Únia chce dotovať elektrinu pre podniky. Bojí sa ich úteku do zahraničia
Týždenný prehľad , 30. Jun
Priemysel u nás tvorí štvrtinu pridanej hodnoty aj zamestnanosti a patrí k najväčším spotrebiteľom energie. Zároveň Slovensko patrí medzi najviac energeticky náročné ekonomiky Európskej únie. Európske podniky však platia v porovnaní so svetom relatívne vysoké ceny energií, čo znižuje ich konkurencieschopnosť na globálnom trhu. EÚ preto umožní štátom dotovať ceny elektriny pre firmy, ak tieto zároveň investujú do systematického zníženia jej spotreby. Pomoc je ale limitovaná a môže byť problémom pre krajiny s napätým štátnym rozpočtom, akou je aj Slovensko. Rýchlych riešení na zabránenie odlevu európskych podnikov k zahraničným konkurentom však veľa neostáva.
Priemysel tvorí dôležitú súčasť slovenskej ekonomiky, keďže každoročne prináša asi štvrtinu celkovej pridanej hodnoty, ktorá sa v hospodárstve vyprodukuje. Z 2,6 milióna zamestnaných si prácu priamo v priemysle nachádza asi 644 tisíc ľudí, čo je približne štvrtina celkovej zamestnanosti. Desaťtisíce pracovných miest však vznikajú aj v iných odvetviach (logistika, právne a účtovnícke služby, veľko- a maloobchod…) v náväznosti sa činnosť priemyselných podnikov. Vzhľadom na dôležitosť priemyslu v ekonomike je prirodzené, že významná bude aj jeho spotreba energií. Z ich celkovej spotreby na Slovensku v roku 2023 spotrebúval priemysel asi 18 %, pričom najväčším spotrebiteľom bola jednoznačne výroba železa a ocele, ktorej samotný podiel tvoril zhruba 5 % celkovej spotreby energií na Slovensku. Druhým v poradí bol chemický a potrechemický priemysel (približne 3 %), ako aj papierenstvo a výroba a spracovanie nekovových minerálov používaných na produkciu stavebných materiálov, keramiky či skla.
Slovenská ekonomika má zároveň vysokú energetickú náročnosť, keď na jednotku HDP potrebuje vysoký podiel energetického vstupu – nachádza sa medzi piatimi energeticky najintenzívnejšími krajinami EÚ. Tento indikátor reflektuje na jednej strane štruktúru ekonomiky (napríklad Luxembursko, zamerané na finančné služby, bude výrazne menej energeticky náročné), štruktúru priemyslu (napr. výroba textilu nie je porovnateľná s výrobou ocele), ale vypovedá aj o efektívnosti využívania zdrojov (aké technológie sa používajú). Jednou z hrozieb pre slovenský, ako aj európsky priemysel tak sú vysoké ceny energií, ktoré znevýhodňujú domácich výrobcov na globálnom trhu. Priemerná cena elektriny pre najväčšie podniky (s najväčšou spotrebou) sa v EÚ pohybuje na úrovni 14 centov za kilowatthodinu, na Slovensku je to asi 18 centov. Pre porovnanie: ceny elektriny na európskom kontinente sú dvojaž trojnásobné oproti tým, ktoré podniky platia v Spojených štátoch.
Aj v reakcii na to Európska komisia predstavila návrh, ktorým umožní členským štátom dotovať ceny elektriny pre podniky, aby neboli motivované presúvať svoju energeticky náročnú výrobu do krajín, kde sú energie lacnejšie (napr. Čína či Spojené štáty). Pomoc bude môcť pokrývať maximálne polovicu priemernej veľkoobchodnej ceny elektriny a nie viac než polovicu ročnej spotreby elektriny konkrétneho podniku. Spodná hranica bola stanovená na 50 EUR za MWh. Maximálny objem pomoci bude 200 mil. eur, vyššia suma bude podliehať schváleniu EK. Schéma bude môcť byť využívaná do konca roka 2030. Toto opatrenie je však iba časťou väčšieho balíka. V ňom Komisia predstavila menej striknté pravidlá napríklad na zjednodušovanie a zrýchľovanie procesov pre čisté technológie a projekty zamerané na dekarbonizáciu. V tomto duchu sa preto nesú aj pravidlá pre štátnu pomoc, ako ju opisujeme vyššie. Polovica štátnej pomoci na zníženie cien elektriny bude musieť byť využitá na opatrenia, ktoré znížia náklady na elektrinu do budúcnosti – napríklad kúpou nových, menej energeticky náročných technológií, zapojením solárnych panelov a podobne.
Výhodou tohto opatrenia je, že umožňuje zasiahnuť všetkým členským štátom, rieši akútnu hrozbu presunu podnikov z EÚ kvôli nákladovej nevýhode, je časovo obmedzená a zároveň núti podniky investovať do dekarbonizačných projektov, čím systematicky zníži ich spotrebu elektriny v budúcnosti. Možnou nevýhodou pre členské krajiny je, že nie všetky z nich majú dostatok priestoru v štátnom rozpočte, aby k takejto pomoci pristúpili. Príkladom je aj Slovensko, ktoré sa potýka s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. Hrozbou tiež je už tradičná administratívna náročnosť takýchto schém. V aktuálnej situácii tak Európskej únii nezostáva veľa nástrojov, ktorými môže rýchlo zasiahnuť proti hrozbe presunu energeticky náročnej výroby do krajín s výraznou nákladovou výhodou. Jedným z nich je práve štátna pomoc. Tá však zo svojej podstaty zasahuje do trhových podmienok, preto je dôležité vytvárať predpoklady na zmenu celého prostredia - napríklad legislatívou podporujúcou dekarbonizáciu, znižovaním administratívnej záťaže, podporou výskumu a vývoja, zjednodušovaním procesu povolenia pre zelené projekty a podobne.
Národná banka Slovenska znížila prognózu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku takmer o polovicu na 1,2 %. Tento pokles reflektuje najmä negatívne dôsledky napätia v medzinárodnom obchode, zhoršenú konkurencieschopnosť či dopady konsolidácie. To bude mať vplyv aj na trh práce, kde predpokladá nárast nezamestnanosti. Tieto odhady sú v súlade s našimi očakávaniami. Rast slovenskej ekonomiky prognózujeme nateraz na úrovni 1,5% v tomto roku, pričom najväčšie negatívne riziko vnímame práve v zahraničnom obchode, kde by trvalým uvalením ciel zo strany USA došlo k významenému narušeniu hospodárskej aktivity. Rast ekonomiky by tak mohol byť ešte citeľne nižší.
Priemysel tvorí dôležitú súčasť slovenskej ekonomiky, keďže každoročne prináša asi štvrtinu celkovej pridanej hodnoty, ktorá sa v hospodárstve vyprodukuje. Z 2,6 milióna zamestnaných si prácu priamo v priemysle nachádza asi 644 tisíc ľudí, čo je približne štvrtina celkovej zamestnanosti. Desaťtisíce pracovných miest však vznikajú aj v iných odvetviach (logistika, právne a účtovnícke služby, veľko- a maloobchod…) v náväznosti sa činnosť priemyselných podnikov. Vzhľadom na dôležitosť priemyslu v ekonomike je prirodzené, že významná bude aj jeho spotreba energií. Z ich celkovej spotreby na Slovensku v roku 2023 spotrebúval priemysel asi 18 %, pričom najväčším spotrebiteľom bola jednoznačne výroba železa a ocele, ktorej samotný podiel tvoril zhruba 5 % celkovej spotreby energií na Slovensku. Druhým v poradí bol chemický a potrechemický priemysel (približne 3 %), ako aj papierenstvo a výroba a spracovanie nekovových minerálov používaných na produkciu stavebných materiálov, keramiky či skla.
Slovenská ekonomika má zároveň vysokú energetickú náročnosť, keď na jednotku HDP potrebuje vysoký podiel energetického vstupu – nachádza sa medzi piatimi energeticky najintenzívnejšími krajinami EÚ. Tento indikátor reflektuje na jednej strane štruktúru ekonomiky (napríklad Luxembursko, zamerané na finančné služby, bude výrazne menej energeticky náročné), štruktúru priemyslu (napr. výroba textilu nie je porovnateľná s výrobou ocele), ale vypovedá aj o efektívnosti využívania zdrojov (aké technológie sa používajú). Jednou z hrozieb pre slovenský, ako aj európsky priemysel tak sú vysoké ceny energií, ktoré znevýhodňujú domácich výrobcov na globálnom trhu. Priemerná cena elektriny pre najväčšie podniky (s najväčšou spotrebou) sa v EÚ pohybuje na úrovni 14 centov za kilowatthodinu, na Slovensku je to asi 18 centov. Pre porovnanie: ceny elektriny na európskom kontinente sú dvojaž trojnásobné oproti tým, ktoré podniky platia v Spojených štátoch.
Aj v reakcii na to Európska komisia predstavila návrh, ktorým umožní členským štátom dotovať ceny elektriny pre podniky, aby neboli motivované presúvať svoju energeticky náročnú výrobu do krajín, kde sú energie lacnejšie (napr. Čína či Spojené štáty). Pomoc bude môcť pokrývať maximálne polovicu priemernej veľkoobchodnej ceny elektriny a nie viac než polovicu ročnej spotreby elektriny konkrétneho podniku. Spodná hranica bola stanovená na 50 EUR za MWh. Maximálny objem pomoci bude 200 mil. eur, vyššia suma bude podliehať schváleniu EK. Schéma bude môcť byť využívaná do konca roka 2030. Toto opatrenie je však iba časťou väčšieho balíka. V ňom Komisia predstavila menej striknté pravidlá napríklad na zjednodušovanie a zrýchľovanie procesov pre čisté technológie a projekty zamerané na dekarbonizáciu. V tomto duchu sa preto nesú aj pravidlá pre štátnu pomoc, ako ju opisujeme vyššie. Polovica štátnej pomoci na zníženie cien elektriny bude musieť byť využitá na opatrenia, ktoré znížia náklady na elektrinu do budúcnosti – napríklad kúpou nových, menej energeticky náročných technológií, zapojením solárnych panelov a podobne.
Výhodou tohto opatrenia je, že umožňuje zasiahnuť všetkým členským štátom, rieši akútnu hrozbu presunu podnikov z EÚ kvôli nákladovej nevýhode, je časovo obmedzená a zároveň núti podniky investovať do dekarbonizačných projektov, čím systematicky zníži ich spotrebu elektriny v budúcnosti. Možnou nevýhodou pre členské krajiny je, že nie všetky z nich majú dostatok priestoru v štátnom rozpočte, aby k takejto pomoci pristúpili. Príkladom je aj Slovensko, ktoré sa potýka s nevyhnutnou konsolidáciou verejných financií. Hrozbou tiež je už tradičná administratívna náročnosť takýchto schém. V aktuálnej situácii tak Európskej únii nezostáva veľa nástrojov, ktorými môže rýchlo zasiahnuť proti hrozbe presunu energeticky náročnej výroby do krajín s výraznou nákladovou výhodou. Jedným z nich je práve štátna pomoc. Tá však zo svojej podstaty zasahuje do trhových podmienok, preto je dôležité vytvárať predpoklady na zmenu celého prostredia - napríklad legislatívou podporujúcou dekarbonizáciu, znižovaním administratívnej záťaže, podporou výskumu a vývoja, zjednodušovaním procesu povolenia pre zelené projekty a podobne.
Národná banka Slovenska znížila prognózu rastu slovenskej ekonomiky v tomto roku takmer o polovicu na 1,2 %. Tento pokles reflektuje najmä negatívne dôsledky napätia v medzinárodnom obchode, zhoršenú konkurencieschopnosť či dopady konsolidácie. To bude mať vplyv aj na trh práce, kde predpokladá nárast nezamestnanosti. Tieto odhady sú v súlade s našimi očakávaniami. Rast slovenskej ekonomiky prognózujeme nateraz na úrovni 1,5% v tomto roku, pričom najväčšie negatívne riziko vnímame práve v zahraničnom obchode, kde by trvalým uvalením ciel zo strany USA došlo k významenému narušeniu hospodárskej aktivity. Rast ekonomiky by tak mohol byť ešte citeľne nižší.