Mladí sa na Slovensku osamostatňujú neskoro
Týždenný prehľad , 12. May
Mladí Slováci sa od svojich rodičov osamostatňujú pomerne neskoro, až tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo je druhý najvyšší vek spomedzi krajín EÚ. Priemer za krajiny Únie sa nachádza na úrovni 26 rokov. A hoci isté otázniky visia aj nad metodológiou, jeden z kľúčových problémov pre osamostatnenie mladých je u nás dostupnosť bývania. Kultúra vlastnenia nehnuteľnosti, ktorá je aj pozostatkom podmienok na realitnom trhu z čias socializmu, spolu s extrémne nízkym počtom nájomných bytov vytvára komplikované podmienky pre mladých. Jedinou cestou na založenie vlastnej domácnosti tak častokrát ostáva nákup nehnuteľnosti, čo však prináša značnú finančnú záťaž – okrem nutnosti vlastných zdrojov či splátky hypotéky musia zvládať aj réžiu domácnosti.
Nové čísla Eurostatu za rok 2024 potvrdzujú dlhšie sledovaný trend – mladí Slováci sa od rodičov osamostatňujú pomerne neskoro, tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo je druhý najvyšší vek spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Na prvom mieste sa nachádza Chorvátsko s vekom nad 31 rokov, v tesnom závese za Slovenskom sa nachádza Španielsko a Taliansko. Priemerný vek odchodu z domu vrámci krajín Európskej únie je asi 26 rokov. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú severské krajiny – Fínsko a Dánsko s vekom okolo 21-22 rokov. Zaujímavosťou je, že takmer vo všetkých krajinách EÚ odchádzajú z domu neskôr muži než ženy. Priemerný vek v EÚ pre odchod chlapcov je 27 rokov, zatiaľ čo pri dievčatách je to 25 rokov. Na Slovensku odchádzajú muži z domu v priemere vo veku až 32 rokov, pri ženách je to necelých 30 rokov.
Keďže sa pri tejto štatistike vynárajú viaceré metodologické otázniky (napr. vnímanie bývania s rodičmi v prípade, ak sú síce preč z domu, ale majú stále prihlásený trvalý pobyt), hovoríme skôr o „osamostatňovaní“ a nie o odchode z domova. Vo veľkej časti prípadov totiž môžeme prehlásenie pobytu a „vznik“ samostatnej domácnosti vnímať ako akt osamostatnenia. Nesúvisí preto s akousi lenivosťou mladých a obľubou mama hotela, ale aj s ďalšími faktormi ako napríklad dostupnosť bývania či dostatok pracovných príležitostí. Slovenským špecifikom v tomto ohľade je absencia nájomného bývania. Na Slovensku žije až 93 % ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho asi dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia než v iných západných krajinách. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené. To je jednou z prekážok v osamostatňovaní sa, keďže vlastná nehnuteľnosť je častokrát jedinou cestou odchodu z rodného domova. Mladý človek tak musí aspoň niekoľko rokov pracovať na zabezpečenie stabilného príjmu, vytvorenie finančnej rezervy či spolufinancovania k hypotéke. Nájomné bývanie je pritom aj z ekonomického hľadiska prínosným riešením, dokáže zlepšovať tzv. alokáciu zdrojov a talentu v ekonomike – pravdepodobnosť sťahovania za lepšou či perspektívnejšou prácou je totiž pri vlastníctve nižšia.
Z pohľadu pracovných príležitostí je na Slovensku aktuálne priaznivá situácia. Miera nezamestnanosti v závere minulého roka dosahovala historicky nízke hodnoty, čo nájdeniu zamestnania praje. Samotné osamostnanenie však so sebou prináša okrem splátky hypotéky či nájomného aj ďalšie dodatočné výdavky, napríklad za energie či bežnú správu domácnosti. Neexistencia trhu s nájomným bývaním (vrátane štartovacích bytov), zvýšené ceny nehnuteľností či ich všeobecný nedostatok predstavujú bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku. Nepriamymi faktormi môže byť zlepšovanie kvality vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti, čo prinesie na pracovný trh edukovanejších pracovníkov s potenciálom dosahovania vyššej mzdy.
Priemyselná produkcia na Slovensku sa v marci medziročne zvýšila o 3,5 %, čo predstavuje prvý rast od začiatku roka. Po sezónnom očistení sa produkcia medzimesačne (v porovnaní s februárom) zvýšila o 0,7 %. Hlavným ťahúňom marcového obratu bola automobilová výroba, ktorá medziročne vzrástla o takmer 21 %. Aj zahraničný obchod priniesol pozitívne správy, keď v marci skončil v prebytku takmer 407 mil. eur. Lepšie výsledky priemyselnej produkcie a zahraničného obchodu v marci pravdepodobne odrážali snahu výrobcov a exportérov, najmä v automobilovom priemysle, predbehnúť zavedenie vysokých ciel na dovoz áut do USA, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom apríla. Tento faktor mohol dočasne zvýšiť výrobu aj vývoz, no jeho vplyv bude len prechodný.
Minulotýždňové zasadnutie Fedu neprinieslo prekvapenie, keď ponechal svoje sadzby nezmenené. Rozpätie sadzieb sa tak stále nachádza v intervale od 4,25 % do 4,50 %. Hlasovanie členov FOMC bolo jednomyseľné. Výbor uviedol, že hospodársky rast zostáva solídny, hoci konštatoval, že neistota ohľadom ekonomického výhľadu sa zvýšila. Miera nezamestnanosti zostáva stabilná na nízkej úrovni a trh práce je v dobrej kondícii. Inflácia je stále mierne zvýšená, výbor FOMC však zdôraznil, že riziká vyššej inflácie aj vyššej nezamestnanosti sa zväčšili. Kolegovia z Erste Group očakávajú v tomto roku tri zníženia spolu za 75 bázických bodov, finančné trhy rátajú s poklesom o asi 100 bázických bodov.
Nové čísla Eurostatu za rok 2024 potvrdzujú dlhšie sledovaný trend – mladí Slováci sa od rodičov osamostatňujú pomerne neskoro, tesne pred dovŕšením 31 rokov, čo je druhý najvyšší vek spomedzi všetkých krajín Európskej únie. Na prvom mieste sa nachádza Chorvátsko s vekom nad 31 rokov, v tesnom závese za Slovenskom sa nachádza Španielsko a Taliansko. Priemerný vek odchodu z domu vrámci krajín Európskej únie je asi 26 rokov. Na opačnej strane rebríčka sa nachádzajú severské krajiny – Fínsko a Dánsko s vekom okolo 21-22 rokov. Zaujímavosťou je, že takmer vo všetkých krajinách EÚ odchádzajú z domu neskôr muži než ženy. Priemerný vek v EÚ pre odchod chlapcov je 27 rokov, zatiaľ čo pri dievčatách je to 25 rokov. Na Slovensku odchádzajú muži z domu v priemere vo veku až 32 rokov, pri ženách je to necelých 30 rokov.
Keďže sa pri tejto štatistike vynárajú viaceré metodologické otázniky (napr. vnímanie bývania s rodičmi v prípade, ak sú síce preč z domu, ale majú stále prihlásený trvalý pobyt), hovoríme skôr o „osamostatňovaní“ a nie o odchode z domova. Vo veľkej časti prípadov totiž môžeme prehlásenie pobytu a „vznik“ samostatnej domácnosti vnímať ako akt osamostatnenia. Nesúvisí preto s akousi lenivosťou mladých a obľubou mama hotela, ale aj s ďalšími faktormi ako napríklad dostupnosť bývania či dostatok pracovných príležitostí. Slovenským špecifikom v tomto ohľade je absencia nájomného bývania. Na Slovensku žije až 93 % ľudí vo vlastnej nehnuteľnosti, z toho asi dve tretiny sú nezaťažené hypotékou. Veľkosť trhu s nájomným bývaním je tak výrazne menšia než v iných západných krajinách. Vysoké zastúpenie vlastníckeho bývania pozorujeme najmä v postkomunistických krajinách, čo môžeme pripísať pozostatku minulého režimu, kedy sa byty dostávali či mohli byť výhodné odkúpené. To je jednou z prekážok v osamostatňovaní sa, keďže vlastná nehnuteľnosť je častokrát jedinou cestou odchodu z rodného domova. Mladý človek tak musí aspoň niekoľko rokov pracovať na zabezpečenie stabilného príjmu, vytvorenie finančnej rezervy či spolufinancovania k hypotéke. Nájomné bývanie je pritom aj z ekonomického hľadiska prínosným riešením, dokáže zlepšovať tzv. alokáciu zdrojov a talentu v ekonomike – pravdepodobnosť sťahovania za lepšou či perspektívnejšou prácou je totiž pri vlastníctve nižšia.
Z pohľadu pracovných príležitostí je na Slovensku aktuálne priaznivá situácia. Miera nezamestnanosti v závere minulého roka dosahovala historicky nízke hodnoty, čo nájdeniu zamestnania praje. Samotné osamostnanenie však so sebou prináša okrem splátky hypotéky či nájomného aj ďalšie dodatočné výdavky, napríklad za energie či bežnú správu domácnosti. Neexistencia trhu s nájomným bývaním (vrátane štartovacích bytov), zvýšené ceny nehnuteľností či ich všeobecný nedostatok predstavujú bariéry pre skoršie osamostatnenie mladých ľudí na Slovensku. Nepriamymi faktormi môže byť zlepšovanie kvality vzdelávania a zvyšovanie finančnej gramotnosti, čo prinesie na pracovný trh edukovanejších pracovníkov s potenciálom dosahovania vyššej mzdy.
Priemyselná produkcia na Slovensku sa v marci medziročne zvýšila o 3,5 %, čo predstavuje prvý rast od začiatku roka. Po sezónnom očistení sa produkcia medzimesačne (v porovnaní s februárom) zvýšila o 0,7 %. Hlavným ťahúňom marcového obratu bola automobilová výroba, ktorá medziročne vzrástla o takmer 21 %. Aj zahraničný obchod priniesol pozitívne správy, keď v marci skončil v prebytku takmer 407 mil. eur. Lepšie výsledky priemyselnej produkcie a zahraničného obchodu v marci pravdepodobne odrážali snahu výrobcov a exportérov, najmä v automobilovom priemysle, predbehnúť zavedenie vysokých ciel na dovoz áut do USA, ktoré nadobudli účinnosť začiatkom apríla. Tento faktor mohol dočasne zvýšiť výrobu aj vývoz, no jeho vplyv bude len prechodný.
Minulotýždňové zasadnutie Fedu neprinieslo prekvapenie, keď ponechal svoje sadzby nezmenené. Rozpätie sadzieb sa tak stále nachádza v intervale od 4,25 % do 4,50 %. Hlasovanie členov FOMC bolo jednomyseľné. Výbor uviedol, že hospodársky rast zostáva solídny, hoci konštatoval, že neistota ohľadom ekonomického výhľadu sa zvýšila. Miera nezamestnanosti zostáva stabilná na nízkej úrovni a trh práce je v dobrej kondícii. Inflácia je stále mierne zvýšená, výbor FOMC však zdôraznil, že riziká vyššej inflácie aj vyššej nezamestnanosti sa zväčšili. Kolegovia z Erste Group očakávajú v tomto roku tri zníženia spolu za 75 bázických bodov, finančné trhy rátajú s poklesom o asi 100 bázických bodov.