné maximum po tom, čo zakladateľ Wang Chuanfu oznámil, že nové nabíjanie umožní dobitie 470 km dojazdu len za 5 minút. Ide teda o hodenú rukavicu európskym automobilkám, ktoré zatiaľ danú úroveň technológie nemajú implementovanú. Tesla dokáže nabíjať 275 km za 15 minút a Mercedes deklaruje 325 km za 10 minút. Systém si pochopiteľne vyžaduje infraštruktúru s dostatočným výkonom (1 MW). Firma preto plánuje inštalovať 4 tisíc nových ultrarýchlych nabíjačiek. Čína medzitým celkovo pridá 460 000 nových verejných EV nabíjačiek len v tomto roku, čo predstavuje dve tretiny celosvetového prírastku. Tento krok prichádza mesiac po tom, čo BYD oznámil samoriadiaci systém „God’s Eye“ dostupný na všetkých nových modeloch. Z čínskeho trhu si tak Tesla či Volkswagen odhryznú ešte menší podiel. BYD dnes ovláda 27 % čínskej EV produkcie a expanduje globálne aj na náš trh. Spolu s rozširovaním kapacít pri výrobe elektromobilov preto netreba zabúdať na to, že sa predpokladá, že do roku 2030 bude 50 % hodnoty elektrického auta tvoriť jeho software, preto je dôležité rozvíjať kapacity aj v tejto oblasti. Znalostná ekonomika v praxi. IMF na jeseň 2024 upozornil, že Slovensko môže byť jednou z najviac zasiahnutých krajín v dôsledku čínskej konkurencie v elektomobilovom segmente. Potenciálne dopady sa pohybovali na úrovni 1 % HDP či pohyboch na pracovnom trhu na úrovni 2,6 % celkovej pracovnej sily. Model IMF naznačuje, že pri nezmenených ostatných podmienkach väčšina týchto pracovníkov bude nakoniec absorbovaná inými výrobnými sektormi, ako aj maloobchodom/službami. Takáto rozsiahla úprava pracovnej sily by však tiež pravdepodobne priniesla značné náklady na tieto zmeny. Po trnavskom Stellantise možno v tomto roku očakávať spustenie výroby elektrických aut aj v žilinskom závode KIA. Volvo bude od budúceho roka v KE vyrábať iba elektrické modely. Väčšia expozícia na eletromobilitu bude pod tlak dostávať subdodávateľov, ktorý sa špecializujú najmä na súčiastky v spaľovacích motoroch, keďže však je proces prechodu výroby postupný, mala by byť táto výzva zvládnuteľná.