Izraelsko-iránsky konflikt ovplyvní aj ceny tankovania
Týždenný prehľad , 16. Jun
Ceny tankovania v posledných týždňoch poklesli na najnižšie hodnoty v tomto roku, keďže kroky Donalda Trumpa prinášajú veľké riziko spomalenia globálnej ekonomiky a teda aj dopytu po rope. V uplynulom týždni však došlo k obratu, keď sa Izrael rozhodol zastaviť pokrok iránskeho jadrového programu a zaútočil na tamojšiu infraštruktúru. To opätovne potlačilo výrazne nahor aj ceny ropy, keďže Irán je jeden z TOP globálnych exportérov čierneho zlata. Aktuálny vývoj na trhoch indikuje drahšie tankovanie zhruba o desať centov na liter v priebehu najbližších týždňov, eskalácia konfliktu, negatívny vplyv na región či tok obchodu však môžu ceny ropy potlačiť aj výrazne vyššie.
Priemerné ceny pohonných hmôt v úvode júna ostali na nízkych úrovniach. V prípade benzínu došlo po troch týždňoch zdražovania k zlacneniu na úroveň 1,496 €/liter, zatiaľ čo liter motorovej nafty sa predával za 1,393 €/liter. Tankovanie sa v máji a júni pohybuje na najnižších úrovniach v tomto roku. V rovnakom období minulého roka sa benzín aj nafta predávali o asi osem centrov drahšie. Výrazný pokles cien ropy nastal po krokoch Donalda Trumpa, ktorý uvalil clá prakticky na všetky krajiny sveta. To spôsobilo veľké obavy o globálnu ekonomiku a hospodársky rast, čo inými slovami znamená aj zníženie dopytu po rope. Okrem toho dochádzalo aj k postupnému zvyšovaniu produkcie v krajinách OPECu, čo malo taktiež tlmiaci efekt na ceny. Cena za barel ropy Brent preto spadla až pod 60 dolárov. Zdá sa však, že toto obdobie už má trh s ropou za sebou, keďže globálne dianie začína byť opäť dramatické.
V noci zo štvrtka na piatok totiž došlo k útoku Izraela na Irán, ktorého cieľom bolo zastaviť iránsky jadrový program. Došlo tak k útoku na jedného zo zakladajúcich členov skupiny krajín vyvážajúcich ropu (OPEC); člena, ktorý produkuje 4 % svetovej produkcie ropy. Len pre zaujímavosť – prvými sú Spojené štáty (22%), nasleduje Saudská Arábia (11%) a Rusko (11%). TOP 10 krajín malo v roku 2023 až trojštvrtinový podiel na globálnej produkcii. Rovnako dôležitá ako rola samotného Iránu vo svete ropy však je neistota, ktorá prichádza do oblasti Perzského zálivu. Otázne je, akým spôsobom sa konflikt dotkne ostatných krajín, k akým škodám príde či akým spôsobom bude obmedzený svetový obchod s čiernym zlatom. V každom prípade však už dnes vidíme nárast cien ropy, čo sa onedlho prejaví aj na cene tankovania. Súčasné ceny Brentu (cca 74 dolárov za barel) indikujú drahšie tankovanie o približne 10 centov za liter benzínu či nafty. Niektoré odhady hovoria, že v prípade vyostrenia konfliktu a väčších dopadov na infraštruktúru by cena mohla v dôsledku škôd a neistoty atakovať či dokonca presahovať 90 dolárov za barel, čo by prinieslo ceny na čerpačkách na úrovni približne 1,70 € za liter benzínu či 1,60 € za liter nafty.
V máji sa inflácia na Slovensku dostala tesne nad hranicu 4 %, v súlade s očakávaniami, keď dosiahla 4,1 % medziročne. Medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 %. Celkovo sú inflačné tlaky naďalej ťahané najmä rastúcimi cenami služieb. Jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike pretrvávajú. Májovú infláciu výrazne ovplyvnili aj vyššie ceny potravín a nealkoholických nápojov (+1,3 % m/m). Na druhej strane, nižšie ceny pohonných hmôt (-8 % r/r) mali tlmiaci vplyv na celkovú infláciu. Kategória dopravy však zaznamenala mierny medziročný nárast o 0,1 %, predovšetkým v dôsledku vyšších cien dopravných služieb. Hlavnými prispievateľmi k medziročnej inflácii boli: potraviny (+0,53 %), položky z kategórie bývania (+0,65 %), rekreácia a kultúra (+0,42 %) a kategória reštaurácií a hotelov (+0,68 %). Pri raste cien potravín sa na medzimesačnom dynamickom raste podpísali najmä nižšie ceny z apríla, keď ich ceny ovplyvňovali akcie v súvislosti s Veľkonočnými sviatkami. Na medziročnej báze sa ceny potravín vyvíjali podobnou dynamikou ako v ostatných mesiacoch.
Tohtoročný rast cien je rozložený naprieč viacerými skupinami tovarov a služieb, a je podporený zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) zavedeným v rámci konsolidačného balíka. Stále sa očakáva postupné premietanie vyššej DPH a rastúcich nákladov (napr. dane z finančných transakcií) do spotrebiteľských cien. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim vývoj inflácie tento rok je aj opätovné zavedenie cenového stropu na energie zo strany vlády, čo pomohlo znížiť infláciu, no zároveň sťažilo úsilie o fiškálnu konsolidáciu. V nasledujúcich mesiacoch naďalej očakávame ešte mierne zrýchlenie medziročného rastu cien, ktorý by mohol kulminovať počas leta na úrovni okolo 4,3 %. Podľa našich odhadov by priemerná miera inflácie CPI mohla tento rok skončiť mierne pod hranicou 4 %.
Priemyselná produkcia v apríli medziročne poklesla o 0,4 %. Najvýznamnejším pozitívnym ťahúňom bola opätovne výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne vzrástla o 6 %, spolu s výrobou kovov a kovových konštrukcií (+3,4% r/r). Naopak smerom nadol bola produkcia tlačená dodávkou elektriny, plynu a pary (-10%) a výrobou strojov a zariadení (-14%). Priemyslu sa tak v apríli darilo o niečo lepšie než sme predpokladali, za prvé štyri mesiace však ostáva v poklese zhruba o jedno percento medziročne. Nad vodou ho stále držia automobilky, ktoré si zachovávajú solídny medziročný rast po celý tento rok. Konjukturálny prieskum signalizuje, že priemyselná produkcia bude pod tlakom aj po ďalšie mesiace. Očakávaný trend priemyselnej produkcie sa podľa prieskumu medzi priemyselníkmi drží len tesne nad hranicou stagnácie, zatiaľ čo hodnotenie súčasnej úrovne objednávok ostáva v negatívnom pásme. Aj tieto dáta dokazujú, že aktuálna situácia v priemysle je napätá. Slabšia výkonnosť európskej i globálnej ekonomiky dopadá aj na slovenské firmy pôsobiace v priemysle. Tie musia čeliť tvrdej zahraničnej konkurencii, častokrát prichádzajúcej z Ázie s citeľnou nákladovou výhodou. Zvýšené clá zo strany Spojených štátov totiž nielen narúšajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi firmami v EÚ a USA, ale spôsobujú aj presmerovávanie toku tovarov na globálnom trhu. Inými slovami – tovar z iných častí sveta, ktorý dosiaľ smeroval na trh do Spojených štátov, je dnes konkurenciou aj pre výrobcov z EÚ na domácom aj iných zahraničných trhoch a dochádza k ďalšiemu zostreniu konkurencie.
Priemerné ceny pohonných hmôt v úvode júna ostali na nízkych úrovniach. V prípade benzínu došlo po troch týždňoch zdražovania k zlacneniu na úroveň 1,496 €/liter, zatiaľ čo liter motorovej nafty sa predával za 1,393 €/liter. Tankovanie sa v máji a júni pohybuje na najnižších úrovniach v tomto roku. V rovnakom období minulého roka sa benzín aj nafta predávali o asi osem centrov drahšie. Výrazný pokles cien ropy nastal po krokoch Donalda Trumpa, ktorý uvalil clá prakticky na všetky krajiny sveta. To spôsobilo veľké obavy o globálnu ekonomiku a hospodársky rast, čo inými slovami znamená aj zníženie dopytu po rope. Okrem toho dochádzalo aj k postupnému zvyšovaniu produkcie v krajinách OPECu, čo malo taktiež tlmiaci efekt na ceny. Cena za barel ropy Brent preto spadla až pod 60 dolárov. Zdá sa však, že toto obdobie už má trh s ropou za sebou, keďže globálne dianie začína byť opäť dramatické.
V noci zo štvrtka na piatok totiž došlo k útoku Izraela na Irán, ktorého cieľom bolo zastaviť iránsky jadrový program. Došlo tak k útoku na jedného zo zakladajúcich členov skupiny krajín vyvážajúcich ropu (OPEC); člena, ktorý produkuje 4 % svetovej produkcie ropy. Len pre zaujímavosť – prvými sú Spojené štáty (22%), nasleduje Saudská Arábia (11%) a Rusko (11%). TOP 10 krajín malo v roku 2023 až trojštvrtinový podiel na globálnej produkcii. Rovnako dôležitá ako rola samotného Iránu vo svete ropy však je neistota, ktorá prichádza do oblasti Perzského zálivu. Otázne je, akým spôsobom sa konflikt dotkne ostatných krajín, k akým škodám príde či akým spôsobom bude obmedzený svetový obchod s čiernym zlatom. V každom prípade však už dnes vidíme nárast cien ropy, čo sa onedlho prejaví aj na cene tankovania. Súčasné ceny Brentu (cca 74 dolárov za barel) indikujú drahšie tankovanie o približne 10 centov za liter benzínu či nafty. Niektoré odhady hovoria, že v prípade vyostrenia konfliktu a väčších dopadov na infraštruktúru by cena mohla v dôsledku škôd a neistoty atakovať či dokonca presahovať 90 dolárov za barel, čo by prinieslo ceny na čerpačkách na úrovni približne 1,70 € za liter benzínu či 1,60 € za liter nafty.
V máji sa inflácia na Slovensku dostala tesne nad hranicu 4 %, v súlade s očakávaniami, keď dosiahla 4,1 % medziročne. Medzimesačne sa spotrebiteľské ceny zvýšili o 0,5 %. Celkovo sú inflačné tlaky naďalej ťahané najmä rastúcimi cenami služieb. Jadrové inflačné tlaky v slovenskej ekonomike pretrvávajú. Májovú infláciu výrazne ovplyvnili aj vyššie ceny potravín a nealkoholických nápojov (+1,3 % m/m). Na druhej strane, nižšie ceny pohonných hmôt (-8 % r/r) mali tlmiaci vplyv na celkovú infláciu. Kategória dopravy však zaznamenala mierny medziročný nárast o 0,1 %, predovšetkým v dôsledku vyšších cien dopravných služieb. Hlavnými prispievateľmi k medziročnej inflácii boli: potraviny (+0,53 %), položky z kategórie bývania (+0,65 %), rekreácia a kultúra (+0,42 %) a kategória reštaurácií a hotelov (+0,68 %). Pri raste cien potravín sa na medzimesačnom dynamickom raste podpísali najmä nižšie ceny z apríla, keď ich ceny ovplyvňovali akcie v súvislosti s Veľkonočnými sviatkami. Na medziročnej báze sa ceny potravín vyvíjali podobnou dynamikou ako v ostatných mesiacoch.
Tohtoročný rast cien je rozložený naprieč viacerými skupinami tovarov a služieb, a je podporený zvýšením dane z pridanej hodnoty (DPH) zavedeným v rámci konsolidačného balíka. Stále sa očakáva postupné premietanie vyššej DPH a rastúcich nákladov (napr. dane z finančných transakcií) do spotrebiteľských cien. Dôležitým faktorom ovplyvňujúcim vývoj inflácie tento rok je aj opätovné zavedenie cenového stropu na energie zo strany vlády, čo pomohlo znížiť infláciu, no zároveň sťažilo úsilie o fiškálnu konsolidáciu. V nasledujúcich mesiacoch naďalej očakávame ešte mierne zrýchlenie medziročného rastu cien, ktorý by mohol kulminovať počas leta na úrovni okolo 4,3 %. Podľa našich odhadov by priemerná miera inflácie CPI mohla tento rok skončiť mierne pod hranicou 4 %.
Priemyselná produkcia v apríli medziročne poklesla o 0,4 %. Najvýznamnejším pozitívnym ťahúňom bola opätovne výroba dopravných prostriedkov, ktorá medziročne vzrástla o 6 %, spolu s výrobou kovov a kovových konštrukcií (+3,4% r/r). Naopak smerom nadol bola produkcia tlačená dodávkou elektriny, plynu a pary (-10%) a výrobou strojov a zariadení (-14%). Priemyslu sa tak v apríli darilo o niečo lepšie než sme predpokladali, za prvé štyri mesiace však ostáva v poklese zhruba o jedno percento medziročne. Nad vodou ho stále držia automobilky, ktoré si zachovávajú solídny medziročný rast po celý tento rok. Konjukturálny prieskum signalizuje, že priemyselná produkcia bude pod tlakom aj po ďalšie mesiace. Očakávaný trend priemyselnej produkcie sa podľa prieskumu medzi priemyselníkmi drží len tesne nad hranicou stagnácie, zatiaľ čo hodnotenie súčasnej úrovne objednávok ostáva v negatívnom pásme. Aj tieto dáta dokazujú, že aktuálna situácia v priemysle je napätá. Slabšia výkonnosť európskej i globálnej ekonomiky dopadá aj na slovenské firmy pôsobiace v priemysle. Tie musia čeliť tvrdej zahraničnej konkurencii, častokrát prichádzajúcej z Ázie s citeľnou nákladovou výhodou. Zvýšené clá zo strany Spojených štátov totiž nielen narúšajú dodávateľsko-odberateľské vzťahy medzi firmami v EÚ a USA, ale spôsobujú aj presmerovávanie toku tovarov na globálnom trhu. Inými slovami – tovar z iných častí sveta, ktorý dosiaľ smeroval na trh do Spojených štátov, je dnes konkurenciou aj pre výrobcov z EÚ na domácom aj iných zahraničných trhoch a dochádza k ďalšiemu zostreniu konkurencie.