Ekonomika spomaľuje. Rast v tomto roku bude nižší

Týždenný prehľad , 9. Jun
Slovenská ekonomika v úvode roka 2025 narástla len mierne – medziročne o necelé jedno percento, čo je najslabšie tempo od začiatku 2023. Hnacím motorom bola tvorba zásob a spotreba domácností, zatiaľ čo investície klesli už tretí štvrťrok po sebe. Nezamestnanosť sa na Slovensku drží blízko historických miním, avšak predpokladáme jej postupný rast. Reálne mzdy mierne rastú, no ich nárast môže byť tlmený ekonomickým spomalením aj konsolidáciou. ECB podľa očakávaní znížila sadzby, no pravdepodobne naposledy – inflácia sa totiž približuje k jej cieľu. Spoločným faktorom, ktorý ovplyvní ďalší rast ekonomiky, nezamestnanosti, miezd, ale aj sadzieb centrálnej banky je vývoj situácie v obchode medzi USA a EÚ.

Štatistický úrad potvrdil svoj rýchly odhad rastu HDP pre prvý kvartál 2025. Slovenská ekonomika medziročne vzrástla o 0,9 %, medzikvartálny rast dosiahol 0,2 % (sezónne očistené dáta). Stále platí, že ide o najslabší medziročný rast ekonomiky od začiatku roka 2023. Oproti prednademickej úrovni z konca roka 2019 je ekonomika vyššie asi o 8 percent. Pohľad na štruktúru rastu hospodárstva bol v súlade s našimi očakávaniami a s tým, čo indikoval Štatistický úrad pri prvých číslach. Najväčším driverom ekonomickej aktivity bola tvorba zásob nasledovaná spotrebou domácností, ktorá medziročne vzrástla o pol percenta. Vidíme tak istý útlm v reálnych spotrebiteľských výdavkoch, ktoré v minulom roku medziročne rástli svižným tempom, v priemere o tri percentá. Ďalší pozitívny príspevok prišiel zo strany spotreby vlády, hoci aj tu sme videli zmiernenie medziročného rastu. Na druhej strane tlačila ekonomiku smerom nadol investičná aktivita, ktorá citeľne poklesla tretí štvrťrok za sebou s medziročným prepadom o 8 %. Prítok prostriedkov z Plánu obnovy sa zdá byť nízky, čo spolu s potlačenou investičnou aktivitou v súkromnom sektore v dôsledku vysokej neistoty spojenej najmä s obchodom, stláča čísla do vysokých negatívnych hodnôt. Ďalším z negatívnych faktorov bol zahraničný obchod, kde sme síce zaznamenali nárast objemu importu aj exportu, dovoz rástol výrazne viac než vývoz, čo prinieslo citeľný negatívny príspevok.

Neistota ohľadom vývoja ciel a eskalácie obchodnej vojny prináša výraznú neistotu aj do ekonomiky či tvorby predikcií. Vývoj rokovaní medzi EÚ a USA v oblasti obchodu bude kľúčový pre výkon slovenskej (aj globálnej) ekonomiky v najbližších rokoch. Dopad na Slovensko je nielen priamy cez nižšie vývozy do USA, ale aj nepriamy cez výkon obchodných partnerov. V tomto momente očakávame rast slovenskej ekonomiky na úrovni 1,8 % medziročne, vzhľadom na čísla z úvodu roka a priebeh rokovaní budeme tento rast revidovať smerom nadol – pravdepodobne na úroveň 1,5 % medziročne. Stále platí, že toto číslo reflektuje iba časť z možných negatívnych dopadov. Zatiaľ čo sme nateraz rast ekonomiky na horizonte troch rokov znížili kumulatívne zhruba o 1 percentuálny bod, clá v plnej výške a na dlhšom horizonte by mohli zrezať z rastu HDP až tri percentuálne body.

Miera nezamestnanosti v prvých troch mesiacoch tohto roka dosiahla 5,3 %, počet nezamestnaných skončil na takmer 147 tisíc, čo je medziročne menej o viac než osem tisíc ľudí. Nižšiu mieru nezamestnanosti sme v histórii zaznamenali iba dvakrát – v druhom a štvrtom štvrťroku 2024, kde bola o jednu desatinu nižšia. Tradične najnižšia ostáva nezamestnanosť v hlavnom meste a okolí, kde sa pohybuje pod troma percentami, zatiaľ čo najvyššiu mieru vidíme v Prešovskom kraji na úrovni 10,5 %. Štruktúra ostáva nezmenená, takmer dve tretiny tvorili ľudia bez práce dlhšie ako jeden rok (cca 93 tisíc). Pozitívum je, že aj z tejto kategórie došlo k pomerne citeľnému úbytku – o takmer 9 % medziročne. Rast nominálnych miezd v 1. štvrťroku medziročne dosiahol 4,9%, v absolútnom vyjadrení priemerná nominálna mzda skončila na 1518 eur. Reálna mzda, teda po očistení o infláciu, vzrástla o 1 %. Miera nezamestnanosti tak skončila jemne nad našimi očakávaniami, zatiaľ čo sa skutočný rast miezd zhoduje s naším odhadom. Trend poklesu nezamestnanosti v uplynulých štvrťrokoch bol spôsobený viacerými faktormi, jedným z nich bol výrazný odchod ľudí do predčasného dôchodku, čo znamenalo na jednej strane úbytok pracovnej sily, na strane druhej uvoľnenie pracovných miest. Ekonomika si popritom stále zachovávala isté tempo rastu, pracovné príležitosti preto stále vznikali.

Predpokladáme, že v najbližších mesiacoch začne dochádzať k postupnému nárastu nezamestnanosti, vrcholiť by podľa aktuálnych odhadov mala v úvode roka 2026. Aj výsledok trhu práce bude závisieť od vývoja ekonomickej situácie vo svetle uvalených ciel zo strany Spojených štátov. Spomalenie domácej ekonomiky, ako aj u našich zahraničných partnerov, môže spôsobiť nárast počtu ľudí bez práce o približne 10-15 tisíc a to najmä v priemyselných odvetviach, kde isté spomalenie v zamestnanosti vidíme už dnes. To by mohlo priniesť určité zvoľnenie tlaku na trh práce, čoho dôsledkom bude aj pomalší rast miezd. Druhým faktorom, ktorý bude mať tlmiaci účinok, je dopad konsolidácie, ktorá citeľne zaťažuje firemné rozpočty a do istej zmiery zväzuje ruky firiem pri rozhodnutiach o zvyšovaní platov. Priemerný rast nominálnych miezd pre tento rok preto očakávame na úrovni 5,5 %, čo by s ohľadom na odhad inflácie mohlo potlačiť reálne mzdy nahor o približne 1,5 %.

Európska centrálna banka podľa očakávaní znížila svoje sadzby o 25 bázických bodov, čím sa depozitná sadzba dostala na 2,0%. Rozhodujúcimi faktormi bol inflačný výhľad, vývoj inflačných faktorov v ekonomike (hospodárska situácia, trh práce...), ale aj aktuálny vplyv už prijatých opatrení. Centrálna banka zároveň predstavila nové odhady na najbližšie roky. V dôsledku očakávaného vývoja cien energií znížila odhad inflácie pre tento aj budúci rok o 0,3 percentuálneho bodu na 2,0% v 2025 a 1,6 % v 2026. Už v tomto roku by sa tak inflácia mohla dostať na úroveň inflačného cieľa, v budúcom roku by mohla skončiť pod ním. Odhad jadrovej inflácie (bez cien energií, potravín či administratívnych opatrení) ostáva na úrovni 2,4 % v tomto roku a 1,9% v budúcom roku. Rast ekonomiky eurozóny by mohol dosiahnuť 0,9 % v 2025 a 1,1% v 2026. Nateraz všetko nasvedčuje, že ECB za súčasných podmienok skončila so znižovaním sadzieb. V prípade, že dôjde k zásadnej zmene vývoja hospodárstva, a tým aj inflačných tlakov, je očakávateľná reakcia zo strany centrálnej banky v podobe ďalšieho zníženia.